11
22. februára 2021

Ako deťom pomôcť k lepšiemu vzdelaniu? Dôležité sú vzájomné rozhovory aj schopnosť potlačiť vlastné očakávania

Text: Jakub Stank
Fotografie: Soňa Maletz

O potrebe kvalitného vzdelania ako dôležitého nástroja na ceste za lepším uplatnením a spokojným životom sa v súčasnosti hovorí viac ako kedykoľvek predtým. Mnohí rodičia ešte pred narodením detí vyberajú škôlky a školy a sú ochotní investovať nemalé prostriedky, aby ich deti dostali to najlepšie. S psychologičkou Silviou Harvanovou sme sa pozreli na to, čo si pod kvalitným vzdelaním predstaviť, v čom môžu rodičia deťom pomôcť aj čoho sa, naopak, vyvarovať. Zároveň sa dozviete, prečo je čítanie rozprávok pre deti oveľa prínosnejšie ako ich sledovanie na obrazovke. 

Koľko stojí dobré vzdelanie?

Odpoveď závisí od toho, ako vzdelanie definujete. Takisto od toho, čo považujete za kvalitné vzdelanie, aké sú vaše ciele, finančné možnosti, aktuálne zručnosti.

Čo je Magnifica?

Magnifica je nadštandardná starostlivosť o vybraných klientov VÚB banky. Okrem osobného bankára, samostatnej siete pobočiek, či služby InvestPlan, prináša aj hodnotný obsah, ktorý Vám ukáže, ako si peniaze nielen udržať a znásobiť, ale aj naplno užiť.

Zistiť viac

Vo všeobecnosti kvalitné vzdelanie stojí predovšetkým veľa času, práce na sebe, je o prekonávaní prekážok a súvisí s vnútornou motiváciou. 

Ak sme pre svoj vlastný rozvoj ochotní prekračovať svoju komfortnú zónu a dokážeme sa vystaviť aj pocitu, že niečo nevieme, je to z môjho pohľadu jeden z kľúčových krokov na ceste k dobrému vzdelaniu.

Vzdelanie je dlhodobá investícia, ktorá stojí veľa času, energie aj peňazí. Prečo má vzdelanie zmysel?

Má zmysel odpovedať na príklade práce americkej profesorky Maryanne Wolfovej, ktorá sa dlhodobo venuje výskumu čítania a hlbokému čítaniu. To znamená, že čítate tak, že sa plne sústreďujete na to, o čom text je, rozmýšľate nad ním alebo si jeho obsah predstavujete.

Hlboké čítanie úzko súvisí so zmenami v našej nervovej sústave. Vždy, keď sa naučíme niečo nové, vznikajú v našom mozgu nové synapsie, spojenia medzi neurónmi. Hlboké čítanie súvisí s formovaním tzv. čitateľskej dráhy. Alarmujúce je, že sa postupne vytráca, keďže v súčasnosti čítame týmto spôsobom čoraz menej.

Čitateľská dráha však súvisí s tým, že dokážeme schopnosti, ktoré si budujeme hlbokým čítaním, prenášať na to, ako riešime problémy a ako komplexne dokážeme myslieť v rôznych situáciách.

Vzdelanie nie je len balíček informácií, ktoré sa potrebujete naučiť, ale to, ako nad týmito informáciami uvažujete, ovplyvňuje aj úplne iné aspekty vášho života: spôsob, ako komunikujete s inými, ako kultivovane sa správate k ľuďom, do akej miery sa viete vcítiť do pozície niekoho iného, čo môže mať ďalekosiahle následky.

Vzdelanie nám umožňuje posúvať sa vpred a „vidieť“, že mnohé nevieme – dodáva nám pokoru. A umožňuje nám aj efektívnejšie a rýchlejšie sa rozhodovať.

Ako sa určuje kvalita vzdelania? Sú zahraničné školy automaticky lepšie ako tie domáce a súkromné ako tie verejné? Ak áno, prečo je to tak?

Nemyslím si, že zahraničné alebo súkromné školy sú kvalitnejšie automaticky. Je to individuálne, no hodnotenie skúsim zhrnúť do troch oblastí. Prvou je otázka systémového nastavenia a požiadaviek na fungovanie škôl. Druhou je nastavenie vedenia školy, do akej miery je konštruktívne, otvorené a podporuje možnosť študentov a pedagógov rásť. 

Spojte sa s lekármi kedykoľvek potrebujete

Zistiť viac

Najdôležitejšou oblasťou je však podľa mňa personálne obsadenie školy, predovšetkým príprava a kvalita pedagógov, čo vnímam naprieč systémom – od škôlok až po univerzity. Kvalitný pedagóg vie urobiť aj so študentmi, ktorí nie sú dostatočne motivovaní, veľmi veľa, a to bez ohľadu na meno či prestíž konkrétnej inštitúcie.

Ak je takýto človek na škole dlhodobo a má možnosť vytvoriť tam tím, majú podporu vedenia a adekvátne vybavenie, je to z môjho pohľadu cesta k zvyšovaniu úrovne vzdelania.

Štúdium v zahraničí je dnes pre veľa študentov a ich rodičov prioritou. V čom je jeho najväčší prínos?

Z analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky vyplýva, že Slovensko má v rámci krajín OECD druhý najvyšší podiel študentov v zahraničí. No je úplne legitímne diskutovať o tom, že z pohľadu rodiča má zmysel uvažovať nad tým, kde dieťa môže dostať najlepšie možné vzdelanie v konkrétnom odbore či budúcej profesii. 

Štúdium v zahraničí však nemusí byť najlepším riešením pre každé dieťa, rozhodnutie treba podľa môjho názoru citlivo vyhodnotiť. V niektorých prípadoch je zmysluplné uvažovať aj o krátkodobých riešeniach, ako sú stáže či štipendijné pobyty v zahraničí. 

Čo by ste odporučili rodičom, ktorí chcú svoje deti čo najlepšie pripraviť do života? Do akých zručností a akého typu vzdelania by mali investovať?

V jednom výskume škôlkarom púšťali na tablete interaktívnu rozprávku. Deti si však z nej pamätali oveľa viac, ak im ju rodičia čítali. Osobný kontakt a vzájomné rozhovory teda zohrávajú dôležitú úlohu.

Rodičia potom vedia lepšie vyhodnotiť, ako dieťa rozmýšľa, aké má záujmy, v čom sú jeho silné stránky, a podporiť ho v tom, aby sa nebálo skúšať nové veci.

SILVIA HARVANOVÁ

Pôsobí ako odborná asistentka s výskumným zameraním na kognitívnu a vývinovú psychológiu na Katedre psychológie a patopsychológie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zároveň pracuje ako školská psychologička na Základnej škole Dubová v Bratislave, kde sa okrem preventívnych a poradenských aktivít zameriava na krízovú intervenciu.

Nevieme presne, ako bude svet vyzerať o 30 rokov, ale mnohí odborníci, ktorí sa zaoberajú vzdelávaním, hovoria, že otvorenosť voči novému, flexibilita, kreativita a tendencia prinášať inovatívne, neobvyklé riešenia budú z pohľadu zručností kľúčové.

Informácie viete ľahko nájsť, ale vytvoriť z nich niečo zaujímavé a prínosné pre spoločnosť je možné len vtedy, keď sa nebojíte skúšať nové veci a riešiť problémy, ktoré nemajú okamžité a jednoznačné riešenie. Otázkou je, do akej miery naše školstvo na toto deti pripravuje. V tomto smere môže byť aktívna angažovanosť rodičov veľmi dôležitá. 

V čom podľa vás naše školstvo najviac zlyháva? 

Je veľmi smutné pozerať sa na to, aké nízke sú počty uchádzačov o vzdelanie v učiteľskom povolaní. Toto povolanie – a je to dlhodobý problém – je na Slovensku veľmi neatraktívne, je spojené s predsudkami, nie je dostatočne finančne ohodnotené.

Nie je to tak, že za budúcich učiteľov idú študovať tí najlepší. O príprave budúcich pedagógov by sa takisto dalo diskutovať, máme čo zlepšovať.

Z výstupov posledného testovania PISA 2018 vyplýva, že výkon slovenských žiakov je v porovnaní s krajinami OECD podpriemerný v dvoch (čitateľská a prírodovedná gramotnosť) z troch porovnávaných parametrov (matematická gramotnosť).

Myslím si, že na slovenských školách vieme študentom poskytnúť relatívne dobrý informačný základ, ale stále sa málo pracuje s tým, ako v rôznych kontextoch tieto informácie aplikovať na riešenie problémov, s ktorými sa môžu stretnúť v reálnych životných situáciách.

Veľa sa hovorí o kritickom myslení a boji proti dezinformáciám, no už menej vnímam reálne úsilie o systematické zakomponovanie týchto techník do priebehu samotného vyučovania. Málo so študentmi na hodinách diskutujeme, menej ich podporujeme v tom, aby vedeli sformulovať vlastné názory založené na argumentoch. 

Magnifica: osobné bankovníctvo znamená starostlivosť nad rámec peňazí

Prečítajte si

Za nedostatok nášho vzdelávacieho systému, paradoxne, považujem to, že nás vedie k tomu, že sme strašne nervózni, ak hneď nevieme správnu odpoveď. Zameriavame sa viac na strach zo zlyhania ako na rozvoj a rast. Ak dostaneme otázku a niekto nám povie, že má veľa riešení, a dá nám slobodu v tom, ako ich zrealizovať, znervózňuje nás to.

Treba si však uvedomiť, že takto je postavené rozhodovanie vo väčšine kontextov, kde potrebujeme v reálnom živote vedomosti aplikovať.

Aj výskumy v kognitívnej psychológii ukazujú, že sa síce môžeme niečo naučiť naspamäť a nejaký čas to vedieť, ale pokiaľ nad tým nerozmýšľame a nevieme tieto informácie aktívne používať, podliehajú rôznym skresleniam a postupne ich zabúdame. 

Čo má robiť rodič, ak chce tieto nedostatky kompenzovať?

Aktívne sa zaujímať o to, čo sa v škole deje. Či sa dieťaťu nestáva napríklad to, že sa zrazu bojí písomky z predmetu, ktorý malo veľmi rado, a odmieta sa naň pripravovať. Uisťovať sa aj o tom, že základné podmienky na rozvoj a vzťahy s predmetovými učiteľmi sú v poriadku.

Nepoukazovať primárne na počet chýb, ale na to, čo môže dieťa urobiť pre to, aby sa nebálo postupne zlepšovať, aj keď sa mu niečo v danej chvíli nedarí.

Podporovať motiváciu dieťaťa zlepšovať sa je možné aj nepriamo. Ukazuje sa, že aj niečo ako vzťah k umeniu – krúžky, voľnočasové aktivity – má oveľa širší zmysel, ako sa hovorí.

Čo si pod tým širším zmyslom máme predstaviť?

Ak sa napríklad niekto učí hrať na klavíri a chodí na ZUŠ, nie je to len o tom, že sa učí čítať noty a naučí sa zahrať novú skladbu alebo pesničku. Rozvíja jemnú motoriku, pozornosť, ale aj cieľavedomosť a trpezlivosť.

Literárno-dramatický (divadelný) krúžok osobne nepovažujem za aktivitu, ktorá je len pre deti, čo chcú ísť študovať herectvo. Keď hráte divadlo, pozeráte sa na veci z pohľadu inej postavy, vciťujete sa do nej, čo je spojené s empatiou.

Zároveň sa pri tom učíte rešpektovať ostatných v skupine, spolupracovať. Zlepšujete svoje jazykové schopnosti. Toto sú veci, ktoré majú svoj význam v našom sociálnom aj emocionálnom vývine a súvisia aj s výkonom a nastavovaním cieľov.

Podpora rodičov v rámci vzdelávania je dôležitá, no často prehnaná. Čoho by sa rodičia, naopak, mali vyvarovať?

Niekedy je ťažké oddeľovať vlastné ciele od emócií dieťaťa. Stretávame sa s rodičmi, ktorí sa snažia uprednostňovať svoju vlastnú predstavu o tom, aké by ich dieťa malo byť, ako by sa malo správať, podľa čoho nastavujú aj jeho harmonogram a svoje očakávania.

Je však dôležité snažiť sa pozerať na vývin dieťaťa aj z jeho pohľadu, aby rodičia nespôsobili to, že dieťa bude preťažené, bude sa im chcieť za každú cenu zapáčiť, no vo vnútri bude frustrované a nebude schopné povedať im, že sa mu napríklad niečo nedarí.

Na koho sa môžu rodičia obrátiť, ak chcú svojmu dieťaťu dopriať kvalitné vzdelanie, no nevedia, kde začať?

Na základných a stredných školách je zvyčajne školský psychológ alebo kariérny poradca, ktorý zodpovedá za smerovanie detí v rámci profesijnej orientácie. Práve na nich by som sa v prvej fáze uvažovania obrátila. Existujú aj skvelé mentoringové programy pre mladých ľudí, napríklad Sokratov inštitút či Leaf Academy.

FB Buttons

TENTO NEWSLETTER VÁM PRINÁŠA MAGNIFICA

Magnifica je nadštandardné bankovníctvo pre klientov VÚB, v ktorom získate osobného bankára, investičné poradenstvo a ďalšiu prémiovú starostlivosť.

Viac o VÚB Magnifica