Rodina architekta a HR manažérky: Investícia do chalupy nám priniesla oslobodenie z ruchu mesta

Záujem o chalupy nielen na myjavských kopaniciach postupne stúpa a pandémia rast ešte urýchlila. Vytvára sa stabilný dopyt a vďaka tomu sa investícia do chalupy môže rokmi pekne zhodnotiť. Architekt Oliver Sadovský a HR manažérka Eleonóra Barcziová s rodinou tu kúpili chalupu pred tromi rokmi. Odvtedy na nej trávia takmer každý víkend, počas lockdownu prišli až na tri mesiace. Rozprávajú, ako premýšľali nad kúpou, aké kritériá zavážili a čo pre nich chalupa znamená.

Myjavské kopanice majú skvelú dopravnú dostupnosť z Bratislavy a dobrú infraštruktúru – elektrinu, vodu, internet a udržiavané cesty. Pôvodné usadlosti sú tu v príjemnej vzdialenosti od seba: ľudia majú súkromie polosamoty a slobodu regulovať sociálne kontakty, no zároveň majú na dosah susedov, obchod aj lekársku pohotovosť.

Na jednom z pôvodných statkov kúpili chalupu aj HR manažérka Eleonóra Barcziová a architekt Oliver Sadovský s rodinou. Vnímajú to ako veľmi dobrý spôsob, ako mať peniaze rozumne uložené a zároveň si ich užiť.

Niekto chce zrub v strede divočiny, iný uprednostní komfort

Ak partneri hľadajú rekreačnú nehnuteľnosť na kúpu, mali by mať jasno v tom, aké sú ich priority.

Niekto uprednostní jednoduchý prístrešok v nedostupnej prírode, iný si predstavuje chalupu ako svoj druhý domov. Nora s Oliverom sa na svojich predstavách zhodli od začiatku. Pri rozhodovaní boli kľúčové potreby ich dvoch detí (3 a 5 rokov). 

„Pri cestovaní sme museli vždy baliť tisíc vecí, ktoré deti vyžadujú. Túžili sme po vlastnom mieste, kam nebudeme musieť všetko nosiť vždy nanovo a zároveň sa tam budeme vedieť veľmi rýchlo dostať. Chceli sme si zjednodušiť prechod z mesta na vidiek,“ približuje uvažovanie rodiny Oliver.

Kamaráti môžu zdieľať radosti aj náklady

Nora s Oliverom sa o svojich predstavách rozprávali s dvojicou veľmi dobrých kamarátov a rozhodli sa hľadať chalupy spolu. Chceli byť blízko pri sebe, no zároveň mať svoje súkromie.  

„Nastala debata, že sa často stane, že ľudia síce chalupu majú, ale chodia tam málo. Potom z toho majú výčitky. Povedali sme si, že keď kúpime niečo spoločne, vieme to aj spoločne využívať. Poznáme sa veľmi dobre, sme na seba zvyknutí, vieme spolu bez problémov fungovať. Zároveň vieme zdieľať náklady aj starostlivosť,“ vysvetľuje Oliver.

Oplatí sa rozhodiť siete medzi domácich

Zohnať nehnuteľnosť, kde by mohli dve domácnosti fungovať samostatne a zároveň mať priestor na zdieľanie, nebolo jednoduché.

Ponuka bola slabá a dlho nevedeli nič nájsť. Absolvovali viacero obhliadok, ale cítili, že keď sledujú iba inzerciu, naozaj dobré ponuky im môžu ujsť. 

„Logicky som išla za známym, ktorý už mal chalupu na kopaniciach. Poprosila som ho, aby nám dal vedieť, keď zachytí zaujímavú ponuku. On mi v priebehu diskusie povedal, že chce predať chalupu, v ktorej žije. Bol to zázrak, pretože nám ponúkol presne to, čo sme hľadali,“ hovorí Nora. 

Príbeh usadlosti

Známy a jeho rodina predávali celú usadlosť. Pôvodne kúpili pozemok s polorozpadnutými ruinami približne storočných objektov, postupne ich citlivo zrekonštruovali.

Použili pritom postupy a materiály tradičné pre túto lokalitu. V dome žili a stavbu, ktorá pôvodne slúžila ako maštaľ, prebudovali na druhú chalupu, ktorú chceli ponúkať na prenájom. 

Na pozemku je okrem dvoch chalúp ešte stodola a malý domček. Traduje sa o ňom legenda, že bol kedysi tajnou pálenicou. Aby na to nikto neprišiel, postavili ju domáci v tvare malého domu. Dnes slúži ako minimalistická hosťovská izba s posteľou a malými kachľami.

Oliver s Norou a ich priatelia tak našli nehnuteľnosť, ktorá sa skladala z dvoch chalúp so spoločným pozemkom. „Bolo to šťastie aj pre predávajúcich, lebo štandardne je ťažké nájsť kupcu na dva domy. Krásne sa to stretlo,“ teší sa Nora.

Nora hovorí, že jej vyhovuje história, ktorou chalupa dýcha: „Podprahovo sme hľadali niečo pôvodné. Nechceli sme stavať dom na kľúč, chceli sme starú chalupu, ktorú si citlivo prerobíme. Našťastie sme sa dostali k dvom hotovým prerobeným chalupám.“

Na chalupe je stále čo robiť

„Chalupy sa dali ihneď užívať a zároveň sme tam nemuseli robiť veľké estetické zásahy. Mne ako architektovi bolo aj trošku ľúto, že ideme do hotového, bez priestoru niečo zmeniť.

Veľmi rýchlo ma to opustilo. Prevážila instantnosť užívania: vedeli sme sa tam hneď nasťahovať a priestor si adaptovať, svojimi nánosmi zdomácniť,“ hovorí Oliver.

Pragmaticky dodáva: „Nemusíme sa štyri roky naťahovať s prerábkou, ktorá je 120 kilometrov od Bratislavy. To je vec, ktorej som sa rád vzdal. Rýchlo som pochopil, že aj na hotovej chalupe je stále čo robiť. Medzičasom sme urobili malú dobrábku a stále tam vidím kopu projektíkov, vylepšení, rekonštrukcií.“

Chalupa ľudí čoraz viac vťahuje

Nora s Oliverom sa snažia vziať rodinu na chalupu každý víkend. Počas korony strávili na kopaniciach dokonca pár mesiacov. S trochou zveličenia tvrdia, že chalupa im zachránila život.

„Lockdown bol dosť zásadný čas, keď sme si vybudovali silnejšie puto s chalupou. Naši kamaráti tam už aj pred koronou trávili čas takmer nonstop, boli menej v Bratislave ako na kopaniciach. My sme vždy prišli zadychčaní na víkend a potom zasa odišli. Korona nás trochu viac spojila s chalupou,“ vysvetľuje Oliver.

Na pozemku si založili záhradku, starajú sa o ovocné stromy. Deti si tu môžu vybehnúť a užívať si priamy kontakt s prírodou.

„Možno to znie ako klišé, ale človek tu žije s ročnými obdobiami, s premenami v prírode. Už sa teším, až príde jar a všetko bude kričať farbami. Aj toto je rozmer, ktorý sme nadobudli vďaka chalupe. Sme viac prepojení so životným cyklom, s prírodou, ročnými obdobiami,“ pochvaľuje si Nora.

Deti aj dospelí môžu spomaliť

„Chalupa pre mňa jedným slovom znamená spomalenie. To je v dnešnej dobe veľmi potrebné. Žijeme rýchle životy bez ohľadu na to, či sme v práci alebo doma. Je dobré z rýchlika z času na čas vystúpiť,“ hovorí Nora. 

Chalupa je dnes pre nich symbolom relaxu: „Presne viem, kedy na ceste na chalupu príde moment uvoľnenia: keď prejdeme cez Vrbové a vstúpime do zvlnenej krajiny, prepneme sa na chalupovú vlnu,“ opisuje Oliver.

To, že sa im na chalupe darí spomaliť, vidno aj na deťoch. Nora opisuje, že na chalupe veľmi dobre spia. Rodina tam má dopriate dlhé rána, neskoré raňajky, pomalší život.

Oliver dopĺňa: „Čas tam plynie úplne inak. Vzťah s chalupou sa postupne vrství, pomaly spoznávame aj okolie. Verím, že náš rádius sa bude postupne zväčšovať a vzťah k chalupe sa bude meniť v čase s tým, ako budú deti rásť.“

Práca má zákaz vstupu

Chalupa je pre rodinu Nory a Olivera oázou pokoja, v ktorej môžu vypnúť a oslobodiť sa z ruchu mesta. Pomáha tomu, že si sem neberú prácu.

„Snažíme sa ctiť víkendy a chalupa je pre nás spojená s víkendom. Keď sme tu trávili tri mesiace lockdownu, bolo nevyhnutné, aby Oliver pracoval, ale počas víkendov nám oddelenie práce a pobytu na chalupe pomáha dostať z tohto miesta to, čo chceme,“ vysvetľuje Nora.

Korona naštartovala trh s rekreačnými nehnuteľnosťami

Počas korony mnoho ľudí zatúžilo po bezpečnom druhom domove v prírode, mieste, kde si dokážu kontrolovať sociálne kontakty.

„V našom okolí zrazu všetci začali hľadať chalupy. Kamaráti neustále chodia na obhliadky. Moja blízka kamarátka si dokonca kúpila chatku neďaleko nás. Prišiel covid a ona zrazu zostala zavretá s dvomi deťmi a mužom, chýbala im možnosť úniku. Ľudia chceli mať možnosť ísť von a dýchať vzduch,“ vysvetľuje Nora.

„Mesto sa stalo počas korony nepoužiteľným. Prestalo spĺňať funkciu v životoch ľudí a potrebovali si to nahradiť niekde inde,“ dopĺňa ju Oliver.

Dnes tu každý rozhadzuje siete

Počas pandémie prišla veľká vlna záujmu o rekreačné nehnuteľnosti na Myjave. „Rovnako ako sme to urobili my, aj naši známi hľadajú kontakt tak, že idú za chalupármi, ktorých poznajú.

Pýtajú sa nás, či náhodou nevieme o niečom na predaj v tej oblasti alebo regióne. Tak sme sa teraz ocitli v koži známeho, od ktorého sme chalupu kúpili,“ smeje sa Nora.

Rastúci záujem je znakom, že ak by raz chceli chalupu predať, investícia do nej by sa im pekne zhodnotila. To však zatiaľ neprichádza do úvahy. Nora s Oliverom tvrdia, že čím dlhšie tu sú, tým viac im chalupa dáva – tým viac sú tu usadení.