Finančnú gramotnosť možno vyučovať na každom predmete okrem telesnej výchovy

Finančne gramotní by nemali byť len podnikatelia, všetci potrebujeme rozumieť svetu, hovorí Gabriela Horecká, vedúca odboru finančnej gramotnosti v Štátnom inštitúte odborného vzdelávania.

V spoločnosti prevláda názor, že finančnú gramotnosť potrebujú len tí, ktorí priamo pracujú s číslami. Pritom ju potrebuje ovládať každý. Aby dokázal platiť účty, porozumel svojej výplatnej páske, nedal sa oklamať pri kúpe či predaji, jednoducho, aby rozumel svetu. Štát si našťastie uvedomuje, že finančne gramotní obyvatelia sú preň prínosom. Preto od roku 2008 zabezpečuje vzdelávanie o finančnej gramotnosti na školách. Ruku k dielu priložila aj VÚB banka. 

Gabriela Horecká, vedúca odboru finančnej gramotnosti v Štátnom inštitúte odborného vzdelávania (ŠIOV), nám porozprávala o tom, ako štát podporuje vzdelávanie detí vo finančnej gramotnosti a ako finančnými prostriedkami podporuje školy po celom Slovensku v jej rozširovaní.

Národný štandard finančnej gramotnosti

V roku 2008 vláda uznesením rozhodla, že potrebujeme zaviesť a rozvíjať finančnú gramotnosť na školách. „Začalo sa základnými a strednými školami. Vznikla medzirezortná expertná skupina finančnej gramotnosti, v ktorej sú zastúpené jednotlivé ministerstvá, asociácia bánk a poisťovní, realitní makléri, úrad vlády, OLAF (Európsky úrad pre boj proti podvodom), štátna inšpekcia. Každý z nich prispel svojím názorom, čo by sa podľa nich malo dostávať k žiakom,“ vysvetľuje Horecká.

Spoločne tak vytvorili Národný štandard finančnej gramotnosti. Aby učitelia následne vedeli, ako zaradiť témy štandardu do vyučovania, vznikla Metodika pre zapracovanie a aplikáciu tém finančnej gramotnosti do školských vzdelávacích programov základných škôl a stredných škôl.  

„Dvestostranová metodika zahŕňa oblasti ako riadenie rodinných peňazí, podnikanie, práca, úver, sporenie, starostlivosť o zákazníka či spotrebiteľa, cenotvorba, kritické myslenie, hoaxy či podvodníci. Neustále sa vyvíja a implementuje do jednotlivých predmetov na školách,“ pokračuje Horecká.

Okrem telesnej výchovy sa finančná gramotnosť dá aplikovať do každého predmetu

Po zaškolení zamestnancov sa škola zameriava na implementáciu metodiky národného štandardu do výučby jednotlivých predmetov. Je na rozhodnutí jednotlivých škôl, ktoré témy si osvoja, ale je povinnosťou každého učiteľa, aby do svojho predmetu aplikoval finančnú gramotnosť. 

„Pochopiteľne, pre učiteľov to predstavuje oveľa viac práce, ale oni sú nadšení z reakcií detí. Je dôležité, že metodiku máme. Učitelia všetkých predmetov – či už slovenčiny, angličtiny, matematiky, alebo občianskej náuky – sa naučili zahŕňať témy Národného štandardu finančnej gramotnosti do svojich hodín a tematických celkov,“ objasňuje úradníčka. 

Výučbu finančnej gramotnosti si pani Horecká nedokáže predstaviť jedine pri telesnej výchove. „Učiteľ matematiky pri preberaní percent môže riešiť napríklad percentá úveru, mesačný a ročný úver. V slovenčine zase môžu učitelia vysvetľovať pojmy finančnej gramotnosti – čo je to úver, účet, storno, rovnako je možné učiť sa definície pojmov v cudzích jazykoch. 

V rámci občianskej náuky sa dajú témy finančnej gramotnosti z metodiky implementovať asi najlepšie – žiaci preberajú témy ako starostlivosť o zákazníka, práva a povinnosti spotrebiteľa, boj proti korupcii,“ menuje. Niektoré školy podľa Horeckej vytvorili samostatný predmet finančná gramotnosť, v rámci ktorého dokážu o financiách vyučovať hutnejšie a obsiahnuť viacero tém v jednom predmete. 

Podľa vedúcej odboru je nevyhnutné, aby sme boli gramotní nielen vo finančnej, ale aj v občianskoprávnej oblasti. „Nie je pravda, že finančne gramotní musia byť len podnikatelia, pre každého z nás je dôležité, aby vedel narábať s financiami a nedal sa ľahko oklamať. Mali by sme si vedieť prečítať svoju výplatnú pásku alebo rozumieť odvodom či daniam,“ približuje. 

Národný štandard finančnej gramotnosti sa neustále aktualizuje, najnovšia verzia 1.2 je z roku 2017. „Zákony a ustanovenia sa však stále menia, napríklad sa zvyšovala výška DPH či iných daní, preto treba na zmeny reagovať. Učiteľ sa musí na každú hodinu pripraviť a hľadať spôsoby, ako výklad podať študentom zrozumiteľne,“ dodáva Horecká.

Národným štandardom sa podpora finančného vzdelávania nekončí

Ministerstvo školstva každoročne vyhlasuje výzvu na rozvojové projekty na vzdelávanie pedagogických zamestnancov k finančnej gramotnosti. Každý rok je vyčlenených 50 000 €, pričom každá zo zapojených škôl môže získať podporu do výšky 2000 € a pokryť tak komplexné vzdelávanie určené pre všetkých pedagogických aj nepedagogických zamestnancov školy. 

Školenia zabezpečujú neziskové organizácie, firmy či súkromníci. „Je dôležité, aby učitelia absolvovali takéto školenie nielen kvôli žiakom, ale aj pre seba. Mnohí pedagógovia nemajú vzťah k peniazom. Potom však zlyhávajú v základných veciach. Nemusí byť každý účtovník, ale je potrebné rozumieť financiám, nedať sa ľahko oklamať, vedieť si nastaviť cenotvorbu. Aj my sme spotrebitelia, máme rodiny, potrebujeme vedieť narábať s peniazmi,“ vysvetľuje Horecká.

Škola hrou a finančná gramotnosť v praxi

Deti sa najlepšie a najradšej učia cez hru. Preto sa aj vo vzdelávacom programe snažia prispôsobiť výučbu hravej forme. „Výborným spôsobom je napríklad stolová hra Finančná odysea, ktorá je o práci s osobnými financiami a o zvládaní životných rizík. Je určená ako pre dospelých, tak aj pre deti podľa stupňa náročnosti. 

Na slovenčine pedagógovia využívajú aj rozprávky – či už vlastné, alebo existujúce –, napríklad tú O troch grošoch. Študenti v rámci vzdelávania navštevujú miesta ako Národná banka Slovenska či Kremnica, aby sa s finančnou gramotnosťou oboznámili aj cez históriu. Školy si zároveň zaviedli Deň finančnej gramotnosti, v tom čase sa venujú len téme financií,“ predstavuje vedúca odboru spôsoby výučby v praxi. 

Veľký úspech majú podľa nej tzv. fiktívne firmy, ktoré si študenti zakladajú preto, aby simulovali podnikateľské prostredie: „Decká si vyskúšajú podnikateľský plán, vytvoria si vlastný produkt, peniaze, založia firmu, na zabezpečenie predaja výrobkov zorganizujú veľtrh a na záver porovnávajú príjmy, výdavky a vykážu zisk. Je to síce hra, ale zároveň aj veľká škola, prostredníctvom ktorej získavajú zodpovednosť a utužujú kolektív.“ 

Výhodou učenia detí o finančnej gramotnosti je aj uvedomenie si hodnoty peňazí. „Deti potrebujú vedieť, aké je byť v mínuse, nemôcť si dovoliť kúpiť to, čo si zmyslia. Mnoho detí neustále pýta peniaze od rodičov, túžia po materiálnych veciach. Musia sa však naučiť s peniazmi narábať a uvedomiť si, že nie všetky peniaze sú naše, že musíme platiť dane, za smeti, parkovacie miesto či energie. 

Učiteľ by mal viesť deti aj k šetreniu. Na konkrétnych príkladoch im musí vysvetliť, že napríklad kúpou drahého auta sa investícia nekončí, že si musíme nechať finančnú rezervu na tankovanie, platenie poistky, opravy a pravidelnú STK. Všetky témy sa preberajú s ohľadom na vek,“ vysvetľuje vedúca odboru finančnej gramotnosti ŠIOV. 

Súčasťou preberaných tém je aj darcovstvo, podľa Horeckej je dôležité učiť deti, ako peniaze nielen dostávať, ale vedieť sa s nimi aj podeliť.

Program okrem toho prispieva k prepájaniu škôl, ich vzájomnej komunikácii a utužovaniu spolupráce. „Školy si pomáhajú navzájom v rámci regiónov, šíria myšlienku projektu a stierajú predsudky o tom, že finančnú gramotnosť potrebujú ovládať len podnikatelia,“ dodáva Horecká.