Ekonomická analytička: Keď sa spojí finančná nevedomosť so sebavedomím, je to nebezpečný mix

Finančná gramotnosť je v posledných rokoch obzvlášť skloňovanou témou, dostupné dáta však naznačujú, že peniazom do hĺbky rozumie málokto. Monika Budzák z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) v rozhovore prezradila, prečo v realite nestačia len finančné definície, aký majú Slováci vzťah k riziku a prečo by si ľudia v produktívnom veku mali spraviť súkromný finančný audit, ale aj to, prečo nemusí byť počas krízy správnym riešením podporovať obľúbený podnik.

Keby ste mali povedať jednu vec, v ktorej má väčšina ľudí jasno vo vzťahu k peniazom, ale opak je pravda, čo by to bolo?

Veľmi často sa stretávam s názorom, že spotreba je motorom ekonomiky, a ľudia si z toho robia závery, že treba spotrebovávať a podporovať firmy. Cez koronakrízu sa napríklad v médiách objavovali správy, aby ľudia podporili svoj obľúbený podnik. 

Treba však povedať aj to, že môžeme podporovať svoj obľúbený podnik, pokiaľ to výraznejšie neohrozí naše úspory. Práve v čase recesie a krízy musíme byť obozretní a nepúšťať sa do silnej spotrebnej mánie.

Ak sporíte, budete si môcť do budúcna dovoliť kúpiť viac a rovnako vo väčšej miere tak podporíte ekonomiku.

Ako to teda vyzerá s finančnou gramotnosťou Slovákov a v čom vidíte najväčšie slabiny?

Dlhodobo sa hovorí o počte exekúcií, čo je na Slovensku dosť výrazný problém. Síce počet nových exekúcií postupne klesá, stále ich evidujeme státisíce.

Okrem exekúcií vnímame problém v tom, že ľudia nemajú vedomosť o tom, kde môžu zhodnocovať svoje financie alebo aké dôležité je v živote sporenie. Zároveň platí aj to, že Slováci sú veľmi sebavedomí vo svojom ekonomickom vzdelaní.

Potvrdzuje to aj nedávny prieskum, v ktorom mnohí respondenti o sebe tvrdili, že sú finančne gramotní. To je tiež nebezpečný mix, lebo keď sa pozrieme na dáta z PISA testovania študentov alebo na dáta z našej Ekonomickej olympiády, vidíme, že tam vedomostné rezervy sú. Keď sa kombinuje nevedomosť so spomínaným sebavedomím, mala by nám zasvietiť kontrolka.

Spomenuli ste PISA testovanie aj Ekonomickú olympiádu. V čom sú najväčšie slabiny našich študentov?

Siahnem primárne k dátam z Ekonomickej olympiády pre stredné školy, ktorú organizuje náš inštitút. Tento rok v nej bolo zapojených až 6 500 stredoškolákov a jedna časť olympiády bola zameraná na finančnú gramotnosť. Tam sme spozorovali, že otázky ohľadne investovania mali najnižšiu úspešnosť.

Študenti často nevedeli, čo je čistá súčasná hodnota príjmu. Pritom ide o kľúčové pojmy, ak si chcete vyhodnotiť, či vaša investícia bude výnosná, alebo nie. Boli tam aj otázky, kde mali vybrať najnižšiu splátku úveru. Mali rôzne možnosti, ako to v splátkach môže vyzerať, a tam tiež veľmi často dochádzalo k tomu, že si nevybrali najvýhodnejší úver.

Aké to má podľa vás vysvetlenie?

Problém je, že finančnú gramotnosť vnímame len cez pojmy. Akoby stačilo, že študentov naučíme, čo je termínovaný vklad, hypotéka, úver. Z našich dát vyplýva, že študenti to vedia veľmi pekne definovať.

Ale už to nevedia použiť v praxi, keď prídu napríklad do banky. Nevedia sa opýtať, ako to funguje, keď im nejaká investícia sľubuje napríklad úrok päť percent, nevedia zvážiť, že ak sú s tým spojené nejaké poplatky, ten úrok v čistom môže byť nakoniec nižší.

Spomenuli ste investovanie. Ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami?

Treba povedať, že my Slováci nie sme až takí aktívni investori. Drvivá väčšina ľudí má svoje financie na bežnom účte alebo na nejakom termínovanom vklade a podobne.

U nás je investičné správanie skôr konzervatívnejšie a rýchla snaha zbohatnúť pomocou investovania je ojedinelá. Na druhej strane to je aj škoda. 

Ľudia na Západe oveľa dlhšie žijú v trhovej ekonomike a povedomie o investíciách majú vyššie. Majú tak aj časť pasívnych príjmov, teda nielen príjem z práce, ale napríklad aj z dividend a úrokov. V tomto je to lepšie ako u nás. Všeobecne môžeme povedať, že Slováci sa vyhýbajú riziku. Preto je dôležité finančné vzdelávanie rozvíjať už v školách a hovoriť aj o investičných rizikách.

Veľa sa hovorí o zadlženosti a o tom, že ľudia si berú pôžičky na dovolenky, vianočné darčeky alebo kupujú spotrebný tovar na splátky. Prečo je to problém? Nedeje sa to všade vo svete?

Štatisticky zadlženosť domácností rastie. Keď sa pozrieme na čísla úspor, Slováci nemajú toľko nasporené ako ľudia v západných krajinách.

Dôležité je uvedomiť si, že keď minieme peniaze na dovolenku a zároveň máme nejaký dlhodobý cieľ, ako napríklad bývanie, tak tento cieľ dosiahneme pomalšie. 

Netvrdím, že dovolenka je zlá voľba, ale treba to vyvažovať s tým, čo je vlastne náš cieľ, aké máme vízie do budúcnosti, a tiež, či môže nastať situácia, keď sa nám výrazne zvýšia výdavky.

Mnoho ľudí žije s pocitom, že financie má v poriadku, keď vedia, aký majú príjem a na konci mesiaca nie sú v mínuse. Prečo to nie je pravda?

Tu by som upozornila na dva faktory, ktoré treba zvážiť. Jeden súvisí s tým, aké máte plánované výdavky do budúcnosti. Každý z nás má nejaký sen − kúpiť si auto, mať vlastné bývanie, chatu, kam bude chodiť cez víkendy. To by malo ísť ruka v ruke s tým, ako hospodárime. Keď viem, že je to jmôj cieľ, asi by som mal robiť všetko preto, aby mi zostalo na konci mesiaca viac ako niečo nad nulou.

Po druhé, veľa ľudí si myslí, že sa nikdy nedostane do krízovej situácie, lebo majú stabilnú prácu, sú zdraví. Aj zdravým ľuďom sa však môže stať, že prídu k úrazu. Treba preto myslieť na rizikové situácie, ktoré môžu nastať, a treba zvažovať, že keď také niečo nastane, či budú vedieť pokryť svoje výdavky.

Ako zasiahla pandémia vírusu Covid-19 financie slovenských domácnosti? Mnohí ľudia si museli odkladať splátky, ale šesť mesiacov prešlo a situácia sa nezlepšila…

Pandémia nezasiahla každého rovnako. Situácia v gastronómii alebo v hotelierstve je veľmi zlá, a to sa týka aj ľudí, ktorí sú v týchto sektoroch priamo zamestnaní. Rovnako mnohí živnostníci boli pre lockdown obmedzení vo svojej činnosti. Tam vidíme, že výpadok príjmov bol. 

Je otázka času, aký veľký problém to bude. Stále je skoro hovoriť o dosahoch. Uvidíme, či ľudia, ktorí boli krízou najviac zasiahnutí, mali aj nejaké rezervy na to, aby vedeli preklenúť toto krízové obdobie. A tiež, či sa na jar budúceho roka situácia zlepší. 

Aké rady by ste dali tridsiatnikovi, ktorý zarába v čistom vyše 1 500 eur mesačne a financie veľmi nerieši, respektíve sa v nich nevyzná. Čo by podľa vás mal čo najskôr urobiť? 

Najzásadnejšou vecou je spraviť revíziu svojich príjmov a výdavkov, aby človek vedel, koľko vlastne míňa. S týmto sa stretávame dosť často, že odhad ľudí sa líši od reality.

Ak človek nemá čas robiť si takúto revíziu každý mesiac, tak aspoň raz za štvrť roka by si mohol urobiť odpočet. Takýto návyk pomôže mladým ľuďom získať lepší prehľad. Mladí ľudia zvyknú podceňovať aj to, že jedného dňa pôjdu do dôchodku.

Kalkulujú výdavky ako bývanie a auto, ktoré budú riešiť v najbližších desiatich-pätnástich rokoch, ale na dôchodok často zabúdajú. To je téma, ktorú by mladí ľudia mali tiež riešiť, lebo štátne dôchodky nie sú vysoké a je s nimi spojená veľká neistota, či vôbec pokryjú výdavky na dôstojný život v starobe. Aj tu treba mať zadné dvierka a vyhradiť si na to prostriedky.