Psychologička:
Naše neuvedomované postoje k peniazom nám môžu brániť žiť tak, ako by sme chceli

Čo sú finančné presvedčenia, v akých situáciách sa prejavujú a ako s nimi pracovať?

Aj keď si presvedčenia o peniazoch často osvojujeme ešte v detstve, ich vplyv na naše správanie najviac pocítime až v čase, keď začíname hospodáriť s vlastnými peniazmi. Ak sme napríklad vyrástli v nedostatku, v dospelosti môžeme mať strach z míňania peňazí a budeme sa báť začať podnikať či investovať. Takýchto presvedčení je veľké množstvo a v rozhovore s odborníčkou vysvetľujeme, ako ich spoznať a porozumieť im.

Psychologička Jarmila Tomková z centra ViaSua v rozhovore približuje:

• kedy a ako nám nezdravý vzťah k peniazom ovplyvňuje život,
• čo sú finančné presvedčenia a ako vplývajú na naše správanie,
• ako sa presvedčenia o peniazoch, ktoré si osvojíme v detstve, prejavujú v dospelosti,
• prečo niektorí ľudia peniaze hromadia a iní, naopak, míňajú príliš, 
• ako si môžete svoj vzťah k peniazom uvedomiť a pracovať na ňom.

Rozprávať sa o peniazoch je pre väčšinu z nás tabu. Pritom tvoria veľkú časť našich životov. Prečo sa téme peňazí vyhýbame?

Peniaze súvisia s našimi kľúčovými osobnými hodnotami, ako úspech či nezávislosť, a preto majú veľký vplyv aj na naše emócie.

A keďže sú emočne mocnou témou, býva ťažké o nich hovoriť, pretože to môže byť nepríjemné či zraňujúce.Je prirodzené, že sa zraneniam a silným či nepríjemným pocitom chceme vyhnúť a zostať v bezpečnej komfortnej zóne.

Aké pocity si s nimi zvykneme spájať?

Žijeme v spoločnosti, ktorá na nás vytvára tlak prostredníctvom očakávaní. Ak tieto očakávania nenapĺňame, máme pocit, že nežijeme dosť dobrý život, strácame sebahodnotu a cítime sa zle.

Práve peniaze a ich dostatok sú jedným z očakávaní, ktoré nám spoločnosť často podprahovo podsúva. Ak ich nenapĺňame, nastupujú pocity menejcennosti, strachu, ohrozenia, viny a podobne. To sú emócie, o ktorých nielenže nechceme hovoriť, ale väčšinou s nimi nechceme byť ani v kontakte, preto sa často vyhýbame aj témam, ktoré by ich nejakým spôsobom mohli oživiť.

Znamená to, že peniaze vnímame skôr negatívne?

Peniaze často používame na zaradenie samých seba a iných. Porovnávame sa navzájom, no zároveň len odhadujeme, ako na tom tí druhí s peniazmi sú, keďže skutočné stavy účtov nepoznáme.

Z tohto porovnania, prirodzene, nechceme vyjsť ako menejcenní, je to nepríjemné. Nepríjemný však býva napríklad aj pocit viny, keď práve my máme viac peňazí a prostriedkov. Nechceme priviesť druhú stranu do rozpakov.

To je ďalší z dôvodov, prečo peniaze častejšie vnímame negatívne napriek tomu, že sú samy osebe len neutrálnym prostriedkom, ktorého úlohou je pomáhať nám dosiahnuť naše ciele.

Výskumy ukázali, že pri platení či míňaní sa dokonca aktivujú centrá bolesti v mozgu, ktorý aktivitu vyhodnotí tak, že niečo strácame. To je veľmi silný pocit, ktorý vnímame priamo cez peniaze a je negatívny. Negatívne pocity si zároveň zvykneme podvedome pamätať viac než tie pozitívne.

A pretože dobré spomienky máme už priamo spojené so zážitkami a s hodnotami, ktoré sme mohli vďaka peniazom zrealizovať, v spojení s peniazmi si pamätáme skôr to negatívne. Napríklad radi spomíname na dovolenku či na dobré posedenie pri večeri, no nemáme to uložené ako dobrú spomienku na peniaze aj napriek tomu, že peniaze nám tieto zážitky umožnili.

Pozitívne alebo negatívne môžu byť aj naše presvedčenia o peniazoch. Čo sú a ako nás ovplyvňujú?

Keďže o peniazoch nehovoríme často alebo o nich hovoríme len v kontexte zarábania alebo zhodnocovania, môžeme si byť menej vedomí toho, že o nich máme vnútorne uložené skryté presvedčenia, ktoré sme nadobudli počas života. Tieto presvedčenia o peniazoch ovplyvňujú naše reakcie a rozhodnutia a často majú výrazný emočný podtón.

Ako presvedčenia o peniazoch vznikajú? Odkiaľ sa vzali?

Vytvárame si ich od útleho detstva do dospelosti na základe toho, v akej rodine žijeme, v akej kultúre a spoločnosti sa pohybujeme, no predovšetkým na základe toho, aké hodnoty dominujú v našom okolí.

Presvedčenia o peniazoch sú však tvárne. Časom, skúsenosťami, dospievaním a dozrievaním človeka sa môžu meniť. Vplyv na to má aj naša aktuálna finančná situácia.

Ak však finančné presvedčenia zamrznú v čase a nemenia sa od detstva, keď sa vytvorili, môže to znamenať, že boli a sú spojené s nejakou výraznou emóciou. Stáva sa to napríklad vtedy, keď sme boli v detstve svedkami hádok a konfliktov okolo narábania s peniazmi, veľkej finančnej straty, prípadne rozvodu pre peniaze, jednoducho, ak sme vnímali utrpenie v spojitosti s peniazmi alebo ich hodnotou.

Práve takto nadobudnuté presvedčenia bývajú menej tvárne, menej sa vyvíjajú, a preto nebezpečenstvo, že nám budú komplikovať život či vzťahy, je pri nich väčšie. Presvedčenie totiž nemusí byť jednoznačne zlé alebo dobré, závisí, do akej miery nás obmedzuje, berie nám slobodu a bráni nám sa v živote posúvať.

Ako sa prejavujú takéto presvedčenia o peniazoch získané v detstve?

Ak sme v detstve trpeli nedostatkom peňazí, môže sa úzkosť a strach z toho prenášať do dospelosti, aj keď už nemáme dôvod na obavy a sme hmotne zabezpečení. Niektorí ľudia preto prehnane šetria a k peniazom sa správajú úzkostlivo, napríklad ich ďalej nezhodnocujú, lebo sa príliš boja straty.

Môžeme si napríklad predstaviť aj situáciu, keď sa rodičia hádajú, lebo jeden z nich minul celú výplatu, resp. stratil veľkú sumu peňazí neuváženým rozhodnutím. Pocit zlyhania bol spojený s výčitkami a so silným pocitom ohrozenia rodiny: „Vidíš, čo si spôsobil? Čo budeme teraz robiť? Ohrozuješ rodinu! Nikdy sa z toho nedostaneme!“

Keď deti zažívajú takéto hádky, vidia, že peniaze, resp. ich nedostatok, sú zdrojom nešťastia a napätia. To môže ovplyvniť, ako sa budú v dospelosti stavať k investičným príležitostiam, či sa odvážia zmeniť prácu alebo sa uspokoja aj s menším ohodnotením a podobne.

Alebo ešte iný príklad: ak o financiách rozhoduje iba jeden z rodičov a druhého obmedzuje „prideľovaním“ peňazí, dieťa v budúcnosti môže míňať príliš veľa, extrémne nakupovať a podobne, lebo v tom vidí svoju slobodu.

Často teda môžeme konať presne naopak, ako sme videli v detstve…

Naše finančné presvedčenie môže kopírovať hodnoty, ktoré sme vnímali ako deti, no môžeme sa voči nim aj výrazne vymedziť. Počas dospievania si napríklad povieme „Toto bolo peklo, takto to nechcem!“ a konáme presne naopak. Problém je, že môže ísť o opačný extrém, v ktorom sme rovnako neslobodní a iracionálni a obmedzuje nás, podobne ako to vidieť na neuváženom míňaní v predchádzajúcom príklade.

Peniaze majú často formu spoločenských a kultúrnych stereotypov. Ako sa počúvanie fráz typu peniaze krivia charakter alebo peniaze sú špinavé môže prejaviť na našom správaní v dospelosti?

Toto je veľmi dobrý príklad toho, ako takéto posolstvá dokážu ovplyvniť naše presvedčenia o peniazoch. Veď aký vzťah máme obyčajne k tomu, čo je špinavé? Chceme sa toho zbaviť, očistiť sa. Dôsledkom môže byť, že sa budeme držať od peňazí ďalej, strážiť si hodnoty, ktoré s peniazmi až tak nesúvisia.

Ľudia, ktorí vnímajú peniaze ako špinavé, však môžu mať neskôr problém vypýtať si adekvátnu odmenu a niekedy sa dostávajú až na hranicu psychických síl a vyhorenia. Nemusia vedieť hospodáriť či tvoriť si finančné rezervy a pod., lebo s peniazmi nechcú mať nič spoločné.

S nečistým charakterom súvisia aj presvedčenia typu kto má veľa peňazí, nezískal ich čestne či kto nekradne, okráda vlastnú rodinu…

Presvedčenie o okrádaní vlastnej rodiny zaujímavo vníma mladá generácia. Hovorila som o tom s tínedžerkou. Pre ňu to znamenalo, že ak má človek veľa peňazí, ale peniaze neukradol, aj tak okrádal svoju rodinu – o čas, ktorý mohol stráviť spolu s deťmi. Musel totiž pravdepodobne veľa pracovať. Stále však ide o to, že peniaze získame obetovaním svojej morálnej integrity alebo času s rodinou. Takže aj v prípade, že si človek peniaze poctivo zarobí, môže mať na základe tohto presvedčenia zlý pocit alebo pocit viny.

Môže to viesť aj k narušeniu vzťahu s ľuďmi, predsudkom voči tým, ktorí peniaze majú, a podobne.

Často počúvame aj presvedčenia evokujúce uctievanie peňazí, napríklad iba ak máš peniaze, máš hodnotu… Ako toto môže ovplyvniť správanie?

Toto presvedčenie úzko súvisí s vnímaním vlastnej hodnoty. Ak človek svoju sebahodnotu viaže prevažne na peniaze, pravdepodobne potrebuje aj prezentovať, že ich má veľa, aby si ju potvrdil.

Prejavuje sa to nadmerným míňaním či vystavovaním bohatstva na obdiv. Pritom takýto človek nemusí míňať peniaze na veci, ktoré mu prinášajú radosť, ale skôr si kupovať to, o čom si myslí, že mu zvýši sociálny status, napríklad drahé hodinky či značkové oblečenie. Extrémom je, keď blízki začnú vnímať, že peniaze sú pre daného človeka dôležitejšie ako oni, čo sa negatívne odrazí na ich vzťahu.

Ako na takýchto problematických presvedčeniach pracovať a vytvárať si zdravší postoj k peniazom?

Je dôležité najprv si svoj vzťah k peniazom uvedomiť. Ak sa mi stále dookola opakuje nejaká situácia, ktorá ma brzdí, nedovoľuje mi robiť to, čo by som potreboval, napríklad mám problém vypýtať si vyšší plat za dobre odvedenú prácu, nemám dostatočnú rezervu, neviem financie plánovať a podobne, môže to byť znak, že potrebujem svoj vzťah k peniazom prehodnotiť.

Problémy najčastejšie spôsobujú presvedčenia nadobudnuté v minulosti, ktoré sa časom nikam neposunuli. Je dobré zamerať sa na ne a prehodnotiť aktuálnu situáciu. Pravdepodobne bude zásadne odlišná od tej v minulosti. Napríklad si už nepotrebujete extrémne šetriť, lebo už zarábate dosť. Často s takýmto uvedomovaním ľuďom pomáha práve psychológ.

Takisto rada odporúčam pozrieť sa na peniaze cez rôzne metafory, ktoré pomôžu naštartovať zmenu: napríklad si skúste predstaviť peniaze ako dobrého kamaráta, ktorý vám pomáha, keď potrebujete, ale môžete byť k nemu aj kritickí, pokiaľ si to situácia vyžaduje.

Ďalšou skvelou aktivitou je podeliť sa. K svojim peniazom budete mať vyrovnanejší vzťah a budete z nich mať lepší pocit, ak sa ich občas vzdáte a prispejete iným. Postačí venovať aj 50 centov, keď sa vďaka tomu budete cítiť vo vzťahu k financiám slobodnejšie a oslabí to vaše negatívne či obmedzujúce presvedčenia.