
Hlavný ekonóm VÚB: Úroková sadzba, za ktorú si požičiava Slovensko, ovplyvňuje výšku sadzieb aj pre nás ostatných
Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky, zrozumiteľne a ľudsky pomenúva dôvody nárastu splátok hypoték a vysvetľuje, prečo situácia neohrozí drvivú väčšinu slovenských domácností.
Čo je Magnifica?

Magnifica je nadštandardná starostlivosť o vybraných klientov VÚB banky. Okrem osobného bankára, samostatnej siete pobočiek, či služby InvestPlan, prináša aj hodnotný obsah, ktorý Vám ukáže, ako si peniaze nielen udržať a znásobiť, ale aj naplno užiť.
V tom rozhovore sa dočítate:
- prečo rastú splátky na hypotékach,
- o koľko splátky narastú a koho ich zvyšovanie zasiahne najviac,
- ako dlhodobý rast príjmov výrazne pomáha schopnosti splácať,
- ako so situáciou súvisí Európska centrálna banka a rastúce úroky, za ktoré si peniaze požičiava Slovensko,
- či sa úroky na hypotékach v najbližších rokoch znížia.
Prečo domácnostiam, ktorým sa menila úroková sadzba, narástli splátky?
Vnímam dva hlavné dôvody. Prvý súvisí s tým, že sa Európska centrálna banka (ECB) snaží zmierniť rast cien v EÚ. Ak sú úrokové sadzby príliš nízke, ako sme tu mali do roku 2020, viac ľudí si vezme hypotéku.
Väčší dopyt po hypotékach sa však odzrkadlí v raste cien nehnuteľností. ECB chce preto vyššími úrokmi dopyt po úveroch znížiť, čím tlmí aj rast cien nehnuteľností a stabilizuje tak ekonomiku.

Banky následne čerpajú finančné prostriedky z ECB, takže keď ECB zvyšuje svoje úrokové sadzby, náklady bánk na financovanie úverov pre klientov sa tiež zvyšujú.
Druhým dôvodom je zvýšenie úrokových sadzieb pre samotný štát. Keď si chce Slovensko zo zahraničia požičať peniaze napríklad na 10 rokov, musí dnes zaplatiť úrok skoro 4 percentá. Pred rokom a pol si Slovensko požičiavalo za úrok iba 0,2 percenta.
Čo to znamená? Podľa toho, ako sa darí štátu, sa darí aj bankám v rámci štátu, a teda aj ich klientom?
Sadzba, za ktorú si požičiava Slovensko, ovplyvňuje výšku sadzieb aj pre nás ostatných. Štát je vnímaný ako ten najdôveryhodnejší dlžník, pretože v prípade, že už nedokáže splácať svoj dlh, ešte vždy môže získať peniaze zvýšením daní.
Banky ani ich klienti takúto možnosť nemajú. Preto platí pravidlo, že za svoje dlhy musíme platiť minimálne takú istú alebo vyššiu sadzbu, ako platí ten najspoľahlivejší dlžník na trhu – štát.
O koľko by domácnostiam mali v najbližšom čase priemerne narásť splátky?
Podľa analýzy Národnej banky Slovenska (NBS) sa domácnostiam zvýši splátka v priemere o 93 eur.
Ide o domácnosti, ktorým sa úrokové sadzby budú refixovať v najbližších troch rokoch, teda do roku 2025. Zároveň pre dve tretiny klientov bude zvýšenie splátky nižšie ako 100 eur.
Môžete uviesť príklad klienta, ktorý si u vás bude refixovať hypotéku?
Pri výpočte nárastu splátky je dôležitá zostávajúca výška hypotéky a jej splatnosť. V praxi sa totiž refixujú hypotéky, ktoré už klienti do istej miery splatili, a rozhodujúci vplyv na nárast splátky má práve zostatok hypotéky.

Uvediem veľmi zjednodušený príklad, v ktorom ide o výpočet splátky len na najbližšie fixované obdobie. Pokiaľ klientovi v čase refixácie zostáva napríklad za obdobie 21 rokov splatiť 51-tisíc eur, jeho splátka narastie o 89 eur. Ak má splatiť ešte 60-tisíc eur, jeho mesačná splátka narastie o 104 eur.
Koľkých domácností sa týka riziko neschopnosti splácania hypotéky?
Počet hypoték, ktorým sa bude zvyšovať splátka do roku 2025, je okolo 350-tisíc. Niektoré domácnosti majú aj po dve hypotéky, čiže povedzme, že nárast splátok ovplyvní cca 300-tisíc domácností.
NBS ako rizikové vyhodnotila tie domácnosti, ktorým nárast splátky tvorí viac ako 20 percent z ich mesačných príjmov, čo je okolo tisíc domácností, teda jedno percento.
Drvivej väčšine domácností sa splátka zvýši do maximálne 10 percent ich mesačného príjmu. A pre desaťtisíce domácností bude toto zvýšenie zanedbateľné, niekde medzi dvoma a piatimi percentami. Samozrejme, každá domácnosť nárast splátok pocíti, ale voči príjmom ho nemusia vnímať tak dramaticky.
Hovoríte o 20 percentách z príjmu. Koľko by správne mala hypotéka tvoriť z príjmu jednotlivca alebo domácnosti?
Podľa národnej banky musí každá banka požičiavať v rámci určitých mantinelov. V prípade hypoték ide o 8-násobok ročného príjmu a podiel splátky k mesačnému príjmu by mal byť maximálne 60 percent.
To sú však už naozaj hraničné hodnoty. My svojim klientom odporúčame 35, maximálne 40 percent podielu splátky k mesačnému príjmu.
Ktoré domácnosti zvyšovanie splátok zasiahne najviac?
Ide najmä o mladých dlžníkov, často jednotlivcov, ktorí si len nedávno kupovali nadhodnotené nehnuteľnosti, najmä v Bratislave. V priemere majú 30 rokov a vo viac ako 80 percentách tvoria jednočlenné domácnosti.

Môže sa to pre rizikové domácnosti skončiť dražbou nehnuteľnosti či núteným vysťahovaním?
Žiadna banka nemá záujem zobrať klientovi nehnuteľnosť, práve naopak, naším záujmom je pomáhať klientovi úspešne sa dostať k svojmu vlastnému bývaniu a v prípade problémov s ním pracovať na riešení.
K takémuto, už hraničnému, riešeniu banka pristúpi väčšinou až vtedy, keď chýba spolupráca zo strany klienta. Klient s bankou napríklad nekomunikuje a banka nevidí iné východisko. Ak sa nemýlim, tak v rámci celého sektora sa pristupuje k dražbe či nútenému vysťahovaniu len v 100 až 200 prípadoch ročne.
Štatistika 100 až 200 prípadov za rok pochádza ešte z obdobia pred zvýšením splátok?
Áno. Samozrejme, toto číslo môže ešte narásť pretože pre cca 3500 domácností sa ekonomická situácia výrazne zhorší. No hoci máme sadzby zvýšené už rok, platobná disciplína Slovákov sa stále zlepšuje.

Podiel nesplácaných úverov k celkovému počtu úverov je historicky najnižší – iba okolo jedného percenta dlžníkov má problém splácať svoje dlhy. Čiže ak by sa situácia aj mierne zhoršila, stále by sme sa hýbali z úrovne historických miním.
Existujú možnosti, ako by klient mohol zostať na pôvodnej splátke?
Sú možnosti, ako si splátku znížiť v porovnaní s tým, ak by došlo k automatickým zmenám v parametroch úveru, no ak niekto platí povedzme 200 eur mesačne, nemôže si myslieť, že mu splátka po refixácii zostane rovnaká, pretože sadzby na finančnom trhu skutočne výrazne stúpli.
Ešte pred rokom a pol boli úrokové sadzby ECB na úrovni nula percent. Depozitná sadzba bola dokonca v mínuse. To znamená, že klient neplatil úrok za vklad, ale práve naopak, banka mu ešte zaplatila za to, že si požičal. Znie to dobre, no pre ekonomiku to nebola celkom zdravá situácia.
Z týchto priveľmi nízkych sadzieb sme sa dostali k štyrom percentám a vyššie. Takto vysoko úrokové sadzby v eurozóne ešte neboli. V období, ktoré sme tu nemali minimálne dve desiatky rokov, je však nereálne očakávať, že splátka zostane rovnaká, ako bola pred zvýšením sadzieb.
Ako je to so mzdami? Pomôžu domácnostiam pokryť tento nárast?
Priemerná mzda rastie medziročne o takmer 10 percent. To znamená, že ak má klient napríklad priemerný príjem 1700 eur, tak pred dvoma rokmi, keď si hypotéku bral, bol jeho príjem okolo 1380 eur. Podiel splátky k mesačnému príjmu mohol byť pred dvoma rokmi rovnaký, ak nie vyšší, oproti podielu jeho aktuálneho príjmu a zvýšenej splátky.
Ak si klient bral napríklad stotisícový úver v roku 2015 s úrokovou sadzbou tri percentá, podiel na príjme uňho predstavoval okolo 45 percent čistého príjmu. S rastom príjmov by však splátka úveru s úrokovou sadzbou 4,4 percenta mohla v roku 2027 tvoriť približne 25 percent jeho čistých príjmov.

Tieto čísla sú, samozrejme, iba ilustračné, no naznačujú, že rast príjmov môže čiastočne zmierňovať nápor spôsobený nárastom výšky splátky.
Úroky na Slovensku narástli viac, ako je európsky priemer. Prečo?
Je to preto, že sa menila referenčná sadzba, za ktorú si štát požičiava na trhu. Ešte začiatkom minulého roka, pred inváziou Ruska na Ukrajinu, si štát požičiaval za dvojpercentnú sadzbu. To bola jedna z najnižších sadzieb v eurozóne.
Aktuálne si požičiava za takmer štyri percentá, čo predstavuje jednu z najvyšších sadzieb. Keď porovnáme Slovensko voči Nemecku, čo je referenčná krajina pre eurozónu, tak prirážka, za ktorú si štát požičiava, na Slovensku stúpla najviac spomedzi všetkých krajín v eurozóne.
Zapojte sa a nájdite s nami najlepších
Hlasovaním v ankete NAY TECHBOX roka 2023 sa dostanete do žrebovania o hodnotné ceny. Celkovo hráte o 9 skvelých cien!

Prečo si Slovensko požičiava tak draho?
Čiastočne to súvisí s tým, že sme blízko vojnového konfliktu, a preto nás investori berú ako rizikovejšiu krajinu. Na druhej strane, Poľsko či Pobaltie sú tiež blízko vojny, no ich sadzby sa nezvýšili. V prípade Poľska dokonca klesli.
Dôvodom je skôr to, že sa naše verejné financie nevyvíjajú zdravo. Zahraniční investori si postupne začínajú uvedomovať, že Slovensko s financiami hospodári rizikovo. Náš vládny deficit, teda záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu, je bohužiaľ najvyšší v celej eurozóne a bude to tak aj budúci rok.
Navyše nás čakajú demografické „míny“, na ktoré nie sme pripravení. Slovensko starne a čakajú ho obrovské výdavky do dôchodkového systému a do zdravotníctva. Nárast týchto výdavkov bude na Slovensku v rámci celej Európy najväčší a demografická kríza najvypuklejšia.
Máme oveľa vyššie percento starnúcej populácie ako v iných krajinách?
Presne tak. Najpočetnejšou generáciou na Slovensku sú takzvané Husákove deti – ľudia narodení v 70. a 80. rokoch. V tých časoch sa ročne rodilo okolo 100-tisíc detí. Zmenou režimu klesla pôrodnosť o polovicu. Momentálne sa ročne narodí okolo 60-tisíc detí, čo je stále veľký rozdiel oproti obdobiu spred štyridsiatich rokov.

Podobne to vyzerá naprieč celou EÚ, no výdavky na dôchodky a na dlhodobú zdravotnú starostlivosť u nás narastú najviac v pomere k výkonu ekonomiky.
Aj to je dôvod, prečo rastie výška úrokov pre našu krajinu. Investori sa podľa tohto trendu rozhodujú, keď zvažujú pôžičku štátu na najbližších 10 rokov. Chcú si byť istí, že Slovensko bude schopné peniaze vrátiť. No pokiaľ budeme hospodáriť rovnakým spôsobom ako za posledných pár rokov, môže sa ľahko stať, že dopadneme ako Grécko a investori nám už nebudú chcieť požičať.
Priplácajú si slovenské domácnosti z týchto dôvodov na hypotékach viac, ako by nevyhnutne museli?
Áno, lebo to, ako štát narába s verejnými financiami, sa následne do veľkej miery odráža aj na sadzbách hypoték pre obyvateľov.
Vyžaduje si situácia plošné riešenie alebo skôr pomoc na individuálnej úrovni?
Plošné riešenie určite nie. Spomínal som, že za celý sektor ide o niekoľko tisíc domácností. V rámci banky, ako je tá naša, pôjde o niekoľko sto takých prípadov, ktoré dokážeme riešiť na individuálnej úrovni.

Dôležitá je aj ochota klienta s nami komunikovať, pretože banka sa vždy snaží spolupracovať a nájsť čo najlepšie riešenie pre obe strany.
Pôjdu úroky v najbližších rokoch dole, čím by sa znížili mesačné splátky?
Sadzby ECB by už takto o rok mali klesať, no ešte sú tu vysoké referenčné sadzby, ktoré rovnako ako pre štát nastavuju hladinu aj pre nás ostatných. Tie klesnúť nemusia, naopak, môžu ešte stúpnuť.
Pokiaľ nebudeme riešiť demografický problém a nedostaneme štátny rozpočet pod kontrolu, tak nebude až tak záležať na tom, čo sa stane so sadzbami ECB, pretože nám ako krajine so zlým vývojom financií nikto nepožičia.
Takže vývoj verejných financií je v tomto prípade smerodajnejší než vývoj sadzieb Európskej centrálnej banky.
V aktuálnej situácii určite, pretože bankový sektor na Slovensku má napožičiavaných viac úverov, ako vyzbieral vkladov. V Česku je to presne naopak, české banky majú viac vkladov ako úverov. To znamená, že nemusia byť odkázané na finančné trhy.
No ak chcú slovenské banky predávať úvery, tak na ne musia získať zdroje na trhoch, kde výšku úroku určuje štát svojím finančným správaním.
Je zníženie úrokov pod jedno percento, ako to bolo v minulosti, ešte vôbec možné?
Ja sa vo financiách hýbem posledných 30 rokov, takže viem, že možné je všetko. No asi sa zhodneme, že išlo o výnimočnú situáciu.
Pokiaľ tu opäť bude podobný prepad ekonomiky ako pred pätnástimi rokmi, centrálne banky budú opäť nútené ísť do extrémov nastavením nízkych úrokových sadzieb. Stať sa to môže, ale pre európsku ekonomiku by to bola veľmi nezdravá situácia.