35
15. marca 2023

Renomovaná architektka: Typické socialistické domy sme stavali na 100 rokov, preto má ich obnova zmysel

Text: Kristína Zrnčíková
Fotografie: Soňa Maletz

Väčšinu rodinných domov na Slovensku sme postavili ešte za čias socializmu a dnes majú viac ako 40 rokov. No aj napriek ich pôvodným vlastnostiam dokážeme dobre premyslenou rekonštrukciou tieto domy obnoviť tak, aby plnohodnotne napĺňali naše aktuálne potreby.

Čo je Magnifica?

Magnifica je nadštandardná starostlivosť o vybraných klientov VÚB banky. Okrem osobného bankára, samostatnej siete pobočiek, či služby InvestPlan, prináša aj hodnotný obsah, ktorý Vám ukáže, ako si peniaze nielen udržať a znásobiť, ale aj naplno užiť.

Zapustený suterén, prízemie jeden a pol metra nad zemou či farebné sklobetónové tvárnice – slovenské socialistické domy možno vyzerajú podobne, no vďaka ich tvárnosti je každý niečím výnimočný.

Či už sme v takom vyrastali, bývame v ňom dodnes, alebo sme ho podedili, ak sa budeme o tieto domy starať, tak nás prežijú. Podpredsedníčka Slovenskej komory architektov Nora Vranová vysvetľuje, prečo je Slovensko posiate určitými typmi rodinných domov a ako ich zrekonštruovať tak, aby napĺňali naše dnešné potreby.

Väčšinu rodinných domov na Slovensku sme postavili do roku 1980. Dnes je tak celá krajina posiata domami, ktoré majú vyše 40 rokov a ktoré pozná hádam každý, kto na Slovensku vyrastal. Vy ste sa týmto domom venovali v rámci architektonickej Súťaže návrhov na riešenie obnovy rodinných domov. O aké typy domov ide?

Na Slovensku sú naozaj hojne zastúpené tri typy domov. Jeden z najrozšírenejších sme nazvali štvorec. Ide o jednopodlažný dom na štvorcovom pôdoryse so stanovou strechou.

Druhým rozšíreným typom je dom kocka, ktorý vídavame skôr v mestách a prímestských oblastiach. Obyčajne má tiež štvorcový pôdorys, no od štvorca sa odlišuje rovnou strechou a dvoma podlažiami.

Domy typu Orava nájdeme skôr v severných častiach Slovenska. Sú to väčšie dvojpodlažné domy so šikmou strechou, s obytným podkrovím či pivnicou, ktoré si ľudia často stavali pre vlastné viacgeneračné rodiny.

Prečo sme tieto typy domov stavali v takom hojnom počte? Aké boli ich výhody?

Po 2. svetovej vojne v Československu vypukol masívny rozvoj vidieka. Kým pred vojnou niesla vidiecka architektúra skôr historické prvky, po nej sa vo veľkom začali používať novšie technológie a modernejšie materiály. Postaviť tieto domy zároveň bolo pre ľudí také jednoduché, že si ich stavali svojpomocne.

Vďaka jednoduchým murovaným konštrukciám si majitelia mohli tieto domy ľahko prispôsobiť svojim potrebám. Povedomie o týchto typoch domov sa často šírilo formou populárnych publikácií ako urob si sám, prípadne sused odkukal od suseda a následne svoj vlastný dom upravil tak, ako potreboval.

Domy typu štvorec sa začali stavať koncom 50. rokov, postupne k nim pribúdali ďalšie typy. Najmodernejší je typ kocka, ktorý svoj boom zažíval v 70. rokoch. Spomenuli ste, že tieto typy domov majú dnes okolo 40 rokov, no niektoré majú aj viac. To však nie je podstatné. Kvalitný dom zo solídnych materiálov sa stavia na 100 rokov, a preto má zmysel tieto domy obnovovať.

Prečo sme v niektorých častiach Slovenska uprednostňovali jeden typ stavby pred inými?

Kľúčový bol tvar strechy. Keďže rovná strecha prinášala určité riziko zatekania, tak sa v oblastiach, ktoré boli náročnejšie na snehové podmienky, stavali domy so šikmou strechou typu Orava. Zároveň sa ľudia žijúci na severnom Slovensku tradične snažili držať rodinu pokope, v dôsledku čoho je dom typu Orava väčší, prispôsobený na spolužitie viacerých generácií a typicky obklopený viacerými hospodárskymi objektmi.

Domy typu kocka majú rovnú strechu, preto sme ich stavali do nenáročných prímestských oblastí, často práve na južnom Slovensku, no stretávame sa s nimi naprieč celou krajinou. Dôvodom môže byť, že tieto domy boli jedno obdobie naozaj moderné a ľudia po nich túžili aj napriek tomu, že bývali pod Tatrami a neskôr museli bojovať práve so zatekaním zapríčineným rovnou strechou.    

Domy typu štvorec boli najmenej náročné na výstavbu a môžete ich nájsť naozaj po celom Slovensku, ale najviac v južnej oblasti – na juhu bol rozvoj vidieka rýchlejší, a tak sa začali tieto typy domov stavať skôr.

Vždy keď som na severe Slovenska, vnímam, ako sa zrazu všetky domy zväčšia. Potom sa zamýšľam nad tým, či v nich vôbec niekto býva.

Veľa majiteľov týchto domov zápasí s tým, že postavili dom pre širokú rodinu, ktorá je však najmä vzhľadom na pracovné podmienky nútená presťahovať sa za prácou inam. Domy tak zostávajú prázdne. Mnohí majitelia však našli iné využitia a často svoje domy prenajímajú alebo využívajú na komerčné účely, hlavne v atraktívnejších lokalitách.

Práve jednoduchá konštrukcia majiteľom umožňuje prispôsobiť si domy tak, ako práve potrebujú. Je to veľká výhoda, pretože ľudia tak majú možnosť pretvoriť si svoje staršie domy na potreby súčasnosti.

Ako okrem prenájmu ľudia bežne nakladajú so všetkými troma typmi stavieb teraz?

Je to veľmi individuálne. Veľa ľudí v týchto domoch stále býva. Mnoho z nich majitelia zrekonštruovali už počas 90. rokov, najmä vďaka väčšej dostupnosti stavebných materiálov. Mnohé však stále nájdete v pôvodnom stave a aj napriek tomu, že sú staršie, si veľa z nich zachovalo určitú pôvodnú krásu.

Samozrejme, je nevyhnutné takéto domy zrekonštruovať. Boli síce stavané z pomerne solídnych materiálov, lenže išlo o materiály solídne na dobu, v ktorej sa stavali. Dnes už, bohužiaľ, nezodpovedajú energetickým štandardom: múry nemajú dostatočné tepelnoizolačné vlastnosti, okná bývajú v zlom stave, nemajú zateplené strechy…

Vnímam však príležitosť tieto domy zrekonštruovať a zároveň uchovať ich tradičný vizuál. Veľa ľudí sa teraz sťahuje z mesta na vidiek, no od svojich domov už očakávajú iný štandard ako ich rodičia či starí rodičia. Povedzme, že mladý pár zdedil po starých rodičoch starší dom a chce si ho prispôsobiť na súčasné pomery.

Vtedy treba myslieť na to, že tieto domy majú vlastnosti, ktoré úzko súvisia s ich pôvodným využitím, napríklad s hospodárskou činnosťou. Mnohé z nich majú rôzne zemiakové pivnice alebo sú zdvihnuté o pol podlažia nad terén, aby lepšie odolávali poveternostným podmienkam.

My dnes svoje domy považujeme skôr za miesto na relax alebo spoločenské vyžitie. No aj napriek svojim pôvodným vlastnostiam dokážu tieto staršie typy domov napĺňať naše aktuálne potreby.

Ako tieto domy zrekonštruovať tak, aby naše dnešné potreby napĺňali?

Stačí vedieť, čo od svojho domu očakávame. Pokiaľ vieme, čo sa snažíme dosiahnuť, tak sú tieto domy dobre využiteľné aj v súčasnosti.

Začať treba konštrukciou takéhoto domu a overiť si, či je suchá a staticky nepoškodená. Ďalej treba skontrolovať „obálku“, čiže izoláciu fasády a strechy, výplne okien a dverí, ktoré ak majú zodpovedať dnešným štandardom, musia byť napríklad trojsklené a tesné vzhľadom na vnútorný priestor.

Takisto treba zvážiť vnútorné vybavenie. Často sa z dôvodu pôvodných nižších štandardov hygieny prerába kúpeľňa a záchod. Dôležitým aspektom je aj zdroj tepla – veľmi veľa týchto domov ešte kúri pevným palivom. Súčasťou rekonštrukcie by preto mal byť aj prechod zdroja tepla na modernejší spôsob vykurovania. 

1. cena v súťaži návrhov na riešenie obnovy rodinných domov typu KOCKA: ER Atelier s.r.o. Autori/Autorky: Ing. arch., Ing. Ema Ruhigová, PhD. , Ing. arch. Ing. Roman Ruhig, PhD. Zdroj: Slovenská komora architektov

Okrem plynových kotlov, na ktoré sa už dnes pozeráme s otáznikom, je dobré zamyslieť sa nad možnosťou inštalácie obnoviteľných zdrojov energie – tepelného čerpadla či fotovoltiky.

Aké pôvodné vlastnosti týchto domov by nám v súčasnosti mohli prekážať?

Väčšina týchto domov má polozapustené suterény, ktoré majitelia využívali na uskladňovanie potravín či iné hospodárske účely. V dôsledku toho sa obytné podlažie ocitlo možno meter a pol nad terénom. V súčasnosti však túžime po priamom kontakte s prírodou, chceme vychádzať z domu priamo do záhrady alebo na terasu. To, že pre tieto staršie domy nie je typické prepojenie s exteriérom, vnímame ako jeden z najčastejších problémov, ktoré sa ľudia snažia pri rekonštrukcii vyriešiť.

Vo viacerých návrhoch sme sa stretli so vznikom veľmi príjemných priestorov medzi interiérom a exteriérom, napríklad s rôznymi terasami, pergolami alebo zimnými záhradami, ktoré sú zároveň aj vonku, aj vnútri.

A čo sa týka už spomínaných suterénov, tak tie, samozrejme, nie sú plnohodnotnými priestormi na život, no aj v súčasnosti potrebujeme mať v domoch priestory na realizáciu koníčkov, na technológie alebo na odkladanie vecí.

Aký je podľa vás trend obnovy starých domov na Slovensku oproti zahraničiu?

Je to opäť veľmi individuálne, ale skúsim trošku generalizovať. V zahraničí sa pri rekonštrukcii snažia zachovať čo najviac z pôvodného stavu, či už z pôvodných proporcií, alebo vizuálu, a zároveň dom dostať do dostatočného štandardu. Ak im aj dom nevyhovuje svojou veľkosťou, spravia modernú prístavbu, ktorá je odlišná od pôvodného domu a neničí tak jeho podstatu.

U nás sa ľudia veľmi často snažia vtesnať do existujúcich domov čo najviac, budujú nadstavby či strešné vstavby, čím deformujú proporcie domov. Ani pri modernizácii či energetickom vylepšovaní nedbajú až tak na vizuál stavby, v dôsledku čoho sa z domu po zateplení stáva beztvarý objekt bez detailu.

Veľký podiel má aj naša legislatíva a územné plánovanie. V iných krajinách sa kladie väčší dôraz na to, ako dom komunikuje s verejným priestorom. Menej ich zaujíma, čo si postavíte na vlastnom pozemku, a teda vzniká viac novotvarov. U nás sa viac prihliada na koeficienty zastavanosti či iné regulácie, čiže je priechodnejšie, ak navýšite dom o polovicu jeho objemu v strešnom priestore aj napriek tomu, že vizuál značne trpí. Podstatné je, že nezväčšíte zastavanú plochu.

Čiastočne to súvisí aj so zdĺhavosťou stavebných konaní, keď robíme všetko pre to, aby sme sa im vyhli.

Takže je to jednoduchšie a ľudia si väčšinou vyberajú jednoduchšie riešenia.

Áno, ale je to aj o tom, čo pre nás znamená hodnota. Pre niekoho je hodnota mať čo najviac izieb, kým pre iného to, ako stavba hrá s vonkajším priestorom.

Spomínali ste, že veľa takýchto domov prešlo rekonštrukciou počas 90. rokov. Možno si mnohí pamätajú, ako sa ulice zrazu zaplnili farebnými fasádami. Sú dnes tieto prerábky opäť predmetom rekonštrukcie?

Bohužiaľ áno. Už je to 30 rokov a materiály, ktoré sa používali počas 90. rokov, už nezodpovedajú dnešným štandardom. Napríklad plastové okná, ktoré sme vtedy osádzali, treba dnes opäť vymieňať. Rovnako sme domy dostatočne nezatepľovali, lebo plyn bol lacný. Dnes si už každý uvedomuje, že vďaka lepšej izolácii a kvalitnejším oknám netreba dom toľko vykurovať.

Nároky sa menia v čase. V 90. rokoch chceli ľudia skôr vystúpiť zo šede socialistického stavebníctva, ktoré neponúkalo veľa možností, preto siahali po farebných fasádach a skúšali pracovať s materiálmi, ktoré boli vtedy pre nich nové.

Dnes sa už opäť vraciame k väčšej striedmosti a viac nás zaujíma kvalita materiálov a ich prevádzkové vlastnosti.

Takže farebným dedinám odzvonilo?

Je to možné a ja dúfam, že tomu pomôže aj spomínaná súťaž. Jednou z našich snáh bolo pomôcť majiteľom takýchto domov zachovať ich charakter – napríklad vhodným napojením na exteriér, farbou fasády alebo zachovaním rôznych architektonických detailov.

Jednou z investícií vládneho plánu obnovy je udržateľná rekonštrukcia takmer 30-tisíc rodinných domov. Ešte minulý rok ste v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia (SAŽP) vyhlásili Súťaž návrhov na riešenie obnovy rodinných domov. O čo v nej išlo?

Cieľom bolo ukázať typové riešenia rekonštrukcie troch typov domov, o ktorých sme sa rozprávali. Podmienka SAŽP pre súťažiacich bola, že domy obnovou podľa svojho typového riešenia dosiahnu aspoň 30-percentnú úsporu energií.

Okrem energetickej úspory bolo dôležitou zložkou tejto súťaže aj skvalitnenie životného štandardu. Ten môžeme dosiahnuť jednoduchými úpravami pôvodných dispozícií a prispôsobením domu súčasným potrebám.

Ako tieto stavby transformovať udržateľne, funkčne a zároveň esteticky?

Podstatné je povedať si, čo od domu očakávate. Budete tam žiť len cez víkend alebo je to vaše prvé bývanie? Máte veľkú viacgeneračnú rodinu, ste len dvaja alebo o stavbe uvažujete len ako o prechodnom bývaní?

Z požiadaviek, ktoré si pre dom stanovíte, sa následne odvíja jeho dispozičné riešenie a rovnako aj to, ako napríklad narábate s exteriérom. Ďalšia vec je už spomínaná energetická efektívnosť a parametre, ktoré na ňu vplývajú, ako fasáda, výplne otvorov, strecha či izolácia podlahy.

Potom je to využitie obnoviteľných zdrojov energie a úsporných technológií, ktoré sa dnes stávajú štandardom, ako napr. vetranie s rekuperáciou tepla. Ďalším dôležitým prvkom je úspora energie v lete. Stále sa bavíme o vykurovaní, ale aj v súvislosti s klimatickou krízou začína byť väčší problém s chladením než s kúrením. Úsporu energie môžeme docieliť tienením pomocou pergoly či žalúzií.

Je možné do väčšiny týchto domov takéto technológie dostať?

Myslím, že áno. V niektorých oblastiach bez plynofikácie vieme dokonca inštalovať tepelné čerpadlá, ktoré na prevádzku využívajú iba elektrinu. Ešte viac dokážeme vyťažiť, ak k domu patrí väčší pozemok a máme tepelné čerpadlo typu zem – vzduch.

Je to, samozrejme, aj otázka financií. SAŽP momentálne realizuje iniciatívu Obnov dom, ktorej cieľom je finančne podporiť udržateľnú obnovu starších domov. Príspevok iniciatívy možno nemusí byť dostatočný na takúto komplexnú rekonštrukciu, no dôležité je mať celkový plán.

1. cena v súťaži návrhov na riešenie obnovy rodinných domov pre Plán obnovy a odolnosti SR – typ ORAVA: Ing. arch. Tomáš Gelien, Ing. arch. Juraj Mišík, Ing. arch. Ludmila Haluzíková Zdroj: Slovenská komora architektov

Treba si rozmyslieť, či chcete dom meniť dispozične, pretože potrebujete viac priestoru alebo vám, naopak, stačí využívať len časť domu. Na základe toho si môžete, ideálne v spolupráci s odborníkmi, navrhnúť všetky technológie do optimálneho mixu. Následne si môžete obnovu rozdeliť na viacero etáp a postupne sa dopracovať k celkovej rekonštrukcii.

Podstatné je, aby si jednotlivé časti rekonštrukcie navzájom neodporovali len preto, že na ne máte práve možnosť získať dotáciu. Je nešťastné uvedomiť si, že ste do čerstvo zrekonštruovanej strechy „zabudli“ zobytniť podkrovie.

Mohli by ste nám ukázať nejakú úspešnú rekonštrukciu jedného z týchto typov domov?

Pekným príkladom je rekonštrukcia typickej kocky zo 70. rokov v Šali, ktorú architekt Róbert Bakyta premenil na tri samostatné jednotky a bol za ňu nominovaný na cenu CE ZA AR. Na jeho návrhu porota ocenila, že sa mu podarilo navrátiť domu jeho historickú podstatu.

Obnova domu zo 70. rokov, Šaľa, architekt: Róbert Bakyta, foto: Matej Hakár

Cenným prvkom, ktorý sa architekt snažil zachovať, bola stopa mozaiky. Prechod medzi interiérom a exteriérom zase vyriešil tak, že na spodnom podlaží vytvoril spoločenskú miestnosť, z ktorej sa vychádza priamo do záhrady. Súčasťou rekonštrukcie bolo, samozrejme, zateplenie, výmena okien, oprava strechy či izolácia základov.

Zároveň architekt ponechal určité architektonické detaily, ako napríklad orámovanie lodžie, ktoré významne dotvára kresbu domu. Ak dom zateplíte hlava-nehlava,vznikne z neho neforemná masa. Samozrejme, priestor domu musí byť izolovaný, ale k niektorým charakteristickým detailom treba pristupovať citlivejšie.

Aké chyby ešte robíme pri renovácii starších stavieb?

Prvou chybou je nerozvážnosť. Ľudia sa často púšťajú do čiastkových úprav, no po čase zistia, že to vlastne chcú mať inak, a musia začať odznova.

Pozrite si ako obstáli ďalšie návrhy v rámci Súťaže návrhov na riešenie obnovy rodinných domov:

Druhou chybou je nepochopenie toho, ako ten dom fungoval v minulosti a z akých materiálov bol postavený. Niektoré staršie domy napríklad potrebovali určitú cirkuláciu vzduchu, aby mohli dýchať. Tým, že ich zo všetkých strán zaizolujeme, ich môžeme zničiť. V takom prípade treba zvoliť iný postup. Preto najprv treba zistiť, ako dom funguje a čo všetko si k nemu môžeme dovoliť.

Keby si naši čitatelia mali odniesť jedinú radu o rekonštrukcii domu, ak by ich dom aj nebol jedným z týchto troch typov, čo by to bolo?

Najdôležitejšie je spraviť si plán. Nerobte úpravy nepremyslene a čiastkovo, ale najskôr sa na svoj  dom pozrite v jeho celistvosti. Až potom vyberte z už vypracovaného plánu to, čo najviac horí. Ideálna je spolupráca s architektom alebo architektkou, ale aj keby ste na to boli sami, správajte sa k svojmu domu a jeho okoliu ako k jednému celku.

Nora Vranová

Vyštudovala architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde neskôr pôsobila aj ako pedagogička. Po ukončení štúdia pracovala v ateliéri Architekti BKPŠ, je autorizovanou architektkou SKA s vlastnou praxou. Od roku 2017 pôsobí v Predstavenstve Slovenskej komory architektov, v súčasnosti je jeho podpredsedníčkou. Je členkou združenia Manifest 2020, oficiálneho partnera iniciatívy Nový európsky Bauhaus, a členkou poradnej skupiny Kancelárie prezidentky SR pre projekt Zelená pečať.

    Starostlivosť od VÚB Magnifica

    Váš osobný bankár je pripravený sprevádzať Vás svetom peňazí a odborne Vám poradiť. Využite jeho služby – odporúčame pravidelne raz za rok alebo vždy, keď nastanú vo Vašom živote veľké zmeny.

    Kontaktujte svojho bankára ešte dnes.

    Kontaktovať

    Ešte nemáte osobného bankára? Ak máte záujem o služby Magnifica, nechajte nám kontakt a my sa Vám ozveme.