
Vreckové učí deti narábať s peniazmi. Ako na to?
Spolu s pár eurami mesačne môže dieťa získať správne návyky. Zakladateľ kurzov o finančnej gramotnosti radí, ako dávať vreckové tak, aby malo zmysel.
Dávid Vrtaňa je zakladateľom občianskeho združenia Mladý podnikavec. Založil ho ešte ako študent. Dnes spolu s tímom lektorov prednáša na školách po celom Slovensku na témy ako marketing, manažment, čitateľská či finančná gramotnosť. Často s mladými ľuďmi diskutuje o peniazoch a ďalších aktuálnych témach.
Čo je Magnifica?

Magnifica je nadštandardná starostlivosť o vybraných klientov VÚB banky. Okrem osobného bankára, samostatnej siete pobočiek, či služby InvestPlan, prináša aj hodnotný obsah, ktorý Vám ukáže, ako si peniaze nielen udržať a znásobiť, ale aj naplno užiť.
Zo svojich skúseností určite odporúča dávať deťom vreckové, ak to finančná situácia rodiny aspoň trochu dovolí. „S vreckovým sa deti zároveň učia hodnote peňazí,“ tvrdí.
Začnite pri nákupoch
Deti sa začínajú učiť základné počty vo veku približne sedem rokov. To je podľa Dávida Vrtaňu ideálny vek, keď je vhodné začať s pravidelným vreckovým.
Predstavu o hodnote peňazí si však dieťa môže začať vytvárať už v mladšom veku. „Je normálne, že rodičia berú dieťa do obchodu, keď robia nákup. Veľmi dobre vieme, že deti si chcú priložiť do nákupného košíka aj niečo pre seba,“ opisuje Dávid.
„To je výborná príležitosť ukázať, ako sa používajú peniaze. Rodič môže dať dieťaťu jedno alebo dve eurá a nechať ho, nech si vyberie, čo chce. Pri pokladnici môže rodič oddeliť nákup dieťaťa a nechať ho, nech dá predavačovi peniaze a ten nech mu vydá – samozrejme, pod dohľadom rodiča. Pri nakupovaní dieťa pochopí, že každá vec má svoju cenu a hodnotu. Začne sčítavať, na čo má a na čo nie.“
Odporúčané vreckové stúpa s vekom
Pri pravidelnom vreckovom pre sedemročné deti Dávid Vrtaňa odporúča začať nižšími sumami (od päť do desať eur mesačne). „Takéto malé deti si nevedia spočítať 100 či 200 eur. Ale vo veku, keď sa učia, že 2 + 2 = 4, ľahko pochopia, že aj dve a dve eurá sú štyri eurá.“
Ak s vreckovým začnete skoro, vo vyššom veku, keď už dieťa bude dostávať viac peňazí, sa nestane, že by s nimi vôbec nevedelo zaobcházať: „Nie je umenie dať deväťročnému dieťaťu povedzme 50 eur na mesiac. Umenie je postupne ho naučiť, čo s peniazmi robiť.“
Od 10 do 12 rokov veku by Dávid Vrtaňa odporúčal zdvihnúť sumu na približne 10 eur a neskôr postupne až na 20 eur – samozrejme, v súlade s finančnou situáciou rodiny.
Peniaze nepadajú z neba
Keď už deti vedia, ako sa peniaze používajú, mali by sa následne aj dozvedieť, kde sa berú. „Bolo by skvelé, keby sme vyšli von, zapršalo by a hneď by padali eurovky, ale žiaľ, toto sa nedeje,“ smeje sa Dávid. „Je dobré smerovať deti k poznaniu, že bez práce nie sú koláče – že na to, aby som peniaze dostal, treba aj niečo urobiť,“ hovorí.

Aj vreckové by podľa neho malo byť podmienené. No zároveň by deti mali dostávať peniaze pravidelne a vždy v rovnakej výške. Ako teda previazať zásluhy s vreckovým?
„Je to vždy na komunikácii medzi rodičom a dieťaťom. Nie je vhodné dávať deťom jednorazovú odmenu za prácu, napríklad dve eurá za vysávanie. Dieťa by malo prispievať k chodu domácnosti prácou bez toho, aby za ňu očakávalo odmenu.“
Napriek tomu sa vreckové dá spojiť s vedením detí k práci. „Porozprávame sa, aké práce treba urobiť, aby domácnosť fungovala, a spravodlivo si ich rozdelíme. Môžeme dať deťom napríklad 10 eur za mesiac, pričom majú jasne určené, aké sú ich úlohy. Deti dostanú vreckové, ale vyplývajú im z toho určité zodpovednosti,“ vysvetľuje Dávid Vrtaňa.
Máš vreckové trinásť eur, ale dostaneš len desať
S chodom domácnosti, v ktorej mladí ľudia žijú, nie je spojená len práca, ale aj výdavky. Starším deťom by sme mali ukázať, že členovia domácnosti musia platiť za bývanie, nájom, elektrinu, vodu, plyn a tak ďalej. Mali by si osvojiť princíp, že ktokoľvek v domácnosti niečo zarobí, mal by do nej aj prispieť.
„Na jednom z workshopov sme mali žiaka, ktorý povedal, že dostáva 13 eur mesačne, ale mama mu dáva iba desať. Strháva mu tri eurá za vodu a elektrinu. Deti môžu mať na to rôzne reakcie, aj negatívne, ale pravidelné výdavky sú niečo, na čo by mal rodič dieťa tiež pripraviť do života,“ konštatuje Dávid Vrtaňa.
Vlastný príjem až od 16 rokov
Slovenské zákony sú nastavené tak, že dieťa do 16 rokov nemôže pracovať. Nemá sa ako dostať k vlastnému príjmu.
Dieťa však napriek tomu môže dostať príležitosť privyrobiť si k vreckovému: môžeme mu ponúknuť odmenu za práce nad rámec bežných povinností – napríklad za pokosenie záhrady, natretie plota, prípravu občerstvenia na oslavu alebo pomoc rodinnému príslušníkovi.
Od šestnástich rokov majú mladí ľudia legálnu možnosť zarobiť si. Dávid Vrtaňa radí využiť to: „Rodič môže dieťaťu prostredníctvom vreckového poskytnúť prostriedky na dopravu do školy, výlet či snack v bufete. Ak však dieťa chce niečo drahšie, napríklad nový telefón či hernú konzolu, ktoré nie sú nevyhnutné na bežný chod domácnosti, môže ho rodič podporiť v tom, aby si našlo brigádu. Za zarobené peniaze si môže vysnívanú vec kúpiť.“
Je presvedčený, že ak deťom automaticky nekúpime najnovšie a najdrahšie veci, ale dáme im priestor ísť na brigádu a zarobiť si na ne, naučíme ich hodnote vecí. Budú si ich úplne inak vážiť.
Pravidelnosť učí plánovať
Dávid Vrtaňa je pri vreckovom zástancom pravidelnosti. Podľa neho pravidelnosť vedie k schopnosti plánovať si financie vopred a sporiť si na väčšie ciele. „Ak dám dieťaťu v januári 30 eur a ďalších 30 eur až v apríli, nemá to žiadny dlhodobý efekt. Dieťa nepochopí, ako si môže na niečo nasporiť, keď netuší, kedy dostane ďalšie peniaze.“

Prízvukuje, že dokonca aj deti v centrách pre deti a rodiny dostávajú vreckové každý mesiac. Sú to nižšie sumy, ale dostávajú ich pravidelne. „V budúcnosti, keď budú pracovať, budú si vedieť plánovať rozpočet, naučia sa s peniazmi efektívnejšie hospodáriť. Budú vedieť, čo si budú môcť kúpiť na budúci mesiac a čo nie.“
Pravidelným príjmom ukazujeme deťom, že ak si dokážu odkladať určitú sumu z vreckového, môžu si v budúcnosti splniť svoj cieľ. Niektoré deti si vďaka tomu môžu šetriť napríklad na vodičský preukaz. „Rozprával som sa s deťmi z marginalizovaných skupín, ktoré si dokázali dlhodobo sporiť. Čím sú staršie, tým sú ich ciele väčšie. Povedali, že ak by sa im vreckové skončilo, bol by to pre ne veľký problém, pretože sú zvyknuté na pravidelnosť. Vidia v nej šancu nasporiť si určitú sumu.“
Štandardne sa na Slovensku príjem vypláca mesačne. „Osobne by som odporúčal mesačné vreckové, pretože mesačne sa dostáva aj mzda. Dieťa si navykne na rytmus, ktorý ho veľmi pravdepodobne bude sprevádzať celým životom,“ radí Dávid Vrtaňa.
Čo ak dieťa všetko minie a chce viac?
Ak dieťaťu dávame vreckové mesačne, mali by sme mu dať aj slobodu nakladať s ním podľa jeho uváženia. „Rodičia nech hlavne deťom pomáhajú a podporujú ich. Aj keď dieťa kúpi hlúposť, treba ho nechať. Aj my dospelí mnohokrát kúpime veci, ktoré v živote nebudeme potrebovať. Deťom treba dať priestor, nech si to samy uvedomia,“ prízvukuje.
Ak má dieťa úplnú slobodu, skôr či neskôr nastane situácia, že mu nič nezostane. Ak si minie peniaze napríklad za dva dni, nastáva otázka, kde zoberie ďalšie prostriedky, aby dokázalo zabezpečiť svoje potreby na celý mesiac.
Je lepšie, ak sa „na dno“ dostanú už mladšie deti s menším vreckovým, ktoré používajú iba na príležitostné výdavky. Pri nich je pre rodiča jednoduché nechať ich niesť dôsledky ich činov a jednoducho im nedať ďalšie peniaze. Na vlastnej koži sa naučia potrebe rozložiť si rozpočet na dlhšie obdobie.
Ak si prostriedky vyčerpá staršie dieťa, ktoré si za vreckové kupuje napríklad cestovné alebo desiate, pre rodiča už nie je také jednoduché peniaze mu nedať. V takej situácii môže spolu s dieťaťom vymyslieť spôsob, ako mu umožniť zarobiť si, alebo mu dať pôžičku.
„Razím cestu, že treba deti nechať vyskúšať si aj pôžičky. Dieťa sa v živote určite stretne so situáciou, keď si bude potrebovať požičať peniaze. Ak si prakticky vyskúša, ako pôžička funguje, bude vedieť s touto situáciou pracovať a zrátať si pozitíva a negatíva,“ radí Dávid Vrtaňa. „Dokonca poznám rodičov, ktorí od detí vyžadujú platenie úrokov, aby im ukázali, ako to funguje.“
Pôžička sa podľa neho dá ideálne uplatniť na deťoch, ktoré už majú brigádu. Ak napríklad potrebujú nový mobil, ktorý stojí 800 eur, ale majú na účte len 400 eur, pričom zarobia 200 eur mesačne, môže nastúpiť rodič. „Môže povedať: ‚Dám ti 400 eur, ale z každej výplaty mi budeš dávať 50 eur a takto mi to splatíš.‘ Aj vo svojom okolí poznám rodičov, ktorí toto uplatňujú.“
V hotovosti či na účet
Na otázku, či je lepšie dávať deťom hotovosť alebo im zriadiť účet v banke a posielať im vreckové naň, Dávid Vrtaňa odpovedá: „Hospodárenie s fyzickými peniazmi a s hotovosťou malo v minulosti veľmi veľký význam. Má význam aj v súčasnosti, ale tým, že deti sú z generácie Z, narodili sa do technologickej doby. Je veľmi dôležité, aby sa už od detstva naučili pracovať s bankovými produktmi, ako je účet či karta.“
Založte deťom VÚB Účet pre juniorov, stiahnite si mobilnú aplikáciu VÚB Junior Banking, zaplaťte Kartou pre mladých a získajte až do 30 eur.

To, že existuje korelácia medzi prístupom k základným finančným produktom a úrovňou finančnej gramotnosti, potvrdzuje aj výskum OECD Pisa 2018.
Dávid Vrtaňa uzatvára, že najväčší finančný dar, ktorý môže dať rodič dieťaťu, je zručnosť v hospodárení s peniazmi. „Dôležité je, aby rodičia s deťmi komunikovali, naučili ich urobiť si rozpočet, plán.“
Rodičia by mali ísť príkladom a nezáleží pritom na tom, či plánujú s perom a papierom alebo si rozpočet robia v appke. Takisto je to aj s peniazmi. Nie je dôležité, či ide o hotovosť alebo peniaze na účte v banke; dôležité je, ako s nimi naučíme deti nakladať.