Rodinné kvízy, beh na Štedrý deň a chalupa na samote. Tri inšpirujúce príbehy, ako stráviť sviatky bez zhonu a stresu

Vianoce by mali byť sviatkami pokoja, no väčšina z nás ich prežíva v strese – prichádza koniec roka, všetko treba stihnúť a dokončiť, nakúpiť darčeky, upratať, navariť a popritom si ešte aj užiť to povestné čaro Vianoc.

Čo by ste urobili inak, ak by ste si sviatky mohli spraviť podľa seba? A viete, že môžete? Prinášame príbehy troch rodín, ktoré zhon a hádky vymenili za porozumenie a drahé darčeky za vzájomnú blízkosť.

Fotografka Katarína: Darčeky sme nahradili celovečerným rodinným programom

Katka žije v Bratislave, ale Vianoce trávi s rodičmi, dvomi sestrami a so starou mamou na Orave. Myslíte, že tradičnejšie to už byť nemôže? Omyl. Nedávajú si totiž darčeky. Aspoň nie také klasické. 

„Kedysi sme si dávali darčeky. Žijem v Bratislave, takže mi každý zavolal, čo potrebuje, a ja som to zvážala domov. Bolo to stresujúce, navyše sme už boli všetci dospelí a klasické darčeky nás už tak netešili. Hľadali sme spôsob, ako to robiť inak, a naši rodičia prišli s tradíciou vystúpení. Raz tancovali na piesne Karola Duchoňa, potom pripravili bábkové divadlo o tom, ako si ich tri dcéry našli partnerov, inokedy improvizovali tancom na spartakiádu…“

Vymýšľanie rodinného programu môže pôsobiť časovo náročne, no Katka nám to priblížila úplne ináč. „Keďže nemusíme vo veľkom chystať darčeky, máme viac času. V minulosti sme sa tiež museli venovať prípravám na návštevy, ktoré sa u nás po štedrej večeri striedali. Teraz však už naši blízki vedia, že tento čas venujeme programu pre najbližšiu rodinu, a rešpektujú to. Večeriame už okolo štvrtej a po večeri sa začína náš program. Okolo deviatej stihneme návštevy u blízkych a nakoniec polnočnú omšu.

Katka priznáva, že v priebehu roka nemajú toľko času na rodinné aktivity, ako by chceli, tak si to vynahradia na Vianoce. Kým rodičia program často vezmú umelecky a humorne, ich tri dcéry rady chystajú rodinné kvízy alebo vzťahovo-komunikačné hry typu čLOVEčina. 

„So sestrami vytvárame kvízy. Otázky nie sú klasické, majú skôr pobaviť. Napríklad koľkokrát som počas roka bola na návšteve alebo čo bola otcova najpoužívanejšia hláška roka. Babka, ktorá sa chce hrať najmenej, tieto kvízy vždy vyhrá. Niekedy zasa hráme hru, v ktorej má každý napríklad povedať, čo si na ostatných cení. Zbližuje nás to a niekedy až nečakane rozcíti,“ smeje sa Katka.  

Od Katkinej mamy, ktorá sa ostatných členov rodiny vždy snaží obdarovať aspoň symbolicky, dostali rovnaké vianočné pyžamá, z ktorých sa stal štedrovečerný dress code. Na otázku, aké majú takéto Vianoce výhody, Katka odpovedá jednoznačne: „Výhodou je to, že robíme niečo zmysluplné, pri čom sme spolu a veľa sa nasmejeme. Baví nás to oveľa viac ako sviatky, ktoré sme zažívali predtým.“ Katka ďalej prezrádza, že keď budú mať so sestrami vlastné deti, asi sa ku klasickým darčekom vrátia. Aspoň medzi dospelými by si však chceli túto netradičnú tradíciu zachovať.

Minimalistka Zuzana: Na Štedrý deň beháme a v adventnom kalendári máme raňajky do postele

Vianočné zvyky Zuzany a jej rodiny súvisia s detským prežívaním sviatkov. No nielen s ním. Zuzka sa prikláňa k minimalistickému spôsobu života a o minimalizme píše aj blog. Začalo sa to v roku 2016, keď bola na púti do Santiaga de Compostela. Hoci nemala náboženské dôvody, zmenu pohľadu na svet jej to prinieslo. „Začala som si uvedomovať, že mi vyhovuje, keď mám okolo seba menej vecí,“ prezrádza. Po návrate postupne odstraňovala „zbytočnosti“ z kuchyne, kúpeľne…

Keď sa rozhodli, že budú o niečo minimalistickejšie pristupovať aj k adventu a Vianociam, mali už staršieho syna. „Citlivo vnímal všetok ten vianočný zhon. Všimla som si, že keď dostal množstvo darčekov, akoby nevedel, z čoho sa má tešiť. Pri každom vydržal len chvíľu, akurát kým ho rozbalil. Okrem toho sa nám už pred Vianocami doma hromadilo priveľké množstvo sladkostí.“

Dnes má Zuzka už dve deti. Minimalizovali predvianočné náhlenie aj množstvo darčekov, ale nie radosť a spoločné chvíle. Podarilo sa to aj vďaka tomu, že pre rodinu vymyslela netradičný adventný kalendár. Namiesto sladkostí si každý deň vylosujú jednu zaujímavú aktivitu, ktorú si spolu užijú. 

„Aktivity často prispôsobujeme aj počasiu. Sme z Galanty, takže keď nasneží, treba to využiť a ísť von. Preto mám adventných aktivít nachystaných viac. Aby bolo z čoho vyberať. Niekedy sú to len drobnosti, ktoré potešia. Napríklad raňajky do postele, filmový večer, niečo si vyrobíme. Nápady prispôsobujem aj veku a záujmom detí.“ 

Sama blogerka tiež spomalila. „Už nepečiem veľké množstvo koláčov. Mali sme aj rok, keď som nemala napečené nič, lebo som mala menej času. Ale koláče sa k nám aj tak dostali. Kamarátky a rodina nám priniesli rôzne prebytky, keď nás prišli navštíviť. Minulý rok, keď som mala viac času, som zase napiekla viac ja a posunula koláčiky kamarátkam.“

A ako to teda vyzerá na Štedrý deň? Ktorá adventná aktivita dostane prednosť? „Na Štedrý deň sa pravidelne zúčastňujeme na rodinnom behu. Organizujú ho naši bežeckí kamaráti. Niekto beží, niekto ide na bicykli, niekto s kočíkom. Po behu si dáme taký spoločný obed, ktorého súčasťou je napríklad aj kapustnica. 

Večer máme klasický. Každý dostane jeden darček a deti potom ešte jeden u babky. Nemáme množstvo darčekov striktne obmedzené na jeden, no darčeky neberiem ako povinnú jazdu. Vyhneme sa tak vymieňaniu neželaných darčekov. Zároveň z toho nie je zbytočne veľa odpadu.“ Rodina by nemenila a zároveň si s potešením všíma, že sa čoraz viac stretáva s ľuďmi, ktorí sa snažia mať na Vianoce viac času pre seba a menej vecí.

Paula o Vianociach v Malej Fatre: Žiadne mesto, milión ľudí ani nekonečné varenie

Paula a Matúš netrávili prvé spoločné Vianoce doma s rodinou. Objavili, že odísť na chalupu na samote má svoje čaro. Hlavne preto, že si ju počas roka opravujú sami. A pre pokoj. 

„Od leta sme pracovali na svojej chalúpke a snažili sme sa ju pripraviť na zimu tak, aby sme v nej mohli sem-tam prebývať, užiť si hory, okolie Terchovej a Malú Fatru. Keď sme už mali hlinené omietky a zatmelené okná, vedeli sme, že aj v zime tam bude teplučko. Napadlo nám, že tam strávime Vianoce len my dvaja so psíkom. Skrátka, Vianoce po našom. Žiadny stres ani veľa zbytočných darčekov. Len rozprávky, svetielka, stromček, veľké periny. Žiadne mesto, milión ľudí, nekonečné varenie,“ hovorí Paula o motivácii zmeniť svoje vianočné sviatky.

Vianoce na chalupe nijako zvlášť neplánovali. Začali tým, že si ráno ešte doma predpripravili večeru. Nie veľa. Len to, čo mal každý z nich na Vianociach z detstva najradšej. Nechceli dodržiavať všetky tradície a už vôbec nie tie, s ktorými sa ako malí ťažko stotožňovali. „Nemusíme jesť to, čo nám nechutí, len preto, že sú to Vianoce. Ja som mala lososa, Matúš si obalil kapra. Polievka bola šošovicová. Večera pozliepaná z dvoch rodín. Vynikajúca. Preniesli sme ju v obyčajných plastových miskách, každý svoju porciu.“

Keď prišli na chalupu, zakúrili v piecke. Postavili a ozdobili stromček. Paula zdôrazňuje, že nebol veľký ani dokonalý, ale „šišatý“. „Veď príroda je vždy pestrá a to je na tom to najlepšie,“ konštatuje. 

Dvojplatnička s elektrickou rúrou stačili na dokončenie večere. Stôl bola stará debnička a sedeli na vankúšoch pri zapálenej sviečke. Popritom sa rozprávali, rozoberali celý rok. Potom si rozbalili darčeky. Každý dve drobnosti, ktoré neočakával. „Nebol to večer o tom, čo kto dostal. Bolo to o nás, o našej vlastnoručne opravovanej chalupe, o jedle, ktoré obaja milujeme. A hlavne o pokoji. O tom, že Vianoce vnímame rovnako. Keby snežilo, bola by to úplná rozprávka,“ usmieva sa Paula. 

Tento rok sa rodina Pauly a Matúša rozrástla. „Sľúbili sme rodičom, že na prvé Vianoce našej dcérky budeme s nimi, ale na chalupu plánujeme ísť hneď na druhý deň. A od budúceho roka zase po svojom. Keď už bude viac vnímať, nech si pamätá Vianoce plné lásky, radosti a skromnosti, lebo to je podľa mňa niečo, čo Vianociam chýba,“ končí Paula svoje vianočné rozprávanie.