Horský záchranár: Keď ľudia nie sú poistení, kalkulujú a idú až za hranice síl

Peter Zingor z Horskej záchrannej služby v Nízkych Tatrách v rozhovore približuje, ako vyzerá zásah, aké sú najčastejšie chyby turistov pri výstupe a prečo odporúča poistenie na hory.

Z názvu Horskej záchrannej služby je jasné, že zachraňujete ľudí. Patrí do náplne vašej práce aj niečo ďalšie?

Sme záchranármi v zmysle poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Na rozdiel od záchranárov zo sanitiek je súčasťou našej práce i pátranie po nezvestných.

Spolupracujeme s integrovaným záchranným systémom aj v lokalitách mimo horských oblastí, ktoré nepatria vyložene do nášho zásahového územia.

Zároveň musíme byť aj športovcami a mať dobrú výkonnosť. Musíme si udržiavať kondíciu, aby sme sa na miesto úrazu vládali dostať.

Okrem toho sa snažíme pôsobiť na ľudí preventívne, napríklad prostredníctvom webu a sociálnych sietí. Vydávame výstrahy pred vetrom či lavínové nebezpečenstvá.

Verejnosť vás obdivuje, pre záchranu často riskujete vlastné životy. Je to práca alebo poslanie?

Je to práca, ktorá nás baví. Vďaka tomu môže byť sčasti aj poslaním. Nechceme sa stavať do polohy hrdinov. Aj do tejto práce treba chodiť a robiť ju najlepšie, ako sa dá.

Aké predpoklady by mal spĺňať človek, ktorý sa chce stať členom Horskej záchrannej služby?

Predpokladov je celé portfólio. Záchranár musí byť v dobrej kondícii, musí vedieť bezchybne lyžovať, mal by aj dostatočne dobre liezť a vedieť používať horolezeckú výbavu. Používanie lán veľmi úzko súvisí s horskou záchranou, a preto je dôležité mať s nimi skúsenosť. 

Okrem toho by mal ešte pred nástupom poznať oblasť, do ktorej sa hlási. Mal by sa orientovať aj v málo navštevovaných terénoch.

Najdôležitejšie je však mentálne nastavenie. Záchranár by mal zapadnúť do kolektívu. Ľudia sme síce rôzni, no je dobré, keď je skupina zohratá. Egoizmus ani individualizmus nie je na mieste, pretože záchrannú akciu nikdy nerobí jeden človek. Vždy je výsledkom práce kolektívu ľudí a to je na tom pekné.

V tejto práci nič nejde vzorovo, preto treba používať aj sedliacky rozum. Najlepší záchranár je ten, ktorý má najviac skúseností.

Koľko zásahov býva za deň?

Nedá sa to generalizovať. Počet výjazdov závisí od horskej oblasti, každá má svoje špecifiká. U nás je najviac práce v zime, pretože aj návštevnosť je vyššia. Napadne sneh, vznikne lavínové nebezpečenstvo, niekde sa vytvorí ľad. V takých podmienkach ľudia ľahšie prídu k úrazu.

Slúžime aj na zjazdových tratiach, kde niekedy býva až 30 úrazov za deň. Ak sa k tomu pripojí aj záchranná akcia v teréne, tak občas ani nevieme, kam skôr. V priemere máme okolo 800 až tisíc úrazov za zimu. 

Niektoré zásahy si vyžadujú prítomnosť dvoch ľudí a ošetrenie 30 minút, pri iných záchranných akciách nás spolupracuje 20 a pracujeme aj desať hodín. 

Samotný počet úrazov nie je až taký dôležitý, skôr ide o ich závažnosť, typ poranenia a dostupnosť miesta, kde sa pacient nachádza.

Ako vyzerá zásah Horskej záchrannej služby?

Telefonáty sú sprostredkované cez operačné stredisko v Hornom Smokovci. Odtiaľ dostaneme pokyn na zásah.

Ľudia sa buď dovolajú tam, alebo môžu použiť aplikáciu Horskej záchrannej služby, ktorá ponúka aj možnosť privolať si pomoc.

Po pokyne na zásah si podľa závažnosti poranenia pripravíme materiál, personál a zvažujeme trasu. Ak si to situácia vyžaduje, využijeme vrtuľník.

Ako rýchlo sa musíte zmobilizovať?

Čím skôr, tým lepšie. Niekedy vieme vyraziť do pár minút. Inokedy musí zasahovať viacero ľudí. Ak sme na základni napríklad len štyria, vyrážame postupne. 

Prvá zásahová skupina ide na primárne ošetrenie, lokalizuje miesto a zistí, či je zranená osoba naozaj tam, kde bol úraz nahlásený. Často sa stáva, že ľudia hovoria o severe, a pritom sú na juhu. To komplikuje zásah. 

Keď sú zmobilizovaní aj ďalší potrební záchranári, vyráža druhá skupina, ktorá už dostane doplnené informácie.  

Stane sa, že ľudia v horských oblastiach nemajú signál. Komplikuje to určenie ich presnej polohy. Ako sa postupuje v takýchto prípadoch?

Aplikácia Horskej záchrannej služby ponúka aj možnosť knihy túr. Človek vyplní svoju túru a čas, keď vyrazil. Podľa toho sa vypočíta predpokladaný čas jeho návratu.

Keď sa osoba z túry neodhlási približne do šiestich hodín, kontaktuje ju operátor. Ak neodpovedá na SMS správy alebo telefonáty, je to indikácia, že sa niečo deje.  

Majú horskí záchranári pred výjazdom alebo počas neho strach?  

Nejaký adrenalín tam je. Záchranár nie vždy vie, do čoho ide. Snažíme sa to eliminovať, ale jemné napätie občas pociťujeme.

Napríklad keď ideme k lavíne. Strachom by som to nenazval, skôr pocitom dobrodružstva. Strach by sme nemali mať, ten zväzuje ruky.

Počasie alebo nočná hodina zrejme neovplyvňujú, či pôjdete na zásah. Sú situácie, keď akciu ukončíte predčasne?

Áno, ukončiť ju môžeme pre tmu, počasie alebo vyčerpanie. Keď sú záchranári na zásahu povedzme desať hodín, je to náročné. Ak sa ani po tomto čase nepodarí nájsť hľadanú osobu, nemôžeme ich nútiť zostať dlhšie. Vtedy sa skupina z akcie vráti a nahradí ju ďalšia.  

Pri tragickej havárii záchranárskeho vrtuľníka neďaleko obce Strelníky v roku 2016 sme boli na zásahu viac ako 20 hodín. Spolu s kolegom sme išli k zranenému pacientovi, ktorý spadol zo skaly, približne o ôsmej večer. Pacienta sme naložili do vrtuľníka, ktorý následne spadol. Záchranná akcia sa zmenila na pátraciu.

Slovenské rudohorie je obrovské, a hoci sa to zdá neuveriteľné, spadnutý vrtuľník sme dlho nevedeli nájsť. Bol to naozaj dlhý zásah, pri ktorom došlo aj k úrazom. Vtedy ma doštípali desiatky ôs, mal som dôvod odísť domov. Bol som však ošetrený a zostal som s kolegami.

Ako som spomínal, akciu možno ukončiť aj pre stmievanie sa. V tme sa v horách ťažko hľadá. V takom prípade sa skupina vráti na základňu a pokračujeme znova ráno. 

Ďalší dôvod na prerušenie je, keď napadne čerstvý sneh a pátranie je už dlhší čas neúspešné. Niekedy opäť pokračujeme až na jar. Naposledy sa nám to stalo pred dvoma rokmi. Vtedy sme na mesiac prerušili pátranie, a keď sa začal topiť sneh, obnovili sme ho.

Počas práce vidíte aj veľa nešťastia a nepríjemných vecí. Ako relaxujete?

Pobytom na horách. Máme ich radi. Každý z nás má nejaké koníčky, či už bicyklovanie, alebo lezenie. Do tejto práce človek nastupuje s tým, že je športovec. Trávi tak aj svoj voľný čas.

Keď sa počas voľna zdržiavate na horách, sledujete, či sú turisti vhodne pripravení na výstup?

Áno, je to malá pracovná deformácia. Ale nikomu nič nehovorím, pretože to často ani nemá zmysel. Ľudia si málokedy dajú povedať.

Aké najčastejšie chyby robia ľudia na horách?

Často podcenia celkové plánovanie túry. Či už sa to týka ročného obdobia, počasia alebo informovania blízkej osoby o tom, že sa chystajú do hôr sami. Nevenujú pozornosť výstroju ani jedlu. 

Často precenia vlastné sily alebo nepoznajú terén, do ktorého idú. Nepripravia sa na výstup a nepočítajú s časovou alebo kondičnou rezervou. Idú na doraz, potom sa už vlastnými silami nedokážu vrátiť.

Niekedy si ľudia spôsobia zranenie sami, inokedy, naopak, nie. Napríklad pri lyžovaní sú časté zrážky, pretože sa jazdí neohľaduplne. Tí, ktorí nevedia dobre lyžovať, občas jazdia arogantne a rýchlo. Nemajú situáciu pod kontrolou a dochádza k nešťastiam. Na zjazdovkách sa vzhľadom na vysokú frekventovanosť udeje veľa úrazov.

Stáva sa často, že ľudí prekvapí, keď zistia, že zásah Horskej záchrannej služby je spoplatnený a musia si ho zafinancovať sami?

Áno, bývajú prekvapení. Často sa stane, že nám zásahy reklamujú. Vynaložené náklady sa im zdajú privysoké.

Keď bolo napríklad na pátraciu akciu nasadených 20 záchranárov, ale hľadaní videli iba dvoch, čudujú sa, že vo faktúre je uvedený vyšší počet zamestnancov. Niekedy sa to dostane až na súd, kde všetky svoje kroky vysvetľujeme.

Pri zásahoch musíme myslieť dopredu a prispôsobiť tomu aj počty záchranárov či techniky. To si potom ľudia dajú len ťažko vysvetliť.

O akých sumách sa rozprávame?

Základné sumy sú v stovkách eur, ale vyšplhať sa to môže až na tisíce. Veľmi draho vyjdú veľké akcie, pri ktorých je nasadený vrtuľník, ale aj veľké množstvo záchranárov a techniky.

Váhajú niekedy ľudia s privolaním Horskej záchrannej služby? Odkladajú telefonát, ak nie sú poistení a boja sa, že budú musieť za zásah zaplatiť?

Každý človek kalkuluje, keď nie je poistený. Potom idú nad svoje limity. Pomoc si privolajú až v zlom počasí, v tme a na pokraji síl.

Keby neváhali, vedeli by sme im pomôcť rýchlejšie a za lepšieho počasia. Komplikuje nám to prácu.

Čo by ste v súvislosti s poistením na hory odkázali čitateľom?

Určite odporúčam poistiť sa. Nie je to také drahé, ako sa mnohým zdá. Je to otázka niekoľkých minút a pár centov na deň. Keď si poisťujeme majetok, prečo nepoistiť samého seba na horách?

Poistenie na hory ku kreditke

VÚB banka v spolupráci s poisťovňou Generali rozširuje balík cestovného poistenia ku kreditkám.

Ak máte kreditnú kartu Mastercard World, od 2. júla ste automaticky poistení aj pre prípad pátrania a záchrany na horách.

Poraďte sa so svojím osobným bankárom, či je karta Mastercard World pre vás vhodná.