50
1. augusta 2024

Klíma a my: Pripravte na zmeny domácnosť i svoje návyky

Text: Sláva Štefancová
Fotografie: Adobe Stock
Ilustrácie: Svetlana Zacharová

Klíma sa mení a na varovania meteorológov pred horúčavami a silnými búrkami si už podvedome zvykáme. Teda, kým sa nás ich následky priamo nedotknú. Je na ne pripravená aj vaša domácnosť? Čo vôbec môže jeden bežný človek spraviť celkom sám v obrovskom boji s klimatickou krízou?

Čo je Magnifica?

Magnifica je nadštandardná starostlivosť o vybraných klientov VÚB banky. Okrem osobného bankára, samostatnej siete pobočiek, či služby InvesPlan, prináša aj hodnotný obsah, ktorý Vám ukáže, ako si peniaze nielen udržať a znásobiť, ale aj naplno užiť.

Zistiť viac

Či tomu veríte, alebo nie, klíma sa mení, planéta sa otepľuje a slovenské mestá a obce sú tak ako zvyšok sveta vystavené rôznym novým rizikám. Rok 2023 bol najteplejším od začiatku oficiálnych meraní a zdá sa, že rok 2024 ho zasa prekoná. Rozličné modely predpovedajú do budúcna nárast teploty o niekoľko stupňov.

Zo všetkých kontinentov sa najrýchlejšie otepľuje Európa. S vlnou horúčav prichádzajú suchá, požiare, ale aj bleskové záplavy. Do konca tohto storočia má podľa odborníkov vzrásť intenzita lesných globálnych požiarov až o 50 percent. Silné búrky budú v dôsledku vyšších teplôt bežnejšie a intenzívnejšie a ich následkom budú častejšie lokálne povodne. Zmena klímy a jej rýchlosť znemožňujú prirodzenú adaptáciu rastlín a živočíchov a dotýkajú sa všetkých oblastí ľudskej činnosti.

Dopady na životné prostredie vidíme už aj na Slovensku. Od začiatku 80. rokov minulého storočia u nás stúpol počet letných dní o 20 až 37 (podľa lokality) a počet tropických dní o 6 až 24. Podľa interaktívnej mapy vedcov z Univerzity v Marylande bude v Bratislave o 60 rokov priemerná teplota v lete až o 6,7 stupňa Celzia vyššia.

Živly s majetkom nemajú zľutovanie

Zatopené pivnice domov, strechy, ktoré strhol silný vietor, okná rozbité od konárov stromov, kapoty áut poškodené krúpami… Prírodné živly majetok nešetria. Pred neželanými výdavkami sa viete chrániť vďaka poisteniu. Také krupobitie či záplava naháňajú strach nejednému majiteľovi auta parkujúcemu pod holým nebom. Havarijné poistenie osobných automobilov kryje už v základnom balíku škody spôsobené prírodnými živlami.

„Krytie živelnej udalosti je u nás zahrnuté v troch balíkoch: PLUS, KOMFORT a EXTRA. Tie ponúkajú aj krytie ďalších rizík, ako sú havárie, prírodné katastrofy, vandalizmus, krádeže a poistenie finančnej straty. Závisí to však od balíka, ktorý si klient dohodne,“ vysvetľuje odborníčka z poisťovne Generali.

A pretože živelné pohromy sa vopred nehlásia, je lepšie byť na ne pripravený aj v prípade bývania. Poistením môžete ochrániť hlavné stavby, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností (dom, chata), a k nim i vedľajšie stavby ako altánok či hospodárska budova na rovnakom oplotenom pozemku.

Živelné pohromy sa vopred nehlásia, je lepšie byť na ne pripravený.

Poistenie nehnuteľnosti kryje škody na samotnej stavbe, teda budove, v ktorej klient býva, a všetkých jej pevných súčastiach (steny, strecha, podlahy, dvere, okná, elektroinštalácie, kúrenie a iné pevne zabudované prvky). Môže kryť aj stavby na pozemku, ako garáž, prístrešok, plot, bazén či záhrada. Medzi samotné riziká, ktoré pokrýva, patria napríklad požiar, výbuch, povodeň, víchrica, pád stromu, krádež, vandalizmus či iné,“ vymenovala odborníčka.

Ak chcete pokryť najčastejšie riziká, ktoré môžu spôsobiť škodu na bývaní, skombinujte poistenie nehnuteľnosti s poistením domácnosti. Poistenie domácnosti kryje škody na vnútornom vybavení a majetku v dome alebo byte (nábytok, elektronika, spotrebiče, odevy, šperky a iné osobné veci).

„Pokrýva rovnaké riziká ako poistenie nehnuteľnosti, zároveň však aj ďalšie, ako napríklad veci vyššej hodnoty a veci mimo poistenej domácnosti, krádež, vandalizmus, rozbitie skla a ďalšie udalosti,“ upresnila odborníčka z poisťovne Generali.

Poistenie domácnosti aj nehnuteľnosti

Aby ste mali majetok plnohodnotne chránený, odborníčka odporúča mať uzatvorené poistenie nehnuteľnosti aj domácnosti s dostatočnými poistnými sumami. Teda s krytím, ktoré zodpovedá aktuálnej hodnote majetku. Ak ste rekonštruovali byt alebo zatepľovali dom a zvýšili tak ich hodnotu, nezabudnite si upraviť aj výšku poistnej sumy. „Ak ju necháte na pôvodnej úrovni, v prípade poistnej udalosti sa môže stať, že poistné plnenie nepokryje náklady na to, aby ste si zabezpečili bývanie v rovnakom komforte,“ pripomína.

Ak ste rekonštruovali byt alebo zatepľovali dom a zvýšili tak ich hodnotu, nezabudnite si upraviť výšku poistnej sumy.

Príklad: Podpoistenie sa nevypláca

Ste vlastníkom rodinného domu, ktorý ste si poistili na sumu 100-tisíc eur. Predstavte si, že v ňom vznikne škoda v hodnote 50-tisíc eur. Istotne očakávate, že poisťovňa ju vyplatí celú. Avšak poisťovňa zistí, že hodnota domu sa od uzavretia poistenia zvýšila na 200-tisíc eur. Poistná suma je teda o polovicu nižšia ako aktuálna hodnota nehnuteľnosti. Za škodu preto vyplatí len polovicu skutočnej výšky škody, teda 25-tisíc eur. Prečo? Poistné, ktoré ste platili, bolo vypočítané len z polovice súčasnej hodnoty domu. Odborne sa tomu hovorí, že majetok bol podpoistený.

Náš tip: Pre lepšie stanovenie aktuálnej poistnej sumy si môžete overiť hodnotu majetku aj online pomocou kalkulačky na výpočet hodnoty nehnuteľnosti a hodnoty domácnosti.

Niektorým dopadom klimatickej krízy sa nedá vyhnúť. Je naozaj dobré mať preto už v základnom balíku zahrnuté krytie proti rôznym rizikám. Môžu medzi ne patriť: víchrica, búrlivý vietor, krupobitie, atmosférické zrážky, povodeň, záplavy i spätné vystúpenie vody z kanalizácie. Jedným z takýchto poistení je poistenie majetku DOMino. Mimochodom, poisťovňa Generali zverejnila tlačovú správu, podľa ktorej extrémne letné výkyvy počasia spôsobili po celom Slovensku rozsiahle škody, a ešte pred skončením prvého prázdninového mesiaca jej klienti nahlásili ujmy na majetku vo výške viac než 1,4 milióna eur.

Malé kroky, ktoré môžu pomôcť

Ako pomôcť spomaliť rozbehnutý vlak s názvom globálne otepľovanie? Čo môže urobiť bežný človek, ktorý je z globálneho pohľadu len malý, neviditeľný jednotlivec? Odpoveď nie je jednoduchá, no ak chcete začať od seba, je to dobré rozhodnutie. Skúste žiť ekologickejšie – na začiatok možno len šetriť vodou a energiami. Každý človek môže znížiť aj svoju uhlíkovú stopu. Tá sa zvyčajne vyjadruje v emisiách CO2.

Uhlíkovú stopu zanecháva každý z nás už samotným dýchaním. Vzniká pri šoférovaní, cestovaní na dovolenku i pri obyčajnom nakupovaní. Prečo by vás emisie mali zaujímať? Ich nárast má priamy vplyv na globálne otepľovanie a zmenu klímy. Svoju uhlíkovú stopu si môžete vyrátať na kalkulačke pripravenej Inštitútom environmentálnej politiky, ktorý je analytickým útvarom Ministerstva životného prostredia SR.

Čo zmôže voči klíme malý jednotlivec? Skúste žiť ekologickejšie – na začiatok stačí šetriť vodou a energiami.

Nenechajte vodu odtekať do kanála

Na fenomén horúčav a prívalových dažďov v meste či v husto zastavaných a hrubými múrmi lemovaných obciach existuje riešenie – sú ním zelené a vodné prvky. V horúcich dňoch ochladzujú okolie vďaka prirodzenému odparovaniu vody. Množstvo stromov a ich umiestnenie môže ovplyvniť teplotu v okolí domov aj na ulici. Podporujte preto aktivity, ktoré ozelenia vaše okolie.

O vsakovanie a zadržiavanie dažďovej vody sa zase postarajú dažďové záhrady, ktoré budú zachytávať zrážky zo striech a ciest. Vybudovať si ju môžete nielen pri rodinnom dome, ale aj medzi panelákmi. Vďaka nej táto drahocenná komodita neskončí v kanáli.

Inšpiráciou pri manažmente dažďovej vody vo verejnom priestore môžu byť severské mestá ako Kodaň alebo Malmö, kde nájdeme ulice s dažďovými záhradami, množstvo zelených striech aj parky so systémom jazierok, vsakovacích chodníkov a vodných plôch, ktoré zadržia aj silné prívalové dažde. Mestá potom fungujú ako špongie, predchádza sa plytvaniu dažďovou vodou a zároveň aj škodám na majetku, ktoré by spôsobili lokálne záplavy.

Cestujte ekologickejšie

Veľkým zdrojom emisií CO2 je doprava. Podľa štatistík predstavuje 23 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ, pričom viac ako polovica pripadá na osobné automobily. Skúste aspoň čiastočne vymeniť auto za verejnú dopravu či bicykel. Prípadne vyskúšajte zdieľané jazdy. V Kodani, kde majú štyrikrát viac bicyklov ako áut, takto obyvatelia ročne ušetria až 90-tisíc ton emisií CO2.

Veľmi zradná je letecká doprava. Emisie pri nej rastú naozaj citeľne. Pri cestovaní lietadlom je ekologickejšie zvoliť si jeden priamy let namiesto kombinovania viacerých kratších. Najviac paliva totiž spotrebuje lietadlo pri svojom štarte. Cestovanie lietadlom na krátke vzdialenosti sa odporúča vymeniť za cestovanie vlakom.

Mestá i obce môžu fungovať ako špongie, ktoré zachytia dažďovú vodu a zabránia aj prípadným lokálnym záplavám a škodám na majetku.

Dajte šancu lokálnym výrobcom a pestovateľom

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, akú vzdialenosť k nám musia precestovať niektoré potraviny, kým sa dostanú na náš stôl? Globálny potravinový systém produkuje tretinu emisií skleníkových plynov, spôsobuje 80 % znečistenia riek a jazier a zapríčiňujte tiež stratu biodiverzity. Dávajme prednosť lokálnym potravinám a ich prirodzenej sezóne. Kupujme si ich od domácich chovateľov a pestovateľov. Preprava tovaru z kontinentu na kontinent si vyžaduje skladovacie priestory, chladiace zariadenia i palivo pre lode, lietadlá a kamióny.

Dávajme prednosť lokálnym potravinám v ich prirodzenej sezóne, aby nemuseli cestovať z kontinentu na kontinent.

A čo práca za počítačom?

Svoju daň si vyberá aj moderná digitálna doba. Štúdia energetickej spoločnosti OVO zistila, že v Spojenom kráľovstve sa posiela denne viac ako 64 miliónov zbytočných e-mailov. Ak by každý poslal o jeden formálny ďakovný e-mail menej alebo si lepšie premyslel, kto všetko musí a kto naozaj nemusí byť v kópii pracovnej komunikácie, ušetrilo by to vyše 16-tisíc ton CO2 ročne. Táto úspora sa rovná odstráneniu 3 334 dieselových áut z ciest.

Možno ste to netušili, no neblahý vplyv na životné prostredia má aj umelá inteligencia. Výskumníci z amerických univerzít UC Riverside a UT Arlington prišli so štúdiou, podľa ktorej sa pri tréningu AI okrem samotnej spotreby energie využíva aj množstvo vody na chladenie obrovských dátových centier.

Aj zbytočné e-maily a práca s umelou inteligenciou môžu míňať vodu a energie, ktoré sú potrebné inde.

Pri tréningu staršieho modelu GPT 3 bolo spotrebovaných až 684 500 litrov vody, čo je už ekvivalent vodného chladenia jadrového reaktora. Spotreba vody je však príznačná nielen pre tréningovú časť. ChatGPT v priebehu konverzácie s 20 až 50 otázkami minie pol litra vody. Ak si to prepočítame počtom používateľov, toto číslo zanechá ohromnú výslednú stopu.

Zarazili sme vás? Chrániť svoj život a životný štandard pred neblahými dopadmi klimatických výkyvov môžeme dobrým poistením, zodpovedným každodenným konaním a návykmi a dokonca i tým, koľko a akého času venujeme výdobytkom digitálnej doby vrátane sociálnych sietí. Je to tak. Vyberte si zaujímavú cestu a vytrvalo po nej kráčajte.