Rodina výtvarníkov našla svoj recept na investovanie do nehnuteľností: prerobili starý stupavský mlyn a teraz v ňom žijú aj tvoria

Ceny nehnuteľností vytrvalo rastú aj napriek koronakríze. Zároveň si mnohí Slováci vyskúšali, aké je pracovať z domu spoločne s ostatnými členmi domácnosti. Rýchlo sa mení náš pohľad na prácu, efektívne využívanie času, mobilitu, ale aj bývanie. Ako sa s novou situáciou vyrovnať? Napríklad hľadaním nových funkcií priestoru, v ktorom žijeme. Príkladom, ako sa dá v jednej nehnuteľnosti elegantne spojiť viacero funkcií, je život tvorivej rodiny zo Stupavy.

Rodina Vančovcov a Stankovičovcov skĺbila život a prácu troch generácií pod jednou strechou. Žijú v citlivo zrekonštruovanom starom mlyne na okraji stupavského parku. Majú tu ateliéry, v ktorých pracujú, a množstvo priestoru na spoločenské stretnutia.

Hlava rodiny, výtvarník Peter Stankovič, nám hovorí, ako sa vyrovnávajú s tým, že využívajú jednu nehnuteľnosť na život, prácu aj oddych. Privítal nás na dvore plnom zelene, medzi umeleckými dielami tvorivej rodiny.

V mlyne sa už vystriedali dve generácie

„Tento mlyn kúpil môj svokor Ján Vančo v 70. rokoch. Bol akademický maliar a s kamarátom sochárom hľadali priestor na ateliér. Známy zo Stupavy im náhodou povedal, že tu je mlyn na predaj. Budova bola v hroznom stave, neboli tu okná ani podlahy. Strecha bola taká zničená, že z nej rástli stromy,“ objasňuje Peter Stankovič.

Mlyn stál 300 000 slovenských korún. Kúpiť ho pri priemernom plate 1 700 korún vyžadovalo veľkú odvahu. Navyše, v tých časoch nebolo nič dostať. Tehly, cement, obklady, nič z toho sa nedalo bežne kúpiť, a tak si umelci všetko namáhavo zháňali. Pracovali ručne, obsah miešačky vylievali do vedier a v rukách ich roznášali ich po stavbe.

Cez týždeň obaja pracovali v Bratislave a na víkendy chodili do Stupavy. Zo začiatku tu mali len ateliér. Neskôr, keď mlyn trochu zveľadili, začali sem brávať na víkendy celé rodiny. Prvý tu zostal žiť pán Vančo, už v 80. rokoch. Rodina naďalej žila v Bratislave a dochádzali za ním. Postupne sa tu usadili všetci.

„Ja som sa do mlyna priženil,“ vysvetľuje Peter Stankovič. So ženou v mlyne nebývali od začiatku, najprv si kúpili pôvodný domček v Plaveckom Štvrtku. „Svokrovci nám medzičasom starli. Rozhodli sme sa, že sa o nich postaráme, tak sme domček predali a prisťahovali sme sa sem do mlyna. Peniaze sme investovali do stavebných úprav,“ spomína. 

Keď sa Stankovičovci do mlyna nasťahovali, pôvodná rekonštrukcia zo 70. rokov už nestačila, bolo treba vymeniť množstvo vecí, počínajúc elektrinou, ktorá začínala byť nebezpečná. Starý mlyn sa tak postupne začal stávať centrom pracovného, tvorivého, ale aj rodinného života.

Bývanie, práca aj zábava na jednom mieste

V súčasnosti sa mlyn využíva v prvom rade na trojgeneračné bývanie. Peter Stankovič tu žije so ženou a deťmi, ktoré majú teraz 11, 9 a 8 rokov. 

„Svokra žije sčasti tu a sčasti v Bratislave. Je na voľnej nohe, a keď má robotu, chodí k švagrovcom do mesta, ale inak tu býva s nami,“ vysvetľuje Peter Stankovič.

„Tým, že tu tvoríme s manželkou obaja, inšpirujeme jeden druhého. Moja žena je môj prvý kritik. Keď niečo vymyslím a nepozdáva sa mi to, pomáha mi.“

Obaja manželia v mlyne zároveň pracujú. Peter Stankovič má ateliér v samostatnom domčeku. Šperkárka Monika Vančová má svoj tvorivý priestor na loftovom medziposchodí mlyna, má odtiaľ výhľad na celú domácnosť.

„Tým, že tu tvoríme s manželkou obaja, inšpirujeme jeden druhého. Moja žena je môj prvý kritik. Keď niečo vymyslím a nepozdáva sa mi to, pomáha mi,“ objasňuje výhody Peter Stankovič.

Rodinu často a radi navštevujú kamaráti. Prichádzajú aj s deťmi, a tak pod strechou mlyna býva veselo. Domáci tu usporadúvajú aj vernisáže a výtvarné workshopy, na ktoré chodí až do tridsať účastníkov. Stankovičovci dokázali využiť jeden priestor multifunkčne – usporia nemalé peniaze za prenájom ateliérov a cestovné a vďaka workshopom majú z neho príjem na prevádzku.

„Pre nás je to takto celkom logické: nedáva nám zmysel, aby sme si niekde prenajímali ateliéry, keď to tu môžeme mať všetko poruke,“ vysvetľuje umelec.

„Výtvarník by mal pracovať maximálne tri hodiny a potom si dať prestávku. Oči sa mu vyočia, nemá súdnosť a nerozoznáva chyby. Výhoda takéhoto bývania je, že pauzu si môžem dať rovno tu s rodinou,“ dodáva.

Ako zvládnuť trojgeneračné bývanie?

Obyvateľom mlyna sa býva pod jednou strechou spokojne a harmonicky. Domáci pán vysvetľuje, ako sa vôbec do tejto situácie dostali: „Chápem každého, kto chce vlastný domček s kúskom záhrady, pretože ani ja som po ničom inom netúžil.“

Zároveň verí, že starší ľudia si zaslúžia byť pokope s rodinou a byť jej každodennou súčasťou. „Pre mňa je to dané, takto by to podľa mňa malo byť a som v tomto veľmi konzervatívny. Nech sa každý naučí žiť so svojimi ľuďmi.“ Zároveň však uznáva, že na takýto život treba priestor, a nevie si predstaviť, že by sa všetci tlačili v malom byte. „To by bolo na zbláznenie,“ smeje sa.

„Pre nás je to takto celkom logické: nedáva nám zmysel, aby sme si niekde prenajímali ateliéry, keď to tu môžeme mať všetko poruke.“

Iba v čase korony si musela rodina regulovať spolunažívanie a určovať pravidlá. Vyučovalo sa online, tri deti sedeli pri troch počítačoch, tie mladšie pod dohľadom dospelého. Všetci zúčastnení mali vtedy určený čas budíčka, desiatej aj obeda. Večer museli chodiť všetci skoro spať, pretože deti pracovali viac ako počas bežného školského roka.

Pri práci z domu treba mať disciplínu

Počas korony boli mnohí z nás po prvýkrát donútení pracovať z domu. Vančovci a Stankovičovci takto žijú už roky a podelili sa s nami o to, ako sa s prácou z domu čo najlepšie vyrovnať.

„V prvom rade musíme byť disciplinovaní. Sú termíny, ktoré treba plniť, a človeku sa niekedy nechce. Zároveň tvorivú činnosť nemôžete robiť hocikedy. Keby mi povedali, vykop jamu, vykopem ju hocikedy. Ale keď mám namaľovať obraz, musí mi najprv napadnúť myšlienka. Niekedy to nejde bez trápenia. Na to človek občas potrebuje veľké sebazaprenie,“ vysvetľuje Peter Stankovič.

Pri vymýšľaní témy na obraz potrebuje úplný pokoj. Má výhodu, že sa môže zamknúť do svojho ateliéru a nikto ho neruší – sám priznáva, že toto by sa v malom byte s rodinou nedalo.

Keď má tému vymyslenú, preniesť ju na plátno je preňho rutinná technická vec. Vtedy môže okolo neho hrať hudba, pobehovať dieťa, kamaráti môžu naokolo grilovať a on dokáže aj tak pracovať.

„Po druhé sa treba vedieť odreagovať. Keď odídeme z práce a prídeme domov, zmeníme prostredie a životný rytmus – to je úplne iný film. No keď máme prácu doma, je ťažké myslieť na niečo iné. Tak sa možno pristihnúť pri neustálych myšlienkach na prácu, keď obedujeme, aj keď zaspávame. S týmto treba vedieť pracovať,“ vysvetľuje Peter Stankovič.

„Pre mňa je to dané, takto by to podľa mňa malo byť a som v tomto veľmi konzervatívny. Nech sa každý naučí žiť so svojimi ľuďmi.“

Ak chceme pracovať z domu, musíme si vytvoriť pracovný systém a naučiť sa tak žiť. „Každý, kto to dokáže, by podľa mňa mal pracovať z domu. Vyčistí sa ovzdušie, príroda, zem si oddýchne, nebude toľko áut na cestách. A ušetrí sa strašne veľa času a energie. Ľudia sú plodnejší, tvorivejší, keď sú doma,“ vypočítava Peter Stankovič.

Život, ktorý obnovuje zabudnuté hodnoty

Peter Stankovič by svoj životný štýl odporučil každému: zrekonštruovať starú stavbu, odísť z mesta a usadiť sa aj so širšou rodinou na vidieku podľa neho znamená: po prvé, že ľudia budú mať lepší život, a po druhé, že sa obnovia staré krásne veci.

„Bol by som rád, keby sa ľudia vrátili k svojim koreňom. Chcel by som, aby sme boli viac hrdí na svoj pôvod a na to, odkiaľ pochádzame.“

Aj keď okolo Bratislavy už je minimálna šanca nájsť podobnú príležitosť za rozumnú cenu, na Slovensku je mnoho regiónov, ktoré sú vyprázdnené. Pritom sú čarovné a majú aj bohatú históriu. 

„Bol by som rád, keby sa ľudia vrátili k svojim koreňom. Chcel by som, aby sme boli viac hrdí na svoj pôvod a na to, odkiaľ pochádzame,“ uzatvára Peter Stankovič.

Jedna veľká nehnuteľnosť sa môže oplatiť viac

Ak by Stankovičovci mali v okrese Malacky samostatný väčší byt pre mladú rodinu, menší byt pre svokru, väčší ateliér pre výtvarníka a menší pre šperkárku, navyše rekreačnú chatu pod lesom, kde by mohli relaxovať a stretávať sa s priateľmi, cena týchto nehnuteľností by sa vyšplhala na približne 319 000 eur. Táto suma zhruba zodpovedá hodnote mlyna. Rodina si ušetrí dochádzanie a jej členovia môžu tráviť spolu viac času.

Pozrite sa na svoju prácu a bývanie z iného uhla

Koronakríza zamiešala karty na trhu s nehnuteľnosťami. Donútila ľudí zamyslieť sa nad ich potrebami. Zvýšil sa záujem o rekreačné nehnuteľnosti, chaty, chalupy. Zmenili sa vyšľapané chodníčky – dnes už nie je také atraktívne kúpiť si byt či dom na predmestí a dochádzať z neho do kancelárie v centre. Ľudia sa zamýšľajú nad menej tradičnými modelmi bývania a práce.  

Pre každého, kto sa chystá kúpiť nehnuteľnosť, je kľúčové rozhodnúť sa, aké funkcie by mala spĺňať. Ak ich všetky spojíte, možno prídete na to, že to, čo možno na prvý pohľad vyzerá ako neschodné riešenie, bude nakoniec pre vás to pravé – presne ako pre rodinu Stankovičovcov.