Darina Kmeťová: Vieme ustúpiť aj elegantne presadiť názor

Magazín Forbes ju zaradil do rebríčka Top ženy slovenského biznisu. Aké bariéry prekonávajú ženy na vysokých manažérskych pozíciách? Musia sa prispôsobiť mužskému mysleniu, aby uspeli? Ako na náš bežný život vplýva zlé finančné zdravie štátu a čo sa s tým dá robiť? Na tieto a iné otázky odpovedá Darina Kmeťová, finančná riaditeľka (CFO) VÚB banky. Táto inšpiratívna manažérka je zároveň mamou šesťmesačnej dcérky.

V roku 2024 ju magazín Forbes zaradil do rebríčka Top ženy slovenského biznisu a získala ocenenie v kategórii top manažérka roka. Nominácia ju prekvapila: „Vôbec som netušila, že ma na ňu niekto navrhol. Pôvodne som mala len odovzdať cenu v kategórii podnikateľka roka a zúčastniť sa na panelovej diskusii.“

V rozhovore sa dotýkame tém, ktoré sú nesmierne zaujímavé, aktuálne, no neraz veľmi citlivé. Hovorili sme spolu o tom, že:

• šikovné ženy sa aj vo svete financií objavujú na vysokých pozíciách zriedkavo,
• mnohé z nich majú napriek preukázateľnému talentu a schopnostiam vnútornú obavu, či sa dokážu presadiť,
• tehotenstvo je skúška, ktorou prechádza nielen samotná žena, ale aj jej blízke a vzdialené okolie,
• flexibilita pracovného času a možnosť pracovať z domu je pre súčasné ženy neraz najdôležitejší pracovný benefit.

Dotkli sme sa aj finančného správania ľudí, ktoré je istým spôsobom vždy zrkadlom hospodárenia štátu.

Pracujete vo finančnom sektore, máte profesionálny prehľad o finančnej kondícii Slovenska. Zasiahli ju svetové udalosti ako pandémia, inflácia, energetická kríza, ruská invázia na Ukrajinu atď. Ako na ňu vplývajú domáce udalosti a najmä demografická kríza?

Zažili sme roky, počas ktorých bolo finančné zdravie Slovenska v dobrej kondícii. Dnes je situácia odlišná. Vlády, ktoré sa rýchlo menia, prispôsobujú spravovanie financií svojim politickým cyklom – raz sú vo fáze kampane, potom sa snažia chvíľku konsolidovať a v poslednom roku pred voľbami rozšafne rozdávajú.

Zoberme si napríklad veľkorysé balíčky pre dôchodcov. Vnímam seniorov, ktorí musia reálne žiť z tristo- či štyristoeurových dôchodkov napriek tomu, že celý život pracovali a prispievali do systému. No onedlho nebude mať kto prispievať na dôchodky súčasných štyridsiatnikov a generácií ďalších mladších ľudí, pretože populácia starne a ubúda ekonomicky činného obyvateľstva. Zároveň sa rodí oveľa menej detí. Demografická kríza sa prejavuje nielen u nás, je v celej Európe. Okrem toho treba rátať aj s migráciou pracovnej sily do zahraničia. Mladých Slovákov, ktorí chcú študovať a potom aj ostať v cudzine, pribúda.

Ďalším problémom je, že ako krajina sa čoraz viac zadlžujeme. Zároveň si nadmerne požičiavajú aj samotní obyvatelia, pretože ich finančné správanie len odzrkadľuje hospodárenie štátu.

„Nadmerne si požičiavajú aj samotní obyvatelia, pretože ich finančné správanie len odzrkadľuje hospodárenie štátu.“

Kríza verejných financií však zasahuje aj zdravotníctvo a školstvo a mladí ľudia sa v mnohých ďalších oblastiach nebudú môcť spoliehať na štát. Môžeme si ako občania nejako pomôcť?

Na Slovensku bola donedávna jediným akceptovaným spôsobom investovania peňazí len kúpa nehnuteľnosti. Vlastníctvo bytu, domu či pôdy máme vo svojej DNA a ešte stále ho považujeme za jedinú spoľahlivú investíciu. Je pravdou, že u nás nebol veľmi rozvinutý trh s cennými papiermi, chýba nám historická skúsenosť s nimi – na rozdiel od obyvateľov západnej Európy. Mnohí z nás stále vidia v investovaní do akciových fondov či dlhopisov hrozbu, považujú ich za veľmi rizikové. Niektorí si aj kúpia cenné papiere, ale spanikária, len čo akcie klesnú, a peniaze si z fondov hneď vyberajú.

Našťastie v poslednom čase sa táto situácia mení. Pribúda finančne gramotných mladých, ľudí, ktorí si uvedomujú, že v mnohom sa už nemôžu spoliehať na štát, a menia svoj prístup k peniazom. Narábajú s nimi zodpovedne, dajú si poradiť a investujú hoci len malé sumy, ale v dlhodobom horizonte. Žiadne krátkodobé výkyvy ich nerozrušia.

Ste finančnou riaditeľkou nadnárodnej banky. Koľko podriadených máte pod sebou? Na koľkých nižších manažérskych postoch sú ženy?

Moja pozícia pokrýva niekoľko oblastí bankovníctva. Mám na starosti štandardné účtovníctvo banky, kontroling, riadenie bilancie, obstarávanie, riadenie kapitálu a administratívnu kontrolu procesov. Zjednodušene, som zodpovedná za financie našej banky. Dozerám na to, aby hospodárila v súlade s legislatívou štátu a zároveň prinášala akcionárom čo najväčší zisk.

Priamo riadim osem ľudí, šesť mužov a dve ženy, pod ktorými je asi dvesto zamestnancov. Neviem presne, koľko z nich je žien, ale dovolím si tvrdiť, že asi polovica. V divízii obstarávania je napríklad celý manažment ženský, v oblasti účtovníctva prevládajú v kolektíve ženy. Práve účtovníctvo je oblasť, v ktorej dominujú ženy.

„Veľkými menami sú pre mňa Elena Kohútiková, v súčasnosti podpredsedníčka Dozornej rady VÚB banky a bývalá viceguvernérka Národnej banky Slovenska, či Regina Ovesny-Straka, bývalá riaditeľka Slovenskej sporiteľne.“

Svet financií, s výnimkou účtovníctva, teda stále patrí mužom. Na Slovensku zastávalo významné kariérne posty vo finančnom sektore len niekoľko žien. Situácia sa zlepšuje, ale stále to nie je ono. Čo si o tom myslíte?

Ak sa pozrieme na finančný sektor, konkrétne na banky a sporiteľne, asi je to tak. Ženy sa v ich vedení vyskytujú skutočne zriedkavo. Veľkými menami sú pre mňa Elena Kohútiková, v súčasnosti podpredsedníčka Dozornej rady VÚB banky a bývalá viceguvernérka Národnej banky Slovenska, či Regina Ovesny-Straka, bývalá riaditeľka Slovenskej sporiteľne.

Verím, že postupne bude žien vo finančnom sektore pribúdať. Nie je mi však sympatické, keď niektoré spoločnosti nominujú do vedúcich funkcií ženy len preto, aby splnili isté kvóty.

Aké bariéry musia ženy v topmanažérskych funkciách prekonávať? V čom sú lepšie ako muži, v čom ťahajú za kratší koniec?

Ženy vnášajú do rozhodnutí viac empatie ako muži, ale aj pragmatickejší pohľad na veci. Na jednej strane vieme v mnohom ustúpiť, na druhej strane si dokážeme elegantnejšie presadiť svoj názor. Sme ochotné spolupracovať, cítime väčšiu spolupatričnosť. Sme lepšie v diskusiách a, ako mi hovoria aj doma, vidíme až za roh. Sme teda zrejme schopné lepšie predvídať rôzne situácie.

Pravdou je, že mnohé z nás majú vnútornú obavu, či sa dokážu presadiť. Myslím, že Elena Kohútiková v jednom rozhovore povedala – teraz voľne parafrázujem –, že keď ponúknete vyššiu kariérnu pozíciu mužovi, automaticky odpovie áno a rovno sa spýta na platové a pracovné podmienky. Keď oslovíte s podobnou ponukou ženu, najprv sa spýta samej seba, či zvládne prácu aj rodinu, ako to celé bude fungovať, ako zabezpečí starostlivosť o domácnosť, logistiku detí do školy a na krúžky atď. Skrátka žena si najprv položí veľa otáznikov, kým pristúpi na vyššiu pozíciu. Viac ako seba rieši tých druhých.

Myslíte si, že žena matka a zároveň manažérka môže byť vo svojej práci rovnako efektívna alebo ešte efektívnejšia ako muž?

Môžem to potvrdiť na sto percent. Pracujúce matky – nielen manažérky – sú efektívne a disciplinované, majú schopnosť multitaskingu, vedia si presne zorganizovať čas a rozdeliť si ho na prácu a súkromie. Na druhej strane viesť čisto ženský kolektív nie je jednoduché, je to náročnejšie na manažovanie. Najlepšie sú podľa mňa zmiešané pracovné tímy.

„Žena si najprv položí veľa otáznikov, kým pristúpi na vyššiu pozíciu.“

Je muž šéf skôr individualista a žena šéfka skôr tímová hráčka? Kto z nich dokáže lepšie delegovať právomoci na podriadených?

Určite by som to negeneralizovala. Aj muž vie byť tímový hráč, rovnako ako žena vie byť nekompromisná individualistka. Stretla som sa aj so ženami, aj s mužmi na top pozíciách, ktorí neboli ochotní delegovať právomoci na podriadených a nedokázali s nimi spolupracovať, pretože im nedôverovali. Ponechávali si všetku operatívu a kontrolovali všetky procesy a činnosti vo firme. Neuvedomovali si, že nikto z nás tu nie je naveky a nie je nenahraditeľný. Ja osobne svojim ľuďom plne dôverujem a viem, že sa na nich môžem stopercentne spoľahnúť.

Pomáhajú slovenskí zamestnávatelia, aspoň tí väčší, zamestnaným matkám s deťmi dostatočne?

Neprináleží mi komentovať iné spoločnosti, no za seba a VÚB môžem potvrdiť, že podporujeme každú matku, ktorá má záujem o profesionálny rast. Ja sama som finančnou riaditeľkou, ale zároveň som mamou šesťmesačného dieťaťa, takže viem, aké možnosti ponúka naša firma.

Keď hovoríte o podpore žien v kariérnom raste vo VÚB banke, aké konkrétne možnosti môžu využiť, aby sa profesijne posúvali vpred?

Len pred niekoľkými dňami sme otvorili akadémiu s názvom Líderky 2.0. Ide o dvojročné vzdelávanie – prvé svojho druhu v našej banke. Prihlásilo sa mnoho kolegýň, 40 z nich už absolvovalo úvodné stretnutie s cennými prednáškami a školeniami na podporu ich kariérneho rastu. Ďalšie záujemkyne budú členkami špeciálneho klubu, ktorý sa bude týmto témam venovať ešte viac. Naším cieľom je povzbudzovať a podporovať kolegyne na ich ceste k manažérskym pozíciám, ale aj inšpirovať naše súčasné manažérky, aby sa nebáli vyjsť v ústrety ešte zodpovednejším úlohám.

Ešte prednedávnom sa ľudia na pohovoroch najviac zaujímali o rôzne benefity a bonusy, dnes sa skôr pýtajú na flexibilitu pracovného času a možnosť pracovať z domu. Máme veľmi dobre nastavený „smart work“ systém – spôsob a formu práce, ktoré si zamestnanci môžu sami vybrať tak, aby im čo najviac vyhovovali. Je to, samozrejme, o dohode s nadriadeným, no ide o benefit, ktorý sa stal najpopulárnejším.

„Pracujúce matky sú efektívne a disciplinované, majú schopnosť multitaskingu, vedia si presne zorganizovať čas a rozdeliť si ho na prácu a súkromie.“

Mali ste už ako študentka jasnú motiváciu, prípadne presný cieľ, ktorý ste chceli dosiahnuť? Tušili ste, že raz budete „veľkou šéfkou“ v banke?

Nie. Ako dievča som chcela byť učiteľkou, ale keď mama videla, ako rázne „učím“ bábiky a mackov, pochopila, že to by fakt nebolo dobré. Počas štúdia som brigádovala v nadnárodnej telekomunikačnej firme a po škole som začala pracovať v IT spoločnosti, neskôr vo výrobnej firme. V rámci výrobnej spoločnosti som sa presunula na medzinárodnú pozíciu a potom už prišli pracovné príležitosti v Rakúsku, Nemecku a vo Švajčiarsku.

Keď mi riaditeľ VÚB Alex Resch ponúkol pozíciu šéfky kontrolingu, myslela som si, že sa pomýlil. Dovtedy som nikdy nerobila v slovenskom korporáte a nemala som žiadne skúsenosti s bankovníctvom. Tento sektor som považovala za akéhosi dinosaura, ktorý sa dá len veľmi ťažko rozhýbať. Dnes som veľmi rada, že som ponuku prijala. Každá z firiem, v ktorých som pracovala, mi dala možnosť učiť sa a rásť, ale vo VÚB-ke som spoznala vynikajúcich profesionálov s úžasnými skúsenosťami.

V januári ste sa vrátili z materskej dovolenky. Ako sa vám darí zosúlaďovať rodičovské povinnosti s prácou?

Mamou som sa stala po štyridsiatke. Nebola som nastavená na dlhodobú materskú dovolenku. Rodinu aj blízkych spolupracovníkov som od začiatku pripravovala na to, že ak to pôjde, do práce sa vrátim čo najskôr.

Ako to zvládam? Snažím sa dva-tri dni pracovať z domu a zvyšné dni som v banke. Mám veľké šťastie, pretože som našla obrovskú podporu v partnerovi, ktorý od začiatku akceptoval moje nastavenie a zobral si na starosť väčšinu domácnosti. Rodičom som nesmierne vďačná za to, že sa starajú o dcérku v čase mojej neprítomnosti. Bez ich pomoci a podpory by som to nezvládla. Pred narodením vnučky plánovane odišli do dôchodku, aby sa jej mohli naplno venovať. Bola som veľmi rada, že som nemusela k malej najímať opatrovateľku. Tá možnosť sa mi dosť priečila.

„Chcela som byť učiteľkou, ale keď mama videla, ako rázne „učím“ bábiky a mackov, pochopila, že to by fakt nebolo dobré.“

Venovať sa bábätku a zároveň práci na vysokom stupni riadenia si asi vyžaduje veľa sebazaprenia a disciplíny aj napriek podpore partnera, rodičov a kolegov.

Áno. Uvedomujem si, že som v životnom období, ktoré je úplne iné ako tie predtým. Dvadsať rokov som žila život len pre seba – okrem práce som sa venovala priateľom, cestovaniu a joge. Mať dieťa je však niečo úplne iné, všetky doterajšie záujmy išli bokom. S partnerom si hovoríme, že sme v testovacej fáze. O dcérku je zatiaľ stopercentne postarané, starí rodičia si vnučku užívajú. Rátame s tým, že situácia sa môže kedykoľvek zmeniť a my budeme musieť byť flexibilní a pripravení situáciu riešiť.

Neodsudzovali vás kolegovia a známi za to, že ste sa vrátili do práce už po štyroch mesiacoch?

Kolegom som celé tehotenstvo deklarovala, že sa vrátim tak skoro, ako to len pôjde. Boli na to pripravení, hoci sa mi smiali, že moje priority sa po pôrode určite zmenia a nakoniec ostanem doma tak ako väčšina žien.

Termín pôrodu som mala v septembri minulého roka, do poslednej chvíle som robila. Do banky som sa vrátila už v januári, teda – ako tvrdili kolegovia – „raketovou rýchlosťou“. Môj tím bol skvelý. Osem najbližších spolupracovníkov vynikajúco zabezpečilo počas mojej neprítomnosti chod divízií. Akceptujú, že teraz viac pracujem z domu, a tolerujú, keď sa občas do nášho videohovoru vkradne džavotanie či plač bábätka. Naša šesťmesačná Miška sa často „zúčastňuje“ na online stretnutiach a občas už so mnou „chodí“ aj do kancelárie.

„Teraz viac pracujem z domu a kolegovia tolerujú, keď sa občas do nášho videohovoru vkradne džavotanie či plač bábätka.“

So známymi to bolo rôzne. Tí, ktorí ma poznajú dobre, neboli prekvapení. Tí, ktorí ma poznajú menej, si možno v duchu mysleli: Máš po štyridsiatke a prvé dieťa, kam sa hrabeš? Zbláznila si sa? Rozumiem ich prirodzeným reakciám, neodsudzujem ich za to. Myslím si, že materstvo je veľmi individuálna životná situácia, dôležité je, aby sa matka aj dieťa cítili spokojne a šťastne.

Čo by ste poradili ženám, ktoré majú šancu rozbehnúť vlastné podnikanie alebo stať sa topmanažérkami?

Čo sa týka podnikania, obdivujem každú ženu, ktorá sa vyberie touto cestou. Je to práca dvadsaťštyri hodín denne sedem dní v týždni, so zodpovednosťou nielen za seba, ale aj za ľudí v tíme. Ja som na to nemala odvahu, hoci som istý čas o tejto možnosti uvažovala. Možno viaceré ženy túto príležitosť prepásli tak ako ja, lebo si najprv kládli množstvo otázok, napríklad: Čo keď to nebude fungovať? Čo sa stane, ak? A keď si na tieto otázky nevedeli odpovedať na sto percent, radšej spravili krok späť. Schopnosť byť podnikateľkou musí mať žena, obrazne povedané, priamo vo svojej DNA.

Čo sa týka kariérneho rastu, netreba sa báť prekážok a chýb. Bariéry sa dajú prekonávať a na chybách sa treba učiť. Ja som ich vo svojom pracovnom živote spravila veľa a ešte ich veľa spravím. Z niektorých som sa poučila, z niektorých nie. Je veľmi dôležité presvedčiť samu seba, že ak to dokázali iné ženy, dokážem to aj ja. Veď v konečnom dôsledku je to len práca, nejde o život.