Vladimír Mlynek: Druhý pilier pomáha ľuďom i chodu krajiny

Druhý pilier dôchodkového sporenia funguje na Slovensku 20 rokov. Za ten čas zaznamenal viaceré pozitívne i negatívne zmeny. Aktuálne prechádza veľkou reformou, ktorá môže zásadne zvýšiť budúce dôchodky. O tom, aká je súčasnosť a budúcnosť tohto dôchodkového sporenia, sme sa rozprávali so šéfom dôchodkovej správcovskej spoločnosti VÚB Generali DSS Vladimírom Mlynekom.

Svojej práci verí a vie, že je mimoriadne dôležitá a prospešná: „Myslím si, že dnes si už všetci uvedomujú dôležitosť druhého piliera, a to nielen pre sporiteľov, ale aj pre štát a jeho rozpočet. Čím viac ľudí v ňom bude mať úspory, tým menšiu záťaž pri vyplácaní penzií bude niesť štát.“

Z rozhovoru sa dozviete, že:

• indexový fond VÚB Generali DSS vlani zarobil viac ako 25 percent a predbehol každú konkurenciu,
• sľuby o švajčiarskych dôchodkoch sú v skutočnosti nešťastným pozostatkom kampane jednej z prvých správcovských spoločností,
• demografia je síce beh na dlhú trať, ale súčasné predikcie o extrémne rýchlom starnutí obyvateľstva Slovenska nie sú iba prázdne reči,
• rozbehnutú reformu sporenia v druhom dôchodkovom pilieri je dôležité dokončiť tak, ako bola pred pár rokmi navrhnutá a spustená.

Druhý dôchodkový pilier sprevádzala pred dvoma desaťročiami – pri jeho zavádzaní do praxe – kampaň jednej z dôchodkových správcovských spoločností (DSS), ktorá hovorila o švajčiarskych dôchodkoch. Nič také sa na Slovensku nenapĺňa, no tá predstava tu prežíva dodnes. Neškodí hlboko zakorenená myšlienka správnemu vnímaniu sporenia v druhom pilieri?

Celé je to dosť nadnesené. Išlo o kampaň spoločnosti, ktorá mala švajčiarskych akcionárov. Zároveň však platí, že druhý pilier je skvelý systém, ktorý pomáha sporiteľom zvyšovať dôchodky a štátu znižovať budúce fiškálne zaťaženie. Obrovskou výhodou je, že sporiteľov to nič nestojí. Nie každý si to možno uvedomuje, ale príspevky by inak skončili v Sociálnej poisťovni a človek by ostával odkázaný na hrozivú demografiu a vysoké deficity v štátnom rozpočte.

Podstatné je tu však ešte niečo – so sporením treba začať čo najskôr, aby ste zbytočne nestrácali prvé roky sporenia. Zhodnotenie sa vyvíja exponenciálne a každý rok navyše môže významne ovplyvniť výslednú sumu. Okrem toho prostredníctvom druhého piliera sa možno zoznámiť s investovaním ako takým a neskôr pokračovať či už s tretím pilierom, alebo iným dlhodobým investičným produktom.

„So sporením treba začať čo najskôr, aby ste nestrácali prvé roky sporenia.“

Doteraz vyplácané dôchodky z druhého piliera však neboli veľmi uspokojivé. Nejde o chybu v systéme?

Treba si uvedomiť, že dôchodky by dnes boli oveľa vyššie, ak by do systému neodborne nezasahovali politici. V roku 2009 boli zavedené povinné garancie do všetkých fondov, aj do tých akciových. Neskôr sa síce garancie v akciových fondoch zrušili, ale vláda presunula všetkých sporiteľov do garantovaných fondov. Pritom dovtedy bolo až 96 percent ľudí práve v negarantovaných fondoch. Tento krok ich odstrihol od možnosti postupne zarábať na raste akciových trhov.

DSS následne aktívne pracovali na tom, aby ľudí dostali späť do akciových a indexových fondov. Podarilo sa to zhruba pri polovici sporiteľov. Je však možné stretnúť 1,8 milióna ľudí a vysvetliť im, že sa majú vrátiť do akciových fondov, v ktorých si pôvodne sporili? Veľká časť z nich teda zostávala naďalej pasívna v dlhopisových fondoch. Až predchádzajúca vláda prijala reformu, podľa ktorej sa všetci pasívni sporitelia postupne posúvajú do indexových fondov. Aktuálne sú tam už zhruba tri štvrtiny ich majetku.

„Zhodnotenie sa vyvíja exponenciálne a každý rok navyše môže významne ovplyvniť výslednú sumu.“

Malo by to priniesť vyššie výnosy?

Určite áno. Náš indexový fond za uplynulých desať rokov dosiahol kumulatívny výnos 167 percent. Systém teda dokáže slušne zarábať. Výsledky za ostatné roky sú výborné.

Ambiciózna reforma

Pred dvomi rokmi, ako ste už spomenuli, sa spustila veľká reforma druhého piliera. Niektoré jej časti sú stále v procese. Ako by ste zhodnotili zavádzané úpravy?

Reformu hodnotím veľmi pozitívne. Uskutočnilo sa veľa zmien k lepšiemu. Napríklad bol upravený systém garancií, predefinoval sa tzv. life-cycling (konštrukcia investičných programov s ohľadom na rizikový profil investorov a ich investičné horizonty, pozn. red.), zaviedol sa automatický vstup či predvolená investičná stratégia, ktorej súčasťou je aj spomínaný presun sporiteľov z dlhopisových do indexových fondov. Navyše systém sa už nachystal aj na kompletnú zmenu výplatnej fázy. Problémom však je, že predchádzajúca vláda túto časť reformy nestihla dokončiť a súčasná vláda ju odsúva na rok 2029.

Ktorú zo zmien hodnotíte ako najlepšiu?

Je ich viacero. Pozitívne je zavedenie tzv. automatického vstupu. Ľudia, ktorí po prvýkrát prichádzajú na trh práce, majú pol roka na výber DSS. Keď tak neurobia, sú automaticky zaradení do sporenia v druhom pilieri a DSS im je pridelená náhodne. Môžu ju, samozrejme, kedykoľvek zmeniť, prípadne môžu v priebehu prvých dvoch rokov zo systému vystúpiť.

Nespoliehali sa autori reformy skôr na pasivitu ako na aktívne rozhodnutie sporiteľov? Ľudia prirodzene odkladajú ťažšie rozhodnutia do budúcnosti.

Čísla hovoria jasne. Minulý rok sa automatický vstup týkal 79-tisíc mladých ľudí. Z nich možnosť vystúpiť využilo zhruba 250, čo sú len tri desatiny percenta. Do VÚB Generali DSS automaticky vstúpilo 15-tisíc ľudí a iba 66 z nich neskôr odišlo. Sú to veľmi dobré čísla. Sporitelia druhému pilieru veria a chcú v ňom zotrvať.

„Náš indexový fond za uplynulých desať rokov dosiahol kumulatívny výnos 167 percent.“

Prírastok 15-tisíc mladých ročne je dosť veľký aj vzhľadom na počet ľudí, ktorí ročne vstupujú na trh práce.

Je to tak. Je to prekvapivo vysoké číslo. Sú za ním aj nárazové faktory, napríklad cudzinci či brigádnici. No okrem povinného vstupu sme minulý rok získali ďalších takmer 30-tisíc sporiteľov, ktorí s nami aktívne uzavreli zmluvu. Boli sme veľmi úspešní pri získavaní starších sporiteľov, ktorí k nám prestupovali z iných DSS, ale aj pri mladých, ktorí doteraz v druhom pilieri neboli, pretože v čase, keď začínali pracovať, nebol automatický vstup v platnosti.

Najvýkonnejší fond na trhu

Čo vám pomáha získavať sporiteľov? Máte nejaký silný predajný argument?

Náš indexový fond je najvýkonnejší na trhu. Ako som už spomínal, jeho desaťročná výkonnosť je 167 percent, čo je najlepší výsledok na slovenskom dôchodkovom trhu, teda v porovnaní so všetkými fondmi druhého a tretieho piliera. Nijaký fond nezaznamenal lepší výsledok.

„Do VÚB Generali DSS automaticky vstúpilo 15-tisíc ľudí a len 66 z nich neskôr odišlo.“

Čo spôsobuje tieto výsledky?

Darí sa nám, ale nie je to náhoda. Máme interné know-how a dôsledne dodržujeme nastavené pravidlá. V indexovom fonde síce realizujeme pasívne investovanie, no aj to si vyžaduje veľkú aktivitu. Výsledok teda nie je zadarmo.

Neprezradíte, v čom je váš úspech?

Nie. Považujeme to za našu konkurenčnú výhodu, vďaka ktorej sme lepší ako ostatní.

Rezonuje okrem výnosu pri rozhodovaní aj iný benefit?

Snažíme sa o čo najlepšie služby pre klientov, aby ich skúsenosť s nami bola príjemná a profesionálna. Vďaka našej mobilnej apke majú naši sporitelia prehľad o stave svojho dôchodkového účtu, vedia, koľko sme im zarobili, môžu pohodlne pracovať so svojím účtom, meniť si alokáciu, kontaktné údaje, notifikácie a podobne.

Nemôže byť prílišná aktivita kontraproduktívna, ak by sa sporiteľ pokúšal časovať trh?

Určite áno. Dôchodkové sporenie je dlhodobý produkt, väčšinou na 40 až 45 rokov. Sporiteľ by preto nemal podliehať emóciám a meniť si fondy na základe krátkodobých pohybov trhu. Je dôležité, aby človek s dlhým horizontom mal svoj majetok dlhodobo v indexových fondoch a nepredával pri poklese trhov. Obvykle sa mu to nepodarí a veľmi negatívne to ovplyvňuje výslednú nasporenú sumu.

Ak má niekto záujem o aktívnu správu, je pre neho lepší iný typ fondu. V ponuke máme napríklad fond Smart, ktorý je zameraný na inovatívne spoločnosti a technológie, alebo fond Profit, ktorý je viac globálne diverzifikovaný. V oboch tvoria akcie približne 90 percent, no sú spravované aktívne. Rovnako ako indexový fond sú vhodné pre dlhodobých investorov.

„Dôchodkové sporenie je dlhodobý produkt, väčšinou na 40 až 45 rokov.“

Váš štvrtý fond, ktorý je zameraný na dlhopisy, teda na investovanie, neodporúčate?

Garantovaný fond je určený najmä na ochranu nasporenej sumy krátko pred ukončením sporiacej fázy, teda pred odchodom do dôchodku. Takýto fond sa neodporúča na vytváranie hodnoty, ale na jej uchovanie. Pamätá na to aj zákon. Keď človek starne, tak od veku 50 rokov sa každým rokom automaticky presúvajú štyri percentá z jeho majetku do dlhopisového fondu. Čiže s pribúdajúcim vekom sa alokácia majetku postupne skonzervatívňuje. Akciová zložka sa znižuje a rastie podiel dlhopisov.

Aj starší majú šancu

Čo v prípade, keď si starší chcú aj naďalej zhodnocovať majetok v akciách, nie v dlhopisoch?

Môžu si tempo skonzervatívňovania spomaliť na polovicu. To znamená, že nie štyri, ale dve percentá ročne sa presúvajú do dlhopisov. No úplne vyviazať z predvolenej stratégie sa nedá. Človek teda nemôže mať vo veku 60 rokov sto percent majetku v indexe.

Ako je to s výplatnou fázou na dôchodku?

Momentálne sú po dovŕšení dôchodkového veku dve základné možnosti: zostať v DSS a ďalej majetok zhodnocovať alebo si z úspor kúpiť doživotnú rentu v životnej poisťovni. Doživotnú anuitu si kupuje iba štvrtina sporiteľov.

Rozbehnutá reforma výplatnú fázu významne mení. Po jej schválení bude penzista aj naďalej v DSS. Tá mu nasporenú sumu rozdelí na dve polovice. Prvá bude zainvestovaná v akciách a naďalej sa bude zhodnocovať, pričom druhá bude v garantovanom fonde a poslúži na výplatu mesačných dôchodkových dávok. Po uplynutí polovice obdobia očakávanej strednej dĺžky dožitia sa zo zostávajúcej sumy kupuje doživotná renta, aby sa tak pokrylo riziko dlhovekosti, teda riziko, že človek vyčerpá všetky svoje úspory v prípade, že bude žiť nadpriemerne dlho.

„Systém sa už nachystal aj na kompletnú zmenu výplatnej fázy.“

Zákon, ktorý to upravuje, však musí byť ešte dopracovaný, pretože aktuálne znenie nie je v praxi dobre vykonateľné. Súčasnej vláde totiž chýba vôľa dotiahnuť to do konca, čo je škoda, pretože nové nastavenie by určite prinieslo vyššie dôchodky.

Ako hodnotíte aktivitu vlády pri podpore dôchodkového sporenia? Považujete ju za dostatočnú?

Musím povedať, že za uplynulých desať rokov bol prístup vlád k druhému pilieru veľmi korektný, až na znižovanie výšky príspevkov do systému. V oblasti verejnej diskusie sa však v minulosti objavili viaceré nešťastné vyjadrenia, ktoré zbytočne vytvárali zlú atmosféru. Dúfam, že sa k tomu už nevrátime a politici si uvedomujú, že druhý pilier je potrebný nielen pre sporiteľov, ale aj pre štát.

Prečo aj pre štát?

Pretože štát nebude mať v budúcnosti dostatok zdrojov na výplatu dôchodkov. Už dnes je Sociálna poisťovňa v deficite tri miliardy eur ročne. Pritom dôchodky aj teraz ľudia považujú za nízke, hoci dnešná demografia je pre prvý pilier paradoxne priaznivá. Silné populačné ročníky Husákových detí sú aktuálne štyridsiatnici, ktorí do systému prispievajú svojimi odvodmi.

Budúcnosť je však hrozivá. Sme jedna z najrýchlejšie starnúcich krajín v Európe a na tomto fakte sa nedá nič zmeniť. Demografiu vieme modelovať veľmi presne na desaťročia dopredu. Vieme odhadnúť, koľko ľudí pôjde do penzie o 10 či 20 rokov, a vieme, koľkí budú pracovať. Kým v minulosti platilo odvody na jedného dôchodcu desať pracujúcich, dnes sú to možno štyria, v budúcnosti to bude približne jeden a pol pracujúceho na jedného dôchodcu. To je neudržateľné. Štát bude nútený výrazne znižovať dôchodky, zvyšovať sadzby odvodov a zvyšovať vek odchodu do dôchodku.

„Sme jedna z najrýchlejšie starnúcich krajín v Európe a na tomto fakte sa nedá nič zmeniť.“

Preto čím viac ľudí bude mať úspory v druhom pilieri, tým lepšie pre každého. Sporitelia budú menej závislí od štátu a štát bude niesť menšiu záťaž pri vyplácaní dôchodkov. Veľkou výhodou druhého piliera totiž je, že nie je závislý od demografie. Každý má vlastné úspory.