Osobný bankár: Rezervy nikdy nie je dosť, no chráňte si ju pred infláciou

Marián Výhonský pracuje vo VÚB banke už vyše 25 rokov. Jeho úlohou je pomáhať klientom v Magnifica centre v Prešove hľadať riešenia ich finančnej situácie. Tvrdí, že s finančnou rezervou je človek spokojnejší, a radí, ako peniaze uložiť, aby sa zhodnotili.

Pán Výhonský nás víta v prešovskej pobočke Magnifica. Jeho žoviálne a zároveň ústretové pozorné vystupovanie na prvý pohľad prezrádza, že už dlho pracuje s ľuďmi a že sa v tejto práci našiel. 

Je expertom z praxe, svojimi vedomosťami o klientskom správaní prispieva k vývoju a vyhodnocovaniu služieb z dielne Magnifica. Pri rozhovore odhalíme, že vo VÚB banke pracuje už od roku 1995 a že je najdlhšie pôsobiacim osobným bankárom v regióne. 

„Prvé roky som v banke manuálne zadával stovky prevodných príkazov denne, neskôr obsluhoval bankomaty. Banka poskytovala klientom základný servis, no tento prístup sa postupne menil – snažili sme sa k ľuďom viac priblížiť a vyjsť im v ústrety. Vtedy som dostal z ústredia ponuku prestúpiť na novovznikajúcu pozíciu osobného bankára. Chytil som sa príležitosti,“ opisuje.

Neskôr VÚB banka postúpila ešte o krok ďalej v ústrety klientom a vytvorila Magnifica centrá, kde osobní bankári poskytujú servis vybranej klientele. Do jedného z nich prestúpil aj pán Výhonský a pochvaľuje si: „Bol to vynikajúci krok. Práca tu je úplne iná ako v štandardnej pobočke, kde bankár veľakrát zaskakuje aj za iné pozície. Nemám tu žiadny rušivý moment a môžem sa naplno sústrediť na potreby klienta,“ hovorí.

Rezerva? Zrelší k nej pristupujú zodpovednejšie

Pracovný deň pána Výhonského dnes tvoria najmä rozhovory s ľuďmi – či už osobné, telefonické, alebo aktuálne aj videohovory. Svojich klientov dobre pozná a má s nimi dlhodobé vzťahy. 

Keďže má pán Výhonský mnohoročné skúsenosti a pracuje v úzkom vzťahu s klientmi, dokáže vidieť vzorce v tom, ako ľudia narábajú s peniazmi. Tieto vzorce dobre vidieť aj na tom, ako sa stavajú k finančnej rezerve.

„Zo svojich skúseností viem, že zrelší ľudia približne od 45 rokov si peniaze odkladajú, zabezpečujú sa na dôchodok. Je to pre nich otázkou životného štýlu. Sú naučení šetriť, žiť skromnejšie a odkladať,“ komentuje. 

Mladí ľudia sa podľa jeho skúseností potrebujú osamostatniť a k rezerve majú uvoľnenejší postoj. „Keď riešia bývanie, zoberú si hypotéku a často aj úver na jej dofinancovanie. Nato prídu deti. Je ťažké v takejto situácii držať rezervu na odporúčanej úrovni,“ vysvetľuje. 

Tento vzorec sa ukazuje aj na ľuďoch, ktorí majú v banke uloženú väčšiu sumu peňazí – takzvaných depozitných klientoch. „Máme veľmi málo depozitných klientov do 30 rokov. Často tvrdia, že nepotrebujú šetriť, pretože keď prídu o prácu, ľahko sa zamestnajú inde. Majú úplne iné priority ako starší klienti,“ hovorí.

Rezerva pomôže pripraviť sa aj na najdivokejší scenár

Finančná rezerva slúži na pokrytie neočakávaných výdavkov – napríklad ak ráno nenaštartujete auto, pokazí sa vám práčka, umývačka riadu, príde vám nedoplatok za byt a do toho nebodaj prídete o prácu alebo vstúpite do rozvodového konania. 

Pandémia nám ukázala, že vždy musíme rátať aj s neočakávanými situáciami. Výrok, že treba mať rezervu, je síce otrepané klišé, ale je na ňom kopa pravdy. Ľahšie sa dýcha človeku, ktorý rezervu má, než tomu, ktorý ju nemá.

„Človek je s rezervou vyrovnanejší, spokojnejší, pokojnejší, rieši veci s nadhľadom. Ak sa mu nedarí v práci, má čas nájsť si novú a netlačia ho pritom splátky úverov. Človek bez rezervy je upätý, má starosti a potom robí aj rozhodnutia, ktoré by nerobil, ak by rezervu mal,“ opisuje svoje skúsenosti pán Výhonský.

„Ak máte rezervu vo výške 6-mesačných výdavkov domácnosti, ste relatívne v pohode. Je to minimum, ktoré by mal mať klient odložené,“ radí.

Tvorba rezervy má podľa neho v dnešnej dobe prioritu aj pred predčasnými splátkami úverov. „Nevidím dôvod, prečo by mal dnes klient realizovať mimoriadne splátky. Ak máte rezervu, znižuje sa pravdepodobnosť, že si krátko po splatení úveru zoberiete ďalší.

Aj úroky sú dnes nízke. Samozrejme, výnimku z tohto uvažovania majú úvery so sadzbou nad 10 %, tie treba podrobne analyzovať,“ dodáva.

Peniaze nestačí len mať, treba sa o ne vedieť aj starať

Rezervy podľa pána Výhonského nikdy nie je dosť, ale poruke stačí mať iba tú krátkodobú.  Veľmi častou chybou Slovákov je, že ak našetria viac, ako tvoria 6-mesačné výdavky ich domácnosti, peniaze dlhodobo neinvestujú. Namiesto toho si nechajú nadbytok uložený na účte alebo na termínovanom vklade. Ich úspory postupne znehodnocuje inflácia.  

„Klienti sú veľmi opatrní a boja sa viazať peniaze. Majú strach, že ak by ich nutne potrebovali, nebudú k nim mať prístup. Táto opatrnosť ich vedie k tomu, že vlastne nevedia, v akej výške by mali mať krátkodobú rezervu. Peniaze držia na bežných účtoch,“ opisuje pán Výhonský.

Zároveň máme čo doháňať s vedomosťami o investovaní. „Nemôžeme čakať od klientov, ktorí nepoužívajú internetové bankovníctvo a možno sa v živote nestretli s pojmami ako podielový fond, akcia alebo dlhopis, aby tomu rozumeli. Slováci sú veľmi konzervatívni aj preto, lebo s investovaním majú skôr negatívne skúsenosti ako pozitívne. Podielové fondy si stále spájajú s kupónovou privatizáciou a pyramídovými schémami,“ dopĺňa.

Dôvera v investovanie sa dá získať iba skúsenosťami

Pán Výhonský tvrdí, že základnou úlohou bankára je klienta presvedčiť, aby sa nebál peniaze rozdeliť na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé.

„Ak sa nám toto podarí, máme priestor zhodnocovať peniaze klientovi. Krátkodobá rezerva sa ani zhodnocovať nemôže, ale strednodobé a dlhodobé zdroje sa priam pýtajú, aby sme ich zainvestovali, aby sme ich ochránili aspoň pred infláciou. To by malo byť cieľom každého klienta a, samozrejme, aj každého bankára, peniaze zhodnocovať a tak si budovať vzťah,“ hovorí.

„Je ťažké presvedčiť o výhodách investovania klienta, ktorý nemá osobnú skúsenosť. Nestačí sa o tom porozprávať, nedá sa to nijako ukázať. Zbieranie skúseností je dlhodobý proces. Ľudia sa už naučili zveriť sa do rúk bankára a dôverovať mu pri hypotéke, poistení, spotrebnom úvere. Nevidím dôvod mu nedôverovať pri investovaní,” dodáva.

„Pre mňa nie je nič krajšie, než keď mi človek poďakuje a povie mi, že som mu pomohol. Veľmi si vážim, keď za mnou klient pošle známeho. To sú veci, ktoré ma napĺňajú a ženú dopredu. Práca osobného bankára je pomerne náročná, o to viac, že pracujem s peniazmi druhých ľudí. Bez pocitu užitočnosti by som to nevydržal robiť takto dlho,“ vyznáva sa pán Výhonský.

S investovaním je spojené aj riziko. Hodnota investícií môže rásť, stagnovať alebo aj klesať a nie je zaručená návratnosť pôvodne investovanej sumy. Výkonnosť v minulosti nie je spoľahlivým ukazovateľom budúcej výkonnosti. Tento materiál predstavuje marketingovú komunikáciu vypracovanú spoločnosťou VÚB, a. s. Na vylúčenie akýchkoľvek pochybností, VÚB, a. s., neposkytuje investičnú službu riadenie portfólia podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch). Informácie o investičných službách vrátane upozornení v súvislosti s rizikami spojenými s investíciami vo finančných nástrojoch je možné získať na všetkých predajných miestach VÚB, a. s., a na www.vub.sk v sekcii Misia a hodnoty, Ochrana investora.