Psychológ: Vecami a zážitkami sme už takí presýtení, že sami často nevieme, aký darček by nás potešil

Psychológ Martin Miler vysvetľovaním psychológie dávania a dostávania darčekov postupne odhaľuje, prečo tak často nevieme, aký darček by nám urobil ozajstnú radosť, prečo bývame odpojení od toho, čo skutočne chceme, a ako to počas týchto sviatkov zmeniť. 

Pre mnoho ľudí je zháňanie darčekov počas sviatkov stresujúce. Často sa tým trápime a hovoríme si, že by sme celé darčeky zrušili. Má vzájomné obdarovávanie stále v spoločnosti svoj význam?

Určite áno. Pripomeňme si, že hlavným dôvodom, prečo sa navzájom obdarovávame, je, že nám to jednoducho robí radosť. Obdarovávanie je aj prejavom úcty a rešpektu voči našim blízkym. 

No spoločenský tlak sa k dávaniu darčekov počas sviatkov pridal len nedávno. Sviatky sa stali takým automatickým a hektickým obdobím, že nemáme čas zastaviť a zamyslieť sa nad tým, prečo sa počas nich vlastne obdarovávame a či nám to v tomto nastavení ešte vôbec robí radosť.  

Obdarovávanie stále má v spoločnosti svoj význam, no iba ak sa pokúsime zachovať jeho najdôležitejšie hodnoty – pocity radosti a prejavy vzájomného rešpektu. 

Čo je podľa vás dôvodom, prečo sa nám tieto hodnoty čoraz viac vzďaľujú?

Je to najmä tým, že sa pri obdarovávaní väčšinou sústreďujeme na kvantitu. Na základe dnešných poznatkov psychológie už vieme povedať, že pocity radosti z každého darčeka navyše sa postupne zmenšujú, až nás otupia a už sa nedokážeme takmer vôbec tešiť. K postupnému úbytku radosti dochádza, či už darčeky práve dávate, alebo ich dostávate. 

Prečo takto fungujeme?

Náš mozog má len isté množstvo dopamínu, ktorý je v tej chvíli schopný vylúčiť do krvného obehu. Len čo dosiahne hranicu, viac dopamínu už nevylúči a pocit radosti sa nedostaví. 

Dám jednoduchý príklad: vieme, že pocit šťastia rastie s výškou príjmu, ale len do istej miery. Od určitej výšky príjmu už pocit šťastia nenarastá a my ho už nedokážeme zvýšiť peniazmi, či zarobíme stotisíc, alebo dvadsať miliónov ročne.

Pri darčekoch je to podobné. Môže byť rozdiel v miere radosti medzi tým, či dostaneme jeden alebo dva darčeky, ale pocit radosti medzi druhým či tretím alebo desiatym či dvadsiatym darčekom už nezvykne rásť. 

Platí to aj pri deťoch? Viem si predstaviť, že radosť prežívajú silnejšie. 

Ak to teraz preženiem a poviem, že dieťa dostalo 50 darčekov, tak áno, môže mať najprv veľkú radosť z tej kopy, ktorú vidí pred sebou, no v nejakom bode začne byť skôr unavené, než by sa skutočne zaujímalo, čo ďalšie ešte dostalo. Jeho mozog bude zahltený a dieťa môže byť časom vyčerpané až otrávené. 

Je to rovnaké ako s jedlom. Väčšina z nás rada je, no keď sa prejeme, ďalšie jedlo si už nedokážeme užiť. Je to preto, lebo náš organizmus je homeostatický systém, ktorý sa môže do nejakej miery vychýliť, no v jednom bode sa bude snažiť dostať späť do rovnováhy. 

Deti však majú jednu výhodu, ktorú im my dospelí môžeme závidieť – prežívajú silné pocity prekvapenia, ktoré im vydržia dlhšie než dospelým. Keď dieťa na Vianoce dostane niečo, po čom túžilo, jeho pocit prekvapenia a nadšenia je vyšší, než máme my dospelí. No ako dieťa dospieva, stáva sa opatrnejším a učí sa viac čítať náznaky a indície z okolia, v dôsledku čoho pocity prekvapenia už nie sú také silné. 

Myslíte, že človeka viac poteší darček, ktorý si vypýta, alebo radšej niečo, čo vymyslíme sami?

Sú ľudia, ktorí sa chcú dať prekvapiť, a pre nich je naozaj vzácnejšie, keď ten druhý hľadá darček, ktorým by prekvapil. To však kladie väčšie nároky na darcu, lebo prekvapiť sa bohužiaľ dá aj nepríjemne. 

Preto existuje druhá skupina ľudí, ktorí si darček priamo vypýtajú a vyhnú sa tak nepríjemným prekvapeniam. Ak viete, že váš partner či partnerka nie sú v obdarovávaní takí vnímaví a viackrát vám darovali niečo, čo vás sklamalo, vyriešite to zoznamom toho, čo by ste chceli. Váš partner bude rád, že opäť netrafil vedľa, a vy, že ste dostali niečo, po čom ste túžili.  

Stretla som sa aj s tým, že ľudia darovali niečo, čo chceli, aby ten druhý mal a využíval, no v skutočnosti to nebolo niečo, čo by obdarovaný naozaj chcel. 

Tu je dôležité to, ako veľmi sme vnímaví k potrebám toho druhého. Často sa stane, že sa nadchneme pre nejaký potenciálny darček, ale v skutočnosti by sme ho chceli dostať my sami alebo sa ním obdarovaného snažíme priblížiť svojmu ideálu. 

V tomto prípade už je to o vašej vnútornej práci. Rozmyslite si, či pre toho druhého bude váš darček skutočne niečo, čo naozaj chce, alebo skôr niečo, čo by ste chceli, aby mal. 

To, že musíme nad darčekmi toľko premýšľať, nám tie sviatky práve nezjednodušuje.

Áno, no obdarovávanie je okrem prejavu úcty aj prejavom pozornosti a porozumenia potrebám toho druhého. Je pravda, že treba byť počas tohto obdobia vnímavejší voči tomu druhému, no nemyslím si, že to našim vzťahom uškodí, práve naopak. 

Samozrejme, my dospelí stále túžime zažívať tú detskú radosť z prekvapení, no aj pocit spokojnosti z dobre vybraného darčeka, ktorý nás až tak neprekvapil, je veľmi dôležitý. Deti predsa tiež väčšinou píšu listy, či už Ježiškovi, alebo rodičovi, kde žiadajú o veľmi konkrétne hračky, z ktorých sa potom dokážu autenticky tešiť. Deti vlastne mnohokrát chcú presne to, čo si zaželali. Mohli by sme si od nich brať príklad. (smiech) 

V posledných rokoch je trendom darovať skôr zážitok ako materiálny dar. Dokážu nás zážitky potešiť viac?

Poznám mnoho ľudí, ktorých by viac potešil zážitok. Vychádza to aj z rôznych štúdií, ktoré sa týmto porovnaním zaoberali. No pre iných ľudí zase dostať zážitok nemá význam. Nie preto, že by si ho neužili, ale preto, že si ho po čase nepamätajú. Nerobia to naschvál, len nemajú takú dobrú zážitkovú pamäť. Keď však dostanú nejaký materiálny dar, spomenú si naň vždy, keď s ním prídu do kontaktu. 

Išli by ste cestou sentimentálneho darčeka alebo skôr daru, ktorý zodpovedá preferenciám obdarovaného?

Sentimentálne darčeky, do ktorých kreatívne zakomponujete napríklad nejakú spomienku a ešte aj niečo, čo má ten druhý rád, sú vrcholom toho, čo niekomu môžete darovať.

Ukážete tým, že sa skutočne zaujímate o vnútorný svet toho druhého a presne viete, čo v ňom vzbudí silné pozitívne pocity. Pritom to nemusí byť len niečo, čo vyrobíte, ale pokojne aj zážitok.

No aj napriek tomu, že sentimentálnym darčekom takmer nikdy nešliapnete vedľa, sa ich mnoho ľudí stráni. Často do nich totiž dávame veľký kus seba, čím sa pred tým druhým stávame zraniteľnejšími. Ja by som sa sentimentálnych darčekov nebál, no snažil by som sa ich darovať len naozaj blízkym ľuďom či niekomu, s kým som zažil niečo silné a zároveň pozitívne. 

Keď premýšľame nad darčekom, často si predstavujeme, ako sa bude obdarovaný tváriť, keď mu ho dáme, a chceme vytvoriť akýsi wow moment. Preto často kupujeme dary, ktoré majú ohromiť. Je takéto premýšľanie užitočné?

Tento wow moment je akýsi moment prekvapenia, pri ktorom je dôležité poznať toho druhého natoľko, že viete, čo ho dokáže naozaj prekvapiť. Naozaj ho prekvapí, ak mu kúpite niečo drahé? Alebo ho skôr prekvapí to, ak mu dáte niečo, čoho výroba vás stála desať eur, no sentimentálna hodnota je vysoká?

Pokiaľ je ten druhý zvyknutý na drahé dary, tak z ďalšieho drahého daru už nebude taký prekvapený, pretože ho podvedome očakával. Wow efekt nebude taký silný. Ak vám ide o moment prekvapenia, darujte niečo neočakávané, no stále hodnotné pre toho druhého. 

Myslíte si, že ľudia vedia, aký darček by im skutočne urobil radosť?

Je pravda, že v dnešnej dobe sú už niektorí z nás takí presýtení vecami či zážitkami, že sami často nevieme, aký darček by nás potešil. Svoje potreby máme už relatívne dobre pokryté a pre nás samých môže byť ťažké nájsť niečo, čo by sme chceli alebo ocenili. 

Najjednoduchšie je tomu druhému povedať prekvap ma a tým naňho preniesť celú zodpovednosť a stres. V takýchto situáciách si je možno dobré pred tým druhým priznať, že práve netúžite po ničom, a dohodnúť sa, či sa aj napriek tomu chcete obdarovať. 

Naša spoločenská atmosféra však stále väčšine z nás nedovolí otvorene komunikovať, že bude v poriadku, aj keď si nič nedáme. Vyvstávajú potom otázky ako: A čo budeme robiť po večeri? Alebo: A čo poviem v práci, keď sa ma spýtajú, čo som dostal?

Týmto obavám sa môžete vyhnúť napríklad tým, že si namiesto darovania darčekov vymyslíte náhradný program. Napríklad každý z vás vymyslí spoločnú aktivitu, ako rodinné kvízy, spoločenské hry či nacvičené scénky, ktorými následne strávite večer a z ktorých budete mať kopu zážitkov pre zvedavých kolegov v práci. 

V jednom rozhovore ste povedali, že sviatky sú len akýmsi barometrom toho, ako to máme v živote. Ako ste to mysleli?

Prirovnaním k barometru som narážal na kvalitu našich vzťahov. Pokiaľ máme so svojimi blízkymi dobré vzťahy počas celého roka, aj spoločné trávenie sviatkov by malo prebehnúť bezstarostne. Ľudia nemajú problém stretnúť sa počas sviatkov, lebo vedia, že im to funguje aj mimo nich. 

Ak sa však počas sviatkov cítite osamelý či frustrovaný, opýtajte sa sám seba, či to tak je iba na sviatky alebo celý rok žijete vo vzťahoch, ktoré sú neuspokojivé alebo nefunkčné, a to je pravý dôvod, prečo sa počas sviatkov necítite dobre.  

Sviatky sú odrazom toho, ako to v životoch a vo vzťahoch máme. Preto sa mnoho rodín na Vianoce poháda – neriešené problémy, ktoré sa počas roka posúvajú do ústrania, opäť vyplávajú na povrch, len čo rodina spolu strávi viac času, a prinesú napätie. 

Ak sa chceme počas sviatkov aj naďalej obdarovávať, existuje spôsob, ako si dávanie a dostávanie opäť začať užívať?

Riaďte sa starým dobrým menej je viac – či už rozdáte menej darčekov, alebo nimi obdarujete menej ľudí. Najmä pri obdarovávaní dospelých je úplne prirodzené navzájom sa dohodnúť a počet darčekov buď znižovať, alebo skúsiť nejakú alternatívu.

Pre deti sú darčeky stále dôležitou súčasťou sviatkov a túto tradíciu by ste mali zachovať, no darčekov takmer vždy stačí menej, než si myslíte. Dieťa väčšinou dostáva darčeky aj od iných rodinných príslušníkov, a teda nepotrebuje dostať päť darčekov iba od vás. Zároveň je dôležité, aby dieťa malo možnosť aj naďalej po niečom túžiť, lebo ak dostane všetko, čo chcelo, nebude mať dôvod tešiť sa na to, čo dostane nabudúce. 

Máte nejaký tip, ktorým sa pri obdarovávaní riadite vy?

Snažím sa, aby to, čo chcem darovať, bolo naozaj o tom, čo tomu druhému urobí radosť, nie o mne samotnom. Znie to možno jednoducho, no mnohokrát som sa pristihol pri tom, že som chcel kúpiť niečo, čo mi pripadalo užitočné a čo by som ocenil ja, nie niečo, po čom by skutočne túžila tá druhá osoba.