
Ekonomický analytik: Jediným riešením je zelená transformácia
Klimatológovia bili na poplach už pred tridsiatimi rokmi, ale nepočúvali sme ich. Už to nie je „len“ o topiacich sa ľadovcoch „kdesi“ v Grónsku či Arktíde. Dnes cítime zmeny doslova na vlastnej koži. O ich ekonomických dopadoch v európskom, teda aj v slovenskom meradle, a o riešeniach, ktoré ich pomôžu zmierniť, sa rozprávame s ekonomickým analytikom Andrejom Aradym.
Čo je Magnifica?

Magnifica je nadštandardná starostlivosť o vybraných klientov VÚB banky. Okrem osobného bankára, samostatnej siete pobočiek, či služby InvestPlan, prináša aj hodnotný obsah, ktorý Vám ukáže, ako si peniaze nielen udržať a znásobiť, ale aj naplno užiť.
Makroekonóm a analytik VÚB banky sa dlhodobo venuje téme ochrany prírody a udržateľnej budúcnosti. Zdá sa vám, že volanie po ochrane klímy a záchrane zelenej budúcnosti nejde dokopy s finančníctvom, biznisom a ekonómiou? Naopak. Rozprávali sme sa o ekonomických aspektoch udržateľnosti z hľadiska Slovenska, Európy i sveta, a napokon i z pohľadu Andreja Aradyho ako bežného človeka – jedného z miliónov drobných ľudí, ktorí vedia, že začať môže i každý sám za seba a svoju rodinu.
Analytik sa nebojí pripomínať, že Európa ekonomicky vyrástla na technológiách, o ktorých dnes už s istotou vieme, že „neboli čisté“ a nehľadeli na ekológiu. V čase svojho vzniku a rozvoja neraz o svojich dopadoch ešte nevedeli, no práve v tom spočíva diel zodpovednosti.
V rozhovore sa môžete spolu s nami zamyslieť nad témami, ako sú:
- Klimatické zmeny, ich neprehliadnuteľné a už i citeľné dopady.
- Energetická zraniteľnosť Slovenska a Európy.
- Zelená budúcnosť z pohľadu mladšej i staršej generácie – prečo hľadia tým istým smerom, a predsa vidia niečo iné?
- Opatrenia, ktoré už zaviedli silné a zodpovedné ekonomiky a neľutujú to.
- Neobišli sme ani tému zodpovedného a udržateľného podnikania, ktoré čoraz viac ľudí spoznáva pod zatiaľ pomerne málo frekventovanou skratkou ESG.
Klimatické zmeny v podobe extrémnych výkyvov počasia už dlhší čas pozorujeme aj v našom zemepisnom pásme. Ako ich vnímate vy?
Globálna teplota stúpla od predindustriálnych čias približne o 1,1 °C. Každý z uplynulých dvanástich mesiacov bol historicky najteplejší. Koncentrácia oxidu uhličitého v ovzduší je vyššia než kedykoľvek počas predošlých dvoch miliónov rokov. Tieto čísla, či skôr klimatické zmeny, ktoré predstavujú, už naozaj môžeme pozorovať aj v bežnom živote. Tropické horúčavy, prudké búrky, prívalové záplavy, veterné smršte, zosuvy pôdy, ale aj veľmi mierne zimy s nedostatkom snehu sa v našom regióne objavujú čoraz častejšie a sú čoraz intenzívnejšie. Pritom ešte máme šťastie, že klíma je u nás pomerne milosrdná – aj napriek týmto zmenám. Najväčším rizikom u nás sú záplavy, čo je dané hustou sieťou riek.
„Je vysoko pravdepodobné, že viac ako polovicu otepľovania zemského povrchu medzi rokmi 1951 až 2010 spôsobila práve ľudská činnosť.“
Úprimne, nevieme presne odhadnúť, akú časť klimatických zmien môžeme pripísať činnosti človeka. Podľa odborníkov je však vysoko pravdepodobné, že viac ako polovicu otepľovania zemského povrchu medzi rokmi 1951 až 2010 spôsobila práve ľudská činnosť. Odvolávam sa na IPCC, vedecký orgán poverený vyhodnocovaním rizika zmeny klímy, ktorý v roku 1988 založili Svetová meteorologická organizácia a Spojené národy.

Tieto zmeny už teraz negatívne vplývajú nielen na naše životné prostredie a zdravie, ale aj na ekonomiku. Čo treba zmeniť v ekonomickej oblasti, aby ich dopad bol čo najmiernejší?
Zmena klímy výrazne vplýva na rozvoj ekonomiky v globálnom aj národnom meradle. Vidíme to na náraste ekonomických škôd, ktoré spôsobuje vo svete aj u nás. Extrémne počasie zapríčinilo v Európskej únii v poslednom desaťročí ekonomické straty vo výške viac ako 260 miliárd eur. Pre porovnanie, škody na Slovensku predstavovali v roku 2022 približne 77 miliónov eur. Najlepšie je začať s opatreniami čo najskôr, pretože ďalšie klimatické zmeny potenciálne prinesú veľmi vysoké ekonomické náklady. Ušetrená tona emisií dnes má oveľa väčší prínos, ako bude mať rovnaká ušetrená tona emisií o päť rokov.
Ľudia sa často upínajú na nové technológie, ktoré by nás mali z tejto situácie vyviesť. To samotné však zatiaľ nestačí. Pomôže aj drobná zmena spotrebiteľského správania. Malá zmena prístupu na individuálnej úrovni znásobená miliardami ľudí by mala citeľný efekt. Samozrejme, potrebujeme aj premyslené národné a medzinárodné stratégie, aby zelené opatrenia mali zmysel. Chceme pomôcť životnému prostrediu, ale aj zvyšovať životnú úroveň. Niektoré opatrenia však ľudí demotivujú, „otravujú“ im bežný život – a ich prínos je neraz otázny. To dosiahnutiu želaného výsledku rozhodne nepomáha.
„Ušetrená tona emisií dnes má oveľa väčší prínos, ako bude mať rovnaká ušetrená tona emisií o päť rokov.“
Európske ekonomiky negatívne ovplyvňuje nielen rýchlo sa meniaca klíma, ale aj demografická, migračná a energetická kríza. Do akej miery spolu súvisia?
Sú veľmi úzko previazané. Európske ekonomiky starnú, ľudia odchádzajú do dôchodku, ale nenahrádzajú ich mladšie ročníky. Podnikom tak chýba pracovná sila. Riešením je zvyšovanie produktivity alebo imigrácia. Migrácia obyvateľstva z oblastí, ktoré sa stávajú neobývateľnými, však tieto ciele úplne nenapĺňa. Skôr, ako ničiť zemeguľu a nútiť ľudí utekať z neobývateľných oblastí, by sme mali lákať šikovných ľudí našou vyspelosťou – a tá sa prejavuje aj v udržateľnom spôsobe života. Navyše, v chudobných regiónoch sveta má a bude mať nárast teplôt oveľa vyšší negatívny ekonomický efekt ako vo vyspelých krajinách.

Ekonomiky Európskej únie sú v poslednom období ťažko skúšané aj geopolitickými konfliktmi vo svete i v našej blízkosti, najmä ruskou agresiou na Ukrajine. Energetická zraniteľnosť v Európe je výrazne vyššia než v USA – až 60 % európskych podnikov udáva ceny energií ako výraznú prekážku, zatiaľ čo v USA je to len 31 %. Zvyšovanie energetickej efektívnosti pomáha životnému prostrediu a zároveň zmierňuje tento problém.
„Chceme pomôcť životnému prostrediu, ale aj zvyšovať životnú úroveň.“
V súčasnosti najviac znečisťujú planétu ázijské krajiny, najmä Čína. Prečo chceme práve my, Európania, robiť zelené opatrenia na naše náklady a možno aj na úkor životnej úrovne?
Európa vyrástla na „nečistých“ technológiách. Keďže sme historicky vyprodukovali najväčšie množstvo skleníkových plynov, nesieme najväčšiu zodpovednosť za klimatické zmeny.
Aj vďaka technológiám, ktoré našu planétu znečistili, sme ekonomicky bohatší a máme k dispozícii širšie možnosti riešenia. Preto by sme sa mali výrazne podieľať na riešení tohto problému. No a zároveň by sme mali pomáhať aj slabším. Nie je ľahké nájsť férové riešenie. Každý by mal prispieť tak, ako môže. Je politickým rozhodnutím, že Európa si dala ambíciu stať sa lídrom v tejto oblasti.
Čína je v nových, zelených technológiách veľmi pokroková, ale zároveň je najväčším svetovým znečisťovateľom. Nasledujú USA. Európska únia má najkomplexnejší plán zelenej transformácie na svete. Mnohé čiastočné ciele sa už plnia, najväčšou výzvou však bude dosiahnuť cieľ klimatickej neutrality do roku 2050 a nestratiť pritom ekonomickú konkurencieschopnosť.
„Nie je ľahké nájsť férové riešenie. Každý by mal prispieť tak, ako môže. Je politickým rozhodnutím, že Európa si dala ambíciu stať sa lídrom v tejto oblasti.“
V roku 2016 Európska únia prijala Parížsku dohodu, o tri roky neskôr vstúpila do platnosti Zelená dohoda. Dokážeme opatrenia, ktoré z týchto dohôd vyplývajú, aj skutočne dosiahnuť?
Parížska dohoda je významným krokom pre ochranu životného prostredia. Ukazuje sa, že aj dosť ambicióznym. Jej hlavným cieľom je zastabilizovať globálne otepľovanie pod 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia. Preferuje sa ale ambicióznejší cieľ – udržať otepľovanie pod 1,5 °C. Stratégiou Európskej únie, ako tento cieľ naplniť, je Zelená dohoda. Ide o súbor politických iniciatív, ktoré majú viesť k tomu, aby sme skutočne dosiahli klimatickú neutralitu do roku 2050.

Na to, aby sme ju vedeli zaručiť, slúži základný balík Fit for 55, ktorý premieta ambície Zelenej dohody do právnych predpisov. Jeho záväzným cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990. Dosiahnuť by sme ho mali vďaka čiastočným cieľom, ako je napríklad zvyšovanie energetickej efektívnosti, využívanie obnoviteľných zdrojov, opatrenia na zachovanie biodiverzity, prechod k ekologickejšej doprave a k udržateľnejšiemu modelu potravinového reťazca, obnova budov a mnohé ďalšie. EÚ vypracovala klasifikáciu v oblasti udržateľných činností, teda priamo určuje, čo je a čo nie je považované za „zelené“.
„Skôr, ako ničiť zemeguľu a nútiť ľudí utekať z neobývateľných oblastí, by sme mali lákať šikovných ľudí našou vyspelosťou – a tá sa prejavuje aj v udržateľnom spôsobe života.“
Ako my, bežní Európania, vnímame Zelenú dohodu? Štrajky poľnohospodárov, nespokojnosť rôznych záujmových skupín či nechuť niektorých vlád investovať do podpory životného prostredia veľmi nenasvedčujú tomu, že by sme ju prijímali s otvorenou náručou.
Nemyslím si, že Zelená dohoda je vo všeobecnosti prijímaná negatívne. Naopak, verejná mienka je aj podľa ostatných prieskumov z jari tohto roka naklonená zelenej transformácii. Ukázalo sa, že táto agenda v čase nestráca na podpore. Výsledky sú veľmi totožné s prieskumami z predošlých rokov.
Až 84 % Európanov súhlasí, že Európska únia potrebuje legislatívu na to, aby chránila svoje životné prostredie. 78 % Európanov pociťuje, že klimatické zmeny majú priamy vplyv na ich každodenný život.

Veľmi naklonení sme aj opatreniam na ochranu vodných zdrojov a zodpovedné narábanie s odpadmi. Mladšia generácia vníma otázky klimatických zmien citlivejšie, je pre ne ochotná obetovať aj malú časť svojich finančných prostriedkov – napríklad pri investíciách zlomok výnosov zo svojich dôchodkových fondov. Staršia generácia nie je ochotná obetovať žiadnu časť svojich prostriedkov, hoci iný prieskum ukázal, že je – paradoxne – lepšie informovaná o príčinách a dôsledkoch klimatických zmien.
„Európska únia sa snaží, aby táto transformácia bola spravodlivá pre všetkých. Vytvára fondy, cez ktoré dotuje zraniteľné skupiny a regióny, aby zabezpečila, že sa na nikoho nezabudne.“
Zmena klímy je jednou z najväčších výziev našich čias. Prechod na nový hospodársky model predstavuje pre rôzne skupiny veľký stres – tam je aj príčina štrajkov a nespokojnosti, ktoré spomínate. Európska únia sa však snaží o to, aby táto transformácia bola spravodlivá pre všetkých. Vytvára fondy, cez ktoré dotuje zraniteľné skupiny a regióny, aby zabezpečila, že sa na nikoho nezabudne.
A čo slovenské podniky? Zatiaľ to vyzerá tak, že sa zelených opatrení skôr boja a vnímajú viac ich riziká než výhody.
Pozitívne je, že takmer každý podnik na Slovensku už prijal nejaké opatrenie na zlepšenie životného prostredia. Avšak krok s európskymi podnikmi držia tie slovenské len pri recyklácii odpadu.
„Niekedy vyhrá čisto cena, no čím ďalej, tým viac zákazníci prihliadajú aj na zodpovednosť daného podniku.“
Zahraničné firmy viac investujú do zelenej dopravy, obnoviteľných zdrojov, zapojenia zelených technológií či do zvýšenia energetickej efektívnosti. Slovenská ekonomika je ešte stále vysoko energeticky náročná, pretože sa do veľkej miery spolieha na priemyselnú výrobu. Pritom ceny energií po vypuknutí ruskej agresie na Ukrajine predstavovali prekážku v podnikaní až pre 92 % našich podnikov, čo je viac, ako bol európsky priemer. Mali by sa preto upriamiť najmä na opatrenia smerujúce k zvyšovaniu energetickej efektívnosti – tie by mohli byť v dnešnej situácii rozhodujúce.

Ďalším problémom sú priame riziká vyplývajúce z klimatickej krízy. Extrémne prejavy počasia spôsobujú podnikom priame ekonomické škody. Ohrozených sa cíti pomerne veľa slovenských spoločností, avšak len niektoré prijali adaptačné opatrenia na zmiernenie týchto škôd. Keď už, podniky sa proti škodám radšej poistia.
Je pravda, že tí, ktorí sa prispôsobia prví, získavajú na trhu konkurenčnú výhodu?
Áno. Mladí ľudia rýchlo pochopili, že je dobré byť medzi prvými, ktorí si osvoja nové technológie a prístupy. Vedia, že sa vyplatí byť influencermi, udávať trendy. Majú to v krvi. V biznise vám to pomôže napríklad pri budovaní širokej zákazníckej bázy a pri vytváraní vzťahov, o ktoré tí po vás budú už len ťažko bojovať. Transformácia môže byť o krátky čas vynútená legislatívne, ale už vo veľkej konkurencii. Jednoducho – podniky, ktoré sa skôr prispôsobia zmene situácie, majú na ňu viac času a môžu prijať lacnejšie a efektívnejšie riešenia.
„Malá zmena prístupu na individuálnej úrovni znásobená miliardami ľudí by mala citeľný efekt.“
Niekedy je skrátka lepšie naučiť sa plávať skôr, než padnete do rieky. Niekedy je, naopak, lepšie počkať na masové riešenie, ktoré bude lacnejšie. To treba vždy zvážiť na individuálnej úrovni.
Mnoho podnikov zo Škandinávie dnes spätne hlási, že rozhodnutia prijať opatrenia na zlepšenie udržateľnosti podnikania sa ukázali ako výhodné. Napríklad v čase rastu cien energií si vedeli časť spotreby vygenerovať samy alebo znížili energetickú náročnosť, čo sa pri vyšších cenách ukázalo ako strategická výhoda na trhu. Prípadne ich len zákazníci jednoducho ocenili lojalitou.
V súvislosti so zelenou transformáciou sa čoraz častejšie používa pojem ESG. Čo to je?
ESG je skratka troch anglických výrazov, voľne preložených ako environmentálne, sociálne a riadiace štandardy. V praxi sa stala synonymom zodpovedného a udržateľného podnikania.
„Podniky, ktoré sa skôr prispôsobia zmene situácie, majú na ňu viac času a môžu prijať lacnejšie a efektívnejšie riešenia.“
Investorov zaujíma, či je podnik zodpovedný k svojmu okoliu a či je jeho podnikanie udržateľné. Dokonca sú často ochotní vzdať sa malej časti svojich výnosov v prospech zodpovedných firiem, pretože veria, že tento prístup je v dlhodobom horizonte výhodný.
Aj spotrebitelia čoraz viac vnímajú, či je podnik zodpovedný k ich zdraviu, k životnému prostrediu, v ktorom žijeme, či je riadený zodpovedne. Úprimne a triezvo povedané, niekedy vyhrá čisto cena, no čím ďalej, tým viac zákazníci prihliadajú aj na zodpovednosť daného podniku.

Niektorí podnikatelia sa však sťažujú, že banky považujú ich zelené projekty za rizikové a nechcú im poskytovať úvery.
Naopak, môžem povedať, že banky sú a priori nastavené podporovať kvalitné projekty, ktoré pomáhajú životnému prostrediu. Ako všetky zodpovedné projekty, musia však aj tie v oblasti ESG prejsť finančnou a cost-benefit analýzou. Každú iniciatívu treba dôkladne zhodnotiť – tak, aby spoločenské a ekonomické prínosy prevažovali nad nákladmi. Neexistuje jediná správna cesta, ako sa spoločnosť k udržateľnosti dostane. Dôležité je zamerať sa na oblasti, ktoré majú vysoký prínos za relatívne malé náklady.
„Neexistuje jediná správna cesta, ako sa spoločnosť k udržateľnosti dostane. Dôležité je zamerať sa na oblasti, ktoré majú vysoký prínos za relatívne malé náklady.“
Čo robíte vy osobne pre zlepšenie svojho okolitého životného prostredia?
Myslím, že odevný priemysel príliš nezaťažujem. Rovnako sa dokážem zamyslieť aj nad nadmernou spotrebou, najmä pri lacných veciach, ktoré napokon vôbec nepotrebujem k zvýšeniu kvality svojho života. Niektoré potešenia si odpustiť neviem – napríklad dlhú, teplú sprchu. Investoval som však do energeticky efektívnych technológií. Verím, že sa mi nakoniec investícia vráti.
Istý čas som aj s rodinou žil v Nemecku, kde všetci okolo nás veľmi dôsledne separovali odpad. Dnes mi je až fyzicky nepríjemné hodiť odpad, ktorý môžem vytriediť, do zmesovej nádoby. Jednoducho to neurobím a verím, že každý ďalší článok v spoločenskom reťazci s týmto vyseparovaným odpadom adekvátne naloží.