
Peter Kolesár: Chceme viac startupov? Podporme vzdelávanie a podnikavosť. Peňazí je dosť
Partner v spoločnosti Civitta prezrádza, ako uspieť na startupovej scéne, čo treba na to, aby na Slovensku startupy začali rásť ako huby po daždi, a prečo sa o to vôbec oplatí snažiť.
Stretávame sa v dizajnovej kancelárskej budove v novom downtowne Bratislavy, kde má sídlo nadnárodná konzultačná spoločnosť Civitta, ktorá podporuje startupový ekosystém.
Čo je Magnifica?

Magnifica je nadštandardná starostlivosť o vybraných klientov VÚB banky. Okrem osobného bankára, samostatnej siete pobočiek, či služby InvestPlan, prináša aj hodnotný obsah, ktorý Vám ukáže, ako si peniaze nielen udržať a znásobiť, ale aj naplno užiť.
Okrem toho, že tu pôsobí, zároveň na tomto mieste vytvára priestor na stretávanie a inkubuje nádejné startupy – mladé firmy, ktoré sa snažia uspieť na trhu s inovatívnymi riešeniami problémov. Partner spoločnosti Civitta Peter Kolesár nám porozprával o tom, ako funguje startupová scéna.
Aké prostredie vyhovuje startupom? Dá sa prostredie, ktoré startupy potrebujú, aby ich vznikalo čo najviac a aby boli úspešné, nazvať ekosystémom?
Ekosystém je dobré pomenovanie prostredia, v ktorom sa startupom darí. Vyhovuje im prajné prostredie so súhrou rôznych aktérov, ktorí na sebe neparazitujú, ale navzájom sa podporujú, pomáhajú si a vytvoria žijúci organizmus bez toho, aby nevyhnutne čakali niečo späť pre seba.

Čo robia ľudia s dobrým nápadom, z ktorého by mohol vzniknúť startup, ale nemajú okolo seba takéto funkčné prostredie?
Stáva sa, že aj v nefunkčnom ekosystéme vyrastú z ideí úspešné firmy. Dobrým príkladom je Rumunsko. Pochádza odtiaľ najhodnotnejšia firma tohto regiónu UiPath, ktorá má trhovú kapitalizáciu 25 miliárd eur. Vyrástla v prostredí, ktoré startupom nebolo priaznivo naklonené.
Ale ak chceme mať veľa firiem, ktoré dokážu narásť do veľkosti, ktorá je pre ekonomiku zaujímavá, podporný ekosystém dopomôže k tomu, aby vznikali pravidelne a v dostatočnom množstve. Na to, aby sme ho vytvorili, potrebujeme systémové zmeny.
Čo potrebujeme na to, aby sme vybudovali podporné prostredie pre startupy?
Jednou z kľúčových súčastí sú pozitívne vzory. Napríklad v Rumunsku príbeh UiPath výrazne prispel k tomu, aby sa tam sformovala startupová scéna. Vo firme pracovali ľudia, ktorí odišli a založili si ďalšie firmy.


Zo zakladateľa UiPath sa stal najbohatší Rumun, ktorý investuje do startupov a rozbehol kolobeh dobrých vecí, ktoré prospievajú ekosystému. Silné vzory zohrali kľúčovú rolu aj v Estónsku a ďalších krajinách.
Ďalšou kritickou vecou je vzdelávanie. Vzdelávací systém od škôlok cez základné školy až po vysoké školy a celoživotné vzdelávanie je báza, z ktorej rastie aj startupový ekosystém. Keď nám pokazené a zastarané školstvo neformuje kvalitný ľudský kapitál, dá sa to len veľmi ťažko nahradiť.
„Ak vznikajú zaujímavé startupy a je ich dostatočný počet, ich skutočný potenciál je v možnosti podieľať sa na kvalitatívnych zmenách systému fungovania ekonomiky. Zároveň sú súčasťou pozitívneho naratívu o krajine.“
Tretím elementom sú veľké firmy, korporácie, ktoré môžu pomôcť vzniku malých firiem. Ak na svoje inovácie využívajú aj začínajúce firmy, prípadne ich podporujú svojou aktivitou, môže to zásadne pomôcť v ich celkovom raste.
Štvrtým bodom je verejná správa, konkrétne aktívna politika vlády a verejných inštitúcií na lokálnej a národnej úrovni. To je absolútne kľúčový element. Každý úspešný inovačný ekosystém má aktívne verejné politiky na podporu inovácií a startupov. Od Dánska cez Estónsko, Izrael až po USA: všade hrá vláda veľmi dôležitú úlohu.
Tieto štyri oblasti sú veľmi rozsiahle a ich zmena by vyžadovala dlhodobé úsilie. Načo by sme sa vôbec mali snažiť, aby sme tu mali startupy? Čo nám startupy môžu priniesť?
Túto otázku kladú aj veľkí priemyselníci, ktorí berú startupy ako hračku. Vnímajú ich ako skupinky mladých ľudí, ktorí minú investované peniaze a potom si nájdu normálnu prácu, ktorá im zaplatí hypotéku a dá stabilitu.


No startupy napríklad v Estónsku reálne generujú niekoľko percent HDP. Ale to nie je také podstatné. Ani zaplatené dane, ani počet zamestnaných ľudí nie sú na startupoch najdôležitejšie.
Keď má krajina zaujímavé firmy, láka ľudský kapitál z celého sveta. Motivuje domácich mladých ľudí, aby v krajine zostali, lebo sa tam dejú zaujímavé veci. Keď veľké firmy vidia kvalitných ľudí koncentrovaných na jednom mieste, zakladajú si v krajine vedeckovýskumné centrá.
Napríklad Izrael nemá žiadnu veľkú halu na výrobu automobilov, no aj tak si tam prišli spoločnosti ako Škoda, Renault či GM založiť vedeckovýskumné centrá. Prispieva to k ďalšiemu nárastu startupov v mobilite a k špičkovému výskumu na univerzitách.
Ak vznikajú zaujímavé startupy a je ich dostatočný počet, ich skutočný potenciál je v možnosti podieľať sa na kvalitatívnych zmenách systému fungovania ekonomiky. Zároveň sú súčasťou pozitívneho naratívu o krajine.
Ak toto všetko dosiahneme, čo potom bude s nízkokvalifikovanou pracovnou silou?
Je pravda, že Slovensko má podľa štatistík najväčšie riziko straty pracovných miest v dôsledku automatizácie a využívania umelej inteligencie. Aj nové pracovné miesta, ktoré sa podľa OECD na Slovensku vytvárajú, vznikajú práve v oblastiach, ktoré sú najzraniteľnejšie – čiže budúcnosť nevyzerá sľubne.
Investovanie do startupov: obrovské riziko, rozprávkové výnosy aj sociálne inovácie

Vzniká nám masa pracovníkov, ktorí sú zraniteľní, keď veľké výrobné firmy zaniknú alebo sa presťahujú. A zo všetkých týchto ľudí nedokážeme urobiť programátorov a zakladateľov startupov.
Riešenie nie je jednoduché. Začína sa už v školách budovaním zručností, ktoré sú univerzálne. Majú ľudí naučiť nielen obsluhovať konkrétny stroj alebo programovací jazyk, ale aj kriticky uvažovať, pracovať v skupine, myslieť kreatívne, vyvíjať iniciatívu: to človek využije kdekoľvek, či už v štátnej správe, startupe, alebo neziskovke.
Prvý krok k aktualizovaniu ekonomiky je teda školstvo. Zároveň je potrebné zlepšovanie zručností a rekvalifikácia ľudí, ktorí už sú na pracovnom trhu. Jasné, že z nich nemusia byť dátoví analytici, ale môžu aj v pokročilom veku nadobudnúť zručnosti, ktoré sú využiteľné novou ekonomikou.
Čo všetko by sme u nás mohli zlepšiť, aby vznikalo viac startupov?
Najväčší problém, ktorý na Slovensku máme, je rozdrobenosť rôznych inštitúcií, ktoré chcú mať niečo do činenia s inováciami a startupmi. Je tu asi osem štátnych inštitúcií a agentúr, ktoré majú ambíciu podporovať inovatívne malé a stredné podniky či vedu a výskum, no často medzi sebou nekomunikujú.

Tečie sem veľa európskych peňazí na podporu inovácií, ale Slovensko sa nechytilo šance využiť peniaze zo štrukturálnych fondov efektívne. Urobili sa veľké verejné projekty, iniciatívy, ktoré neboli tmelom ekosystému, ale vznikli akosi paralelne. Ich dosah je preto minimálny.
Ďalším problémom je všeobecne nízka kvalita ľudského kapitálu v štátnej správe. Šikovní ľudia často odchádzajú a chýbajú mechanizmy, ako ich získať alebo udržať.
„Peňazí, ktoré sú pripravené na investovanie do startupov, je aj vo fondoch rizikového kapitálu relatívne dosť. Ale už o pár rokov nastane problém, do čoho ich investovať.“
Zároveň veľmi pozitívne vnímam, že rozvoj technologického sektora sa konečne dostal medzi priority vlády. Aj to, že sa o tom bude zatiaľ iba hovoriť, je veľmi dôležité. Postupne sa reči premenia na zatiaľ malé, ale dôležité konkrétne kroky. Aktívny záujem o tento sektor vidíme na úrade vlády prvýkrát v histórii.
Takže máme na Slovensku dosť peňazí, len ich nevieme využiť?
Peniaze na podporu ekosystému určite nie sú problémom, ani nikdy neboli. Problémom je ich neefektívne míňanie, nečerpanie štrukturálnych fondov a možno aj základné nepochopenie, čo je startupový ekosystém.


Nepotrebuje to veľa peňazí, to je na tom najzaujímavejšie. Pekným príkladom je Startup Estonia, štátna organizácia, ktorá má 12 ľudí a ročný rozpočet okolo 1 300 000 eur. Jej úlohou je podporovať podporovateľov ekosystému.
Nerobia vlastné programy. Snažia sa identifikovať, čo funguje, vyživujú to a sieťujú dokopy. Podporujú lokálne funkčné iniciatívy, aby mohli narásť a pokryť celú krajinu. Identifikujú medzery na trhu a snažia sa vymyslieť, ako v spolupráci so súkromným sektorom problém vyriešiť. To je to lepidlo, ktoré u nás chýba.
Máme tu množstvo dobrých iniciatív, ktoré však musia zbierať euro po eure, aby sa vôbec dostali k náplni svojej práce. Treba ich podporiť a dať im priestor. Na to, aby dosiahli obrovský efekt, bude stačiť, keď budú mať o polovicu viac času na svoju činnosť.
Moje investície majú plán
Vďaka novej službe Investplan je váš bankár schopný namodelovať pre vás vhodné portfólio a poskytovať vám pravidelné investičné odporúčania.

Druhá vec je, že máme málo projektov. Na Slovensku je pár stoviek startupov. My sa s nimi snažíme pracovať prostredníctvom akceleračných programov, ako Challenger alebo HealthCare Lab. Ale ešte dôležitejšie je zapracovať na tom, aby sa lievik oveľa viac napĺňal ideami a skúšalo sa, či fungujú.
To vidíme ako Achillovu pätu Slovenska. Je tu veľmi málo aktívnych študentov, ktorí by si zakladali vlastné projekty. Štatisticky uspeje len 10 % startupov, ale na to, aby tých 10 % tvorilo zaujímavý počet, potrebujeme ten lievik napĺňať nápadmi, projektmi, startupmi, scaleupmi, firmami.
Čo treba urobiť so školstvom, aby v našej krajine dokázali ľudia zakladať viac nádejných startupov?
To, že máme nekvalitné školstvo, znamená, že máme málo aktívnych študentov, ktorí sa neboja zariskovať, zamakať a premeniť svoj nápad na startup. Peňazí, ktoré sú pripravené na investovanie do startupov, je aj vo fondoch rizikového kapitálu relatívne dosť. Ale už o pár rokov nastane problém, do čoho ich investovať. Problém je štrukturálny.

Kvalitným školstvom pritom nemyslím len kvalitné technické vzdelanie. Na Slovensku sa často hovorí, že potrebujeme viac techničiek a technikov. To je pravda. A aby sme vedeli uspokojiť dopyt na trhu, majme kvalitné programátorky a programátorov. Ale v skutočnosti väčší problém je, že nemáme kvalitné humanitné vzdelávanie, ktoré je kľúčové.
Humanitné odbory dokážu generovať univerzálnejších ľudí, ktorí vidia spoločenské problémy. V spojení s technikmi vedia nachádzať riešenia. U nás je humanitné vzdelanie zaznávané. Je to, samozrejme, dané aj jeho kvalitou, ale aj spoločenským povedomím.
Keď sa pozrieme na kvalitné zahraničné školy, aj absolventi filozofie alebo rodových štúdií môžu byť mimoriadne platnými ľuďmi na trhu práce. Veľakrát idú do startupov, neziskoviek alebo do štátnej správy.

Nie je dôležité vyštudovať niečo, čo vám dá informácie a vedomosti (vzdelanie by už dávno nemalo byť o tom), ale nadobudnúť zručnosti. Dejiny umenia alebo sociológia sú „use case“, na ktorom sa študenti učia analyzovať. Študenti týchto odborov získajú expertízu, ale zároveň nadobudnú zručnosť, ktorú dokážu využiť aj v startupe.
Už si nemôžeme dovoliť čakať na to, že nás spasí nejaká reforma školstva. Na to nemáme čas. Potrebujeme podporiť iniciatívy, ktoré budú aktivizovať študentov, meniť im premýšľanie. Toto považujem za najväčšiu aktuálnu výzvu slovenskej startupovej scény.