Poznáte históriu dôchodkového systému? V minulosti ľudia penziu nemali. Hrozí nám to tiež?

Štátny dôchodok dnes považujeme za samozrejmosť, no pred 140 rokmi o ňom ešte nikto nepočul. Prečo dôchodok vznikol, ako fungoval, ako sa v čase menil a čo zmeny znamenajú pre ľudí, ktorí sú teraz v produktívnom veku, nám porozprával Michal Lehuta, analytik VÚB banky.

Aké boli prvé dôchodky?

Dôchodky sa objavili už v starom Ríme. Či skôr ich náznaky, pretože išlo o akési kompenzácie pre legionárov vo výslužbe za to, že pomáhali rozširovať impérium. 

Až takmer do konca 19. storočia však v Európe a vo väčšine sveta fungovala tzv. prirodzená dôchodková schéma. Človek pracoval dovtedy, kým mu to zdravie a vek dovolili. Potom prebrala jeho povinnosti rodina a ďalej mu poskytovala zdroje na dôstojný život.

S výraznou zmenou smerujúcou k dnešnému systému prišiel až nemecký železný kancelár Otto von Bismarck v roku 1881. Zaviedol penziu od štátu. Zásadný rozdiel oproti dnešku však bol v demografii. Priemerná dĺžka života za čias Bismarcka nedosahovala ani 50 rokov. „Nárok na štátnu penziu však mali len ľudia nad 70 rokov, ktorých v tom čase bolo minimum, len 3-4 % celkovej populácie,“ spresňuje Michal Lehuta. Väčšina ľudí sa tak štátnej penzie nedožila. 

Prečo boli dôchodkové systémy v minulosti udržateľnejšie ako dnes?

Prvky tohto nemeckého systému má väčšina európskych dôchodkových systémov dodnes. Menila a mení sa však demografia a ekonomická situácia. Tomuto vývoju sa postupne prispôsobovali aj dôchodkové systémy v Európe a v jednotlivých krajinách nadobúdali špecifické charakteristiky. 

„Kým sa rodilo veľa detí a rástla populácia v produktívnom veku, ktorá dôchodky financovala priebežne prostredníctvom daní a odvodov, bol systém finančne udržateľný. No dnes má vyše 16 % celkovej populácie v Nemecku viac ako 70 rokov, čomu sa dôchodkový systém musí prispôsobiť. Bežnou súčasťou je postupné zvyšovanie dôchodkového veku tak, aby pracujúci ľudia do systému dlhšie prispievali a poberali z neho ‚len‘ nejaký zhruba konštantný čas, okolo 20 rokov,“ vysvetľuje Michal Lehuta. 

Nešlo však iba o vývoj v Nemecku. Klesajúca pôrodnosť a vyššia priemerná dĺžka života je trendom posledných desaťročí vo väčšine vyspelých krajín a aj u nás. Štátne dôchodkové systémy založené výhradne na princípe solidarity, keď mladšie generácie pracujú na dôchodky starších, tak bez zásadných zmien nebudú viac dlhodobo udržateľné.

Demografia nepustí: Na dôchodky dnešných štyridsiatnikov bude zarábať menej ľudí

„Po 2. svetovej vojne ekonomiky rýchlo rástli a pôrodnosť bola silná, no dôchodkový vek bol stále nízky,“ približuje ďalej vývoj dôchodkového systému analytik banky. V Československu tento trend vyvrcholil generáciou tzv. Husákových detí (dnešní cca štyridsiatnici). 

Ide o veľmi silné ročníky, momentálne v produktívnom veku, vďaka čomu dnes funguje prvý priebežný dôchodkový pilier. O priebežnosti podľa odborníkov hovoríme preto, lebo prostriedky, ktoré do dôchodkového systému „pritečú“ v podobe povinných príspevkov na dôchodkové poistenie, sa hneď aj vyplatia dôchodcom a netvorí sa rezerva. 

Odborníci už dlhšie upozorňujú na neudržateľnosť prvého piliera. Pôrodnosť začala postupne klesať a o pár rokov nastane situácia, keď na dôchodky najsilnejších ročníkov 1974 – 1983 bude prispievať omnoho menej ľudí v produktívnom veku (dnes cca 15-ročných). „Kým v roku 1993 ľudia nad 63 rokov tvorili 17 % populácie Slovenska, dnes je to už 25 % a do polovice storočia by tento podiel mal narásť až na 38 % celkového obyvateľstva,“ spresňuje odborník. Dôsledkom veľmi pravdepodobne bude znižovanie dôchodkov z prvého (priebežného) piliera.

Pomôžu nám druhý a tretí pilier zachrániť dôchodky?

Na kompenzáciu tohto smerovania vývoja dôchodkov vznikol v roku 2005 druhý dôchodkový pilier. Nejde o priebežný, ale o tzv. kapitalizačný pilier, v ktorom sa časť odvodov do Sociálnej poisťovne (momentálne 5,5 %) ukladá a zhodnocuje v investičných fondoch prostredníctvom individuálnych účtov. 

Takto uložené peniaze, o ktoré sa stará dôchodková správcovská spoločnosť (DSS), budú zdrojom dôchodku pre konkrétneho penzistu (popri prvom pilieri). Podľa toho, akú investičnú stratégiu si v druhom pilieri zvolíme, sa nám budú peniaze zhodnocovať a takú výšku prostriedkov pri odchode do penzie budeme mať k dispozícii. Ak sa náhodou dôchodku nedožijete, prostriedky z druhého piliera zdedia vaši pozostalí a nezostanú solidárne v systéme.

Podľa odborníkov je teda dôležité sledovať, ako pracujú peniaze DSS a aké zmeny sa ich týkajú. Napríklad od 1. 7. 2023 sa zefektívnila predvolená investičná stratégia v druhom pilieri. Do 49 rokov sa peniaze zhodnocujú vo výkonnejších investičných (akciových) fondoch. Od päťdesiatky sa 4 % ročne z osobného dôchodkového účtu presunú do dlhopisových fondov, ktoré sú menej rizikové, ale podľa odborníkov z dlhodobého hľadiska aj menej výnosné.

Neskôr pribudol do nášho dôchodkového systému aj tretí pilier, tzv. dobrovoľný. Ide tiež o kapitalizačný pilier spravovaný odborníkmi. Môžete si doň prispievať dobrovoľne v ľubovoľnej výške popri povinných odvodoch na dôchodok. Aj do tohto piliera vám môže prispieť zamestnávateľ. Je však viacero možností, ako si dobrovoľne odkladať na dôchodok. 

„Máme tu aj takzvaný štvrtý pilier, do ktorého patrí európsky dôchodok, ktorý u nás využíva možno tisícka ľudí. Tento produkt zatiaľ ponúka len jedna spoločnosť (Finax), no mali by sa pridať aj ďalšie. Výskumy však ukazujú, že aj z tých ľudí, ktorí sú si vedomí hrozby chudoby na dôchodku, na takéto sporenie reálne myslí len menšia časť obyvateľov,“ upozorňuje Michal Lehuta.

Sú dôchodkové systémy v iných krajinách efektívnejšie?

Znižovaniu počtu produktívneho obyvateľstva v minulosti čelili a aj dnes čelia viaceré krajiny, nielen Slovensko. S týmto problémom sa vyrovnali individuálne, preto sa jednotlivé dôchodkové systémy líšia.

Napríklad spomínané Nemecko má vek odchodu do dôchodku stanovený na 65 – 67 rokov, prvý pilier tvorí až 70 % dôchodku. Tretí pilier 22 % a skladá sa z rôznych foriem investičného sporenia. Systém je zásluhový: čím viac ste zarábali, tým vyšší bude váš dôchodok.

V USA má dôchodkový systém tiež tri piliere. Aby ste dostali dôchodok z prvého piliera, musíte doň prispievať až 35 rokov. Druhý a tretí pilier sú dobrovoľné. Do druhého sa prispieva prostredníctvom zamestnávateľa a tretí je úplne individuálny. Má ho len 10 % Američanov. Až polovica má penziu len z prvého piliera.

Za jeden z najlepších dôchodkových systémov sa označuje ten austrálsky. Má tri piliere, je solidárny a muži aj ženy odchádzajú do dôchodku ako 65-roční. Prvý pilier tvorí len 26 % penzie. Druhý pilier je povinný a odvádza sa doň vyššie percento ako u nás. Tvorí 74 % penzie. Tretí pilier je dobrovoľný, individuálny a daňovo zvýhodnený.

Stabilita pilierov a dlhodobé individuálne sporenie dôchodkovému systému pomôžu

Michal Lehuta upozorňuje, že v iných krajinách dosahujú výnosy z druhého piliera vyššie hodnoty aj preto, lebo sa doň zbytočne ani negatívne politicky nezasahovalo, neotváral sa ako u nás a úspory sa nepresúvali do nízkovýnosných dlhopisových fondov. Na druhej strane pripomína, že sú aj krajiny, kde je miera náhrady v penzii nižšia a vek odchodu do dôchodku vyšší než u nás. 

Všetci odborníci sa však zhodujú na jednom: demografický vývoj neoklamete. Preto treba získať informácie a začať si sporiť na dôchodok čo najskôr. Dĺžka sporenia je kľúčová.„Ľudia sa príliš spoliehajú na štát, že sa o nich postará. Ale prílišné zadlžovanie a neudržateľné nastavenie dôchodkového systému môžu Slovensko dostať až do bankrotu podobného tomu v Grécku po roku 2010. Aby sa systém stal udržateľným aj v polovici tohto storočia, budú sa buď dôchodkové nároky znižovať, škrtať výdavky v iných oblastiach, alebo sa ešte viac zvýšia dane či odvody. Preto sa na penziu treba pripravovať aj individuálne,“ dodáva Michal Lehuta na záver.