22
19. januára 2022

Bankový analytik: Inflácia učí Slovákov nedržať peniaze pod matracom

Text: Dagmar Vinterová
Fotografie: Soňa Maletz

Inflácia narástla rýchlo a pomerne prekvapivo. V rozhovore s analytikom VÚB banky Michalom Lehutom sa dozviete, aký vývoj sa očakáva, či stúpnu úroky na hypotékach, aj to, ako sa Slovenky a Slováci učia chrániť svoje úspory pred infláciou. 

Mnohých z nás prekvapilo, že inflácia narástla, pretože sme to neočakávali. Aké dôvody stoja za prudkým rastom inflácie?

Inflácia je rast spotrebiteľských cien. Ak rastú výrobné ceny a ceny surovín, prejaví sa to aj v spotrebiteľských cenách. Toto všetko nám teraz rastie.

Čo je Magnifica?

Magnifica je nadštandardná starostlivosť o vybraných klientov VÚB banky. Okrem osobného bankára, samostatnej siete pobočiek, či služby InvestPlan, prináša aj hodnotný obsah, ktorý Vám ukáže, ako si peniaze nielen udržať a znásobiť, ale aj naplno užiť.

Zistiť viac

V úvode pandémie sme si mysleli, že jej efekt na infláciu bude skôr negatívny – že spotrebiteľské ceny budú klesať. To sa ukázalo aj na začiatku pandémie. Celý svet išiel do lockdownu a znížila sa spotreba aj produkcia. V takých časoch ceny idú skôr nadol.  

No potom sa ekonomika opäť výrazne oživila a pri ďalších lockdownoch sme už nezaznamenali také prepady ako pri prvej vlne. Spojilo sa viacero faktorov, ktoré nahrávali rastu cien.

Po prvé, zmenila sa spotreba ľudí. Ľudia počas pandémie nakupujú viac tovary ako služby. S tým, ako sa zatvorili kancelárie aj prevádzky služieb, nakupujeme si všetko domov. Zariaďujeme si home office nábytkom aj technikou, namiesto chodenia do fitka si domov kúpime prístroj na cvičenie a podobne. Vyšší dopyt po tovaroch spôsobil, že súčasné svetové produkčné kapacity ho nestíhajú uspokojovať. Následne rastú ceny.

Pridali sa aj ďalšie faktory. Pandémia zatvárala mnohé bane či prístavy v Ázii. Popretrhávali sa dodávateľské reťazce, čo spôsobilo významné problémy. Teraz to vidíme aj v našich automobilkách. Nemôžu vyrábať, ale nie preto, že by nemali dopyt. Chýbajú im komponenty. 

Môžeme spomenúť aj podpornú menovú a rozpočtovú politiku, ktorá nabrala najväčšie rozmery v USA. Centrálne banky a vlády na pandémiu reagovali balíčkami, ktoré domácnostiam takpovediac priviali peniaze. Domácnosti teraz tieto prostriedky míňajú a to spôsobuje príliš veľký dopyt. Výrobcovia ho chcú uspokojiť a snažia sa viac vyrábať. Na to potrebujú suroviny. USA majú veľkú ekonomiku, ktorá dnes celosvetovo tlačí hore ceny komodít, ropy, plynu, uhlia, ocele a podobne.

Aká je hodnota inflácie na Slovensku v porovnaní so susednými krajinami?

Za november sme zaznamenali rovnakú hodnotu inflácie ako priemer eurozóny, bola na úrovni 4,9 %. 

Susedné krajiny, ktoré neprijali euro, mali ešte vyššiu infláciu: napríklad Maďarsko na úrovni 7,4 %, Česká republika 6 %. Ich meny sa v turbulentných obdobiach zvyknú oslabiť. To spôsobuje, že za dovoz tovarov či komodít z celého sveta vrátane eurozóny musia zaplatiť viac svojich peňazí. Preto im spotrebiteľské ceny a s nimi aj inflácia rastú viac ako u nás.

Kto ovplyvňuje, ako sa bude vyvíjať úroveň inflácie? Aké má na to prostriedky?

V dlhodobom horizonte majú infláciu na starosti centrálne banky. Slovensko je členom eurozóny, a tak na našom území úroveň inflácie ovplyvňuje najmä Európska centrálna banka.

Európska centrálna banka má za úlohu udržiavať infláciu okolo 2 %. Na ovplyvňovanie inflácie má rôzne nástroje. Klasickým nástrojom je zvyšovanie či znižovanie úrokových sadzieb. Funguje pomerne jednoducho. Ak centrálna banka zvýši úrok, znamená to, že komerčné banky si v nej môžu výhodnejšie uložiť peniaze. 

Dnes je úrok na vklady do centrálnej banky záporný. Keď si do nej komerčné banky vložia peniaze, vyberú si napokon menej, než si uložili. Takto sa centrálna banka snaží tlačiť komerčné banky, aby radšej poskytovali úvery a rozbiehali ekonomiku. Zjednodušene povedané, do obehu sa dostáva viac peňazí, ľudia a biznisy môžu viac nakupovať, dopyt rastie a inflácia s ním.

Inflácia a naše peňaženky: ako si chrániť úspory

Prečítajte si

Keby centrálne banky zvýšili úrokovú sadzbu na povedzme pol percenta, už by sa mnohým komerčným bankám oplatilo uložiť si peniaze v centrálnej banke a nemuseli by až tak tlačiť na úverovanie.

Centrálne banky určujú krátkodobé úrokové sadzby, ale tie majú priamy vplyv aj na dlhodobé sadzby – napríklad na úroky na hypotékach či investičných úveroch.

Čím sú drahšie, tým menej ľudia a firmy investujú. V ekonomike tak zostáva menej peňazí. V dôsledku toho si ľudia môžu menej kúpiť, dopyt klesá a inflácia ho nasleduje.

Ďalším prostriedkom na ovplyvňovanie inflácie je kvantitatívne uvoľňovanie, to je tlačenie peňazí a nakupovanie dlhopisov.

Keď majú centrálne banky úlohu udržiavať stabilnú infláciu, ako je možné, že zrazu vyskočila na dnešné hodnoty?

Situácia s pandémiou je bezprecedentná. Za našich životov si nepamätáme nič podobné. K ťažkému predpovedaniu budúcnosti prispievajú aj dáta z výskumov o minulých pandémiách. Inflácia počas nich klesala – to je opak situácie, ktorú vidíme dnes. 

Centrálne banky na takéto výkyvy nedokážu dostatočne pružne reagovať. Majú totiž nástroje na udržiavanie miery inflácie v dlhodobom horizonte. Ale z krátkodobého hľadiska infláciu nemá pod kontrolou nikto: závisí od dopytu a ponuky v ekonomike. 

Vidíme, že centrálne banky vo svete už v reakcii na zvýšenú infláciu zvyšujú úrokové sadzby. Prečo to nerobí aj Európska centrálna banka? Má predsa za cieľ udržovať stabilnú infláciu na nižšej úrovni, ako sú dnešné hodnoty. 

Je veľkou dilemou, čo má centrálna banka v tejto situácii robiť. 

Európska centrálna banka vychádza z dát o tom, že veľká časť inflácie v Európe je dovezená. Rastú ceny naviazané na ropu a na komodity, ktoré dovážame. V takom prípade nemusí byť ideálne začať zvyšovať úrokové sadzby, aby sme znížili infláciu. S dovoznými cenami totiž nič neurobíme. 

Prevláda názor, že ekonomika sa ešte úplne nezotavila z pandémie. Európska inflácia nie je ťahaná domácim dopytom, teda tým, že ľudia majú veľa peňazí a veľa nakupujú. Ako som spomínal, toto vidíme skôr v USA – aj preto sa tam už čoskoro zvýšia úroky a u nás ešte nie.

Z prognóz Európskej centrálnej banky vyplýva, že inflácia by sa mala v budúcom roku znížiť až pod cieľ 2 % – čiže vidia až za kopček zvýšenej inflácie. Keby teraz banka začala konať a zvýšila by úroky, menej by sa požičiavalo, peniaze by boli drahšie a zbytočne by spomalili ekonomiku.

Kde berie Európska centrálna banka istotu, že inflácia nebude aj naďalej stúpať?

V prvom rade treba povedať, že je veľmi ťažké predpovedať budúci vývoj inflácie. Zároveň je veľmi ťažké odhadovať, kedy je ekonomika prehriata a kedy je už inflácia nežiaduca.

Je to horšie ako predpovedanie počasia. Ekonómovia sa sčasti vedia zhodnúť na tom, čo bolo, ale dosiahnuť zhodu na tom, čo nás čaká v budúcnosti, je veľmi ťažké. 

Jedným z argumentov Európskej centrálnej banky je, že časť inflácie je spôsobená problémami v dodávateľských reťazcoch, ktoré by sa skôr či neskôr mali vyriešiť aj bez jej zásahu. Zároveň vychádza z odhadov, že ceny niektorých komodít, aj tých energetických, už sú v súčasnosti prestrelené. Počas budúceho roka by sa mali uvoľniť.

Na Slovensku môže začiatkom roka inflácia vystreliť až na 7 %. Zvýšia sa totiž regulované ceny energií. Menia sa vždy v januári. To by však už mohlo byť maximum. 

Takže sa najbližšie roky nemusíme obávať zvýšenia úrokových sadzieb hypoték a spotrebných úverov?

Stále platí, že na Slovensku máme jedny z najnižších úrokových sadzieb na svete – toto si uvedomuje málo ľudí. No ak by aj mali rásť, tak veľmi postupne a nie veľmi vysoko.

Mohol by existovať svet bez inflácie? Centrálne banky sa ju snažia držať na dvoch percentách. Prečo by nemohla byť nulová?

Mohla by byť aj nulová. O tom, aký má byť cieľ, sa v akademických kruhoch dlho diskutovalo. Aj v európskej zmluve stojí, že Európska centrálna banka má za úlohu udržiavať cenovú stabilitu. Ale ona si stabilitu definovala ako rast cien: nie veľmi vysoký, dvojpercentný. 

Za tým, prečo to urobila, stojí viacero rozumných dôvodov. Jedným z nich je, že centrálna banka potrebuje nástroje na stabilizáciu ekonomiky v zlých časoch. Ak by bola inflácia dlhodobo nulová, aj úrokové sadzby by boli veľmi nízko a centrálne banky by už nemohli ekonomike pomáhať znižovaním úrokových sadzieb.

Ďalším dôvodom je, že mzdy aj iné ceny v ekonomike sa veľmi ťažko menia. Napríklad ak odvetvie textilného priemyslu zažíva útlm, mzdy by mali ísť dole. Ale to sa veľmi ťažko dohodne so zamestnancami. No aj keď sa mzdy neznížia, reálna kúpyschopnosť vďaka inflácii klesá. Toto ekonomike pomáha, aby sa dokázala lepšie prispôsobiť. 

Infláciu vnímame negatívne, lebo sa zvyšujú ceny, znehodnocujú sa úspory. Čo by podľa vás ľudia mali vedieť o inflácii, aby sa pred ňou dokázali ochrániť?

Základný problém s infláciou je, že ľuďom ujedá z reálnej kúpyschopnosti. Ak majú fixný príjem, môžu si zaň kúpiť čoraz menej. 

A ak majú ľudia úspory pod matracom, na bežných účtoch alebo na sporiacich účtoch s nízkymi úrokovými sadzbami, inflácia im z nich nepozorovane ukrajuje schopnosť nakúpiť tovary a služby. Slováci a Slovenky v tomto kraľujú – máme veľkú časť úspor len na bežných účtoch v banke, kde nič nezarábajú.

Samozrejme, netreba zabúdať na základnú rezervu, ktorú by sme mali mať odloženú tak, aby bola dobre prístupná. Využijeme ju pri nečakaných udalostiach, napríklad keď sa pokazí práčka alebo dostaneme výpoveď. Ale ostatné zdroje neodporúčam držať vo forme hotovosti či na nízkovýnosových produktoch. 

Ak je inflácia 6 %, aj úspory by mali zarobiť aspoň 6 %, aby nestrácali na hodnote. Pre mnohých z nás je vhodné podstúpiť určitú mieru rizika a úspory investovať, aby sme dosiahli zhodnotenie aspoň na úrovni inflácie. 

Je pravda, že sa Slováci začínajú preorientovávať a čoraz viac investujú?

Áno, vidíme to od jari minulého roka. Súvisí to s tým, že si domácnosti čosi usporili počas lockdownov (aj nútene). Vidíme veľké prílevy do podielových fondov a podobných nástrojov, kde by zhodnotenie mohlo byť vyššie.

Michal Lehuta

Analytik VÚB banky

Takže sme na dobrej ceste, aby sme sa naučili uchrániť si úspory pred infláciou?

Učíme sa, ale stále je pred nami veľmi dlhá cesta. Do istej miery je to aj prirodzené. Keďže sme chudobnejší, ako je priemer Európskej únie, je logické, že v hotovosti držíme viac v pomere k iným aktívam. No aj miera úspor sa postupne zvyšuje a Slováci a Slovenky sa učia spravovať svoje peniaze. 

Toto môžeme s určitou mierou irónie označiť za výhodu vysokej inflácie: je pre nás užitočná v tom, že nás učí nedržať peniaze pod matracom.

*S investovaním je spojené aj riziko. Hodnota investícií môže rásť, stagnovať alebo aj klesať a nie je zaručená návratnosť pôvodne investovanej sumy. Tento materiál predstavuje marketingovú komunikáciu vypracovanú spoločnosťou VÚB, a. s., a je založený na krátkodobých predpovediach vychádzajúcich z dôveryhodných informačných zdrojov dostupných v čase jeho vytvorenia. Uvedené analýzy a závery majú všeobecnú povahu a nezohľadňujú individuálne potreby investorov. Materiál neslúži na poskytovanie investičného poradenstva alebo investičného prieskumu a nepredstavuje odporúčanie ani výzvu na nákup, predaj alebo podržanie konkrétneho finančného nástroja. Informácie o investičných službách vrátane upozornení v súvislosti s rizikami spojenými s investíciami vo finančných nástrojoch je možné získať na všetkých predajných miestach VÚB, a. s., a na www.vub.sk v sekcii Misia a hodnoty, Ochrana investora.

FB Buttons