
Dôvera súvisí s HDP aj úmrtiami na covid. Na Slovensku je nízka
So sociologičkou Elenou Gallovou Kriglerovou sme sa rozprávali o tom, prečo je Slovensko na chvoste EÚ v dôvere k ľuďom aj štátnym inštitúciám, kde všade sa to prejavuje a čo sa s tým dá urobiť.
V rozhovore sa dozviete:
- ako dôvera súvisí s úmrtiami na covid a prečo koreluje s výškou HDP,
- ako sme na tom s dôverou na Slovensku v porovnaní so susedmi,
- prečo nedôverujeme zdravotníkom,
- čo robiť, aby sme zvýšili úroveň dôvery, a prečo sa o to vôbec snažiť
Prečo je pre nás dôležitá dôvera? Prečo je dôležité, aby sme dokázali dôverovať aj v súkromnom živote, aj inštitúciám?
Na individuálnej úrovni nám dôvera dáva celkový pocit bezpečia, pokoja, radosti. Opakom tohto stavu je, keď sme v strese a v strehu. Je pre nás dôležité, aby sme dokázali žiť život pokojne, aby sme sa od rána do večera nemuseli niečoho obávať, stresovať sa.
Čo je Magnifica?

Magnifica je nadštandardná starostlivosť o vybraných klientov VÚB banky. Okrem osobného bankára, samostatnej siete pobočiek, či služby InvestPlan, prináša aj hodnotný obsah, ktorý Vám ukáže, ako si peniaze nielen udržať a znásobiť, ale aj naplno užiť.
Na spoločenskej úrovni ako sociologička vnímam, že dôvera je dôležitá pre súdržnosť spoločnosti. Keď môžete dôverovať aj cudzím ľuďom, aj inštitúciám, sú aj vzťahy v spoločnosti oveľa lepšie. Nevzniká napätie.
Ukazuje sa, že spoločnosti alebo krajiny, ktoré sú dôverujúcejšie, sú oveľa otvorenejšie menšinám alebo zraniteľným skupinám. Vnímajú ich pozitívnejšie. Vďaka tomu je v celej krajine vyššia úroveň pocitu bezpečia, pokoja a radosti.
Prvé výskumy ukazujú, že vyššia úroveň dôvery v národné verejné inštitúcie je spojená s nižšou mierou úmrtnosti na covid-19. Úroveň dôvery podľa výskumov dokonca koreluje s výškou HDP. Ako to môže fungovať?
Je to tým, že ľudia v dôverujúcejších spoločnostiach sa v pandémii správajú zodpovednejšie. Obmedzujúce opatrenia sa nám ľahšie dodržiavajú, ak dôverujeme inštitúcii, ktorá ich od nás žiada, a môžeme sa spoľahnúť, že to robí pre naše dobro.

Preto sú severské krajiny, kde je úroveň dôvery vo verejné inštitúcie na vysokej úrovni, na tom dnes úplne inak ako my. V Nórsku zaznamenali doteraz 1 500 úmrtí na covid. My ich máme viac ako desaťnásobne viac. Pritom počet obyvateľov máme takmer rovnaký. Paradoxné je, že im na to stačilo oveľa menej opatrení, školy mali zatvorené len pár týždňov.
Podobne to je aj s HDP. Podnikanie na báze dôvery funguje oveľa efektívnejšie. Ak si podniky navzájom dôverujú, že zmluvy a dohody budú platiť, a zároveň sa môžu spoľahnúť na inštitúcie, môžu vynaložiť viac energie na zlepšovanie biznisu.
Slovensko sa podľa Eurostatu roky ocitá na chvoste európskych krajín v tom, do akej miery si ľudia myslia, že ľuďom sa dá dôverovať. Dôveru v políciu máme najnižšiu v EÚ. Prečo je to tak?
Neocitá sa tam iba Slovensko. Sme na tom porovnateľne nepriaznivo so všetkými postkomunistickými krajinami. Je to dedičstvo nefungujúcich kvalitných inštitúcií.

Máme tu kultúru postavenú na tom, že keď niekoho podvediete, ste šikovní. Z nášho kvalitatívneho výskumu hodnôt na Slovensku vyplynulo, že dôvera sa považuje za rojkovstvo: je to vaša naivita, keď niekomu dôverujete. Máme tu porekadlá ako: „Kto nekradne, okráda rodinu.“ Je to opak škandinávskych krajín, v ktorých je dôvera považovaná za cnosť.
Prečo na Slovensku nedôverujeme zdravotníkom? Je možné, že pandémia túto nedôveru ešte prehĺbila?
Miera dôvery sa už 30 rokov zásadne nemení, v podstate sa nezlepšuje ani nezhoršuje. Nedá sa jednoznačne povedať, že by pandémia výrazne prehĺbila nedôveru. Nedôvera je rovnaká, len počas pandémie nastalo viac príležitostí, aby sa naplno prejavila. Jednou z oblastí, ktorú prejavy nedôvery očividne zasiahli, je zdravotníctvo.


Podľa našich výskumov zdravotníkom nedôverujeme, lebo máme veľmi hlboko zakorenený pocit, že v zdravotníctve panuje rodinkárstvo a že bez známostí nedostanete dobrú starostlivosť. Tento pocit pretrváva bez ohľadu na to, či je to pravda alebo nie. Sama mám veľa skúseností, ktoré dokazujú opak.
Celý systém funguje veľmi nešťastne tak pre zdravotníkov, ako aj pre pacientov. Zdravotníci pracujú vo veľmi zložitom prostredí. Táto atmosféra sa prenáša aj do vzťahu s pacientom. Slovenskí lekári, ktorí pracujú v zahraničí, často potvrdzujú, že prístup lekárov k pacientom u nás nie je veľmi láskavý.
Cesta pacienta je potom štandardne taká, že do zdravotníckeho zariadenia vstupuje s napätím. Je pravdepodobné, že dostane kvalitnú odbornú starostlivosť, ale jeho pocit napriek tomu ostáva negatívny. Tento pocit sa potom prenáša do celkovej úrovne dôvery k zdravotníkom.
S dôverou v zdravotníctvo súvisí aj otázka, prečo máme na Slovensku takú nízku mieru zaočkovanosti.
To je otázka na Nobelovu cenu. Osobne ma to prekvapuje. My sociológovia sme si mysleli, že keď sa očkovanie rozbehne, ľudia sa postupne pridajú.
Je veľa faktorov, ktoré vplývajú na nízku mieru zaočkovanosti a niektoré ani nikdy nezistíme. Myslím si, že základným problémom je, že tu nebol konsenzus o tom, že sa treba očkovať. Myslím tým nielen politický konsenzus, ale aj odborný. Z toho, či sa dať očkovať alebo nie, sa stala celospoločenská téma.

V Holandsku alebo Nemecku očkovanie vôbec nevzbudzovalo otázniky. Povedalo sa, kedy sa začína očkovať, a nediskutovalo sa. Politici, či opoziční, alebo koaliční, sa spoločne postavili za očkovanie. U nás ľudia počuli protichodné názory z rôznych strán a to spôsobilo, že sa nevedeli rozhodnúť, či sa dať zaočkovať alebo nie.
Zároveň sme mali pomerne veľké bariéry v prístupe k očkovaniu. Očkovacie centrá boli pre mnohých príliš vzdialené, človek sa musel sám proaktívne prihlásiť elektronickou formou. Mnohí ľudia, ktorí stáli pred rozhodnutím urobiť prvý krok, ho radšej neurobili v dôsledku takejto bariéry.
Z nízkej úrovne zaočkovanosti teda nemôžeme viniť len ľudí samotných. Zároveň nemôžeme viniť iba politikov, lebo aj ľudia majú zodpovednosť. Na Slovensku sa to všetko nešťastne namiešalo a vznikol z toho veľmi nepriaznivý kokteil.
Vidíme, že nedostatok dôvery má negatívny vplyv na mnoho oblastí. Čo sa s tým dá urobiť? Ako môžeme viac dôverovať?
Riešenia existujú na rôznych úrovniach. Na celospoločenskej a politickej úrovni je kľúčová kultúra komunikácie. Je veľmi dôležité pracovať na nej, pretože ľudia ju vnímajú veľmi citlivo. Vo výskumoch sa nám neustále opakuje postoj: „Pozrite sa, ako sa správajú politici. Prečo od nás chcete, aby sme sa správali inak?“



Zvolili sme si takýchto reprezentantov, lebo sú nám blízki, lebo my sme tiež takí. Keď sa pozrieme na úroveň výchovy detí, vzťahov v zamestnaní, v cirkvi, nedá sa čudovať tomu, ako to vyzerá na najvyšších priečkach spoločnosti.
Na individuálnej úrovni pomáha, ak rodičia trávia čas so svojimi deťmi, dávajú im pocit bezpečia, vychovávajú ich k pozitívnym vzťahom a prináležaniu. Je dôležité pozrieť sa aj na prostredia, v ktorých deti vyrastajú.
V mnohých školách stále nemajú učitelia dôveru k deťom a ani deti k učiteľom. Panuje tam represia, dozerá sa a trestá. Deťom nedôverujeme, že zvládnu aj zložitejšie situácie bez toho, aby sme ich museli neustále kontrolovať. Toto nastavenie treba po malých krokoch meniť.
Takisto v zamestnaní môžeme robiť kroky k tomu, aby sme dali väčšiu dôveru zamestnancom, že urobia svoju prácu aj bez neustáleho dozoru. Je to dlhodobá výzva pre obe strany, zamestnávateľov aj zamestnancov.
Je dôležité pozrieť sa na prostredia, v ktorých žijeme svoje životy nielen my, ale aj zraniteľnejší členovia spoločnosti, a pokúsiť sa vytvárať v nich rešpektujúcu atmosféru. Nie je to jednoduché, treba o tom veľa komunikovať a veľa na tom pracovať.
Zmeniť nastavenie na viacerých úrovniach spoločnosti je pomerne náročné. Kde sa dá začať?
Začala by som od malých komunitných aktivít, ktoré fungujú veľmi dobre. Napríklad ak v meste pôsobí veľký zamestnávateľ, môže sa spojiť so samosprávou a s mimovládkami a môžu spolu uvažovať, čo môžu urobiť pre mesto, aby sa v ňom ľudia cítili dobre.



Ďalším krokom je premýšľať: cíti sa tu dobre aj mamička samoživiteľka? Cíti sa tu dobre aj gay, ktorý sa prisťahoval a nikoho tu nepozná? Cíti sa tu dobre aj moslimka, ktorá nosí hidžáb? Sú aj oni súčasťou našej komunity?
Krajiny s vysokou úrovňou dôvery presne toto robia. Myslia na každého z obyvateľov, aby sa cítil dobre. Pretože keď sa bude každý cítiť dobre, napätie ustúpi. Keď ustúpi napätie, rozvinie sa dôvera.
Keď sa pozrieme do krajín, v ktorých majú ľudia najväčší pocit šťastia (ako napríklad na Dánsko, ktoré dlhodobo vedie v prieskumoch), uvidíme, akú veľkú pozornosť venujú tomu, aby každého začlenili.
Dobrým miestom, kde začať, sú aj samosprávy. Keď si pozriete, kto pandémiu zvládol najlepšie, sú to práve ony. Starostovia a poslanci majú kontakt s obyvateľmi, stretávajú ich na ulici, pociťujú voči nim zodpovednosť. Čím nižšia úroveň verejnej správy, tým lepšie sa dajú meniť veci. Lepšie sa dá budovať dôvera v susedstve ako v štáte.
Čo najviac chýba zdravotníkom? Kolegovia, prístroje, ale aj dôvera pacientov

Ak ľudia v komunitách a samospráve na vlastnej koži pocítia, aké výhody má vyššia dôvera, zvyknú si na ňu a budú ju vyžadovať aj na vyšších úrovniach. Budú tlačiť na štát. Ak budú na všetkých úrovniach voliť a následne aj dostávať vyššiu úroveň, dôvera v celej spoločnosti sa môže postupne posunúť vyššie.
Prečo sa vlastne treba snažiť, aby sme na Slovensku mali čo najvyššiu úroveň dôvery?
Pretože keď nebudeme podporovať dôveru a s ňou sociálnu súdržnosť, môže to spôsobovať obrovské napätie. Najextrémnejšia nízka úroveň môže vyústiť až do občianskej vojny. Položte si otázku: keď sa spoločnosť začne rozpadávať a už sa nebudete môcť na nikoho spoľahnúť, čo urobíte?

Nemôžeme žiť spokojný život, keď je všade okolo nás všetko negatívne. Môžeme sa jedine odsťahovať alebo žiť v bubline, ktorú si okolo seba vytvoríme. Ale keď budeme žiť život, v ktorom vyjdeme na ulicu a usmejú sa na nás susedia, v obchode nás pozdraví predavačka a vymeníme si pár slov, šéf bude ústretový a deti budeme môcť nechať v škole s dôverou, budeme v pohode a všetkým sa nám bude lepšie žiť.
Na prvý pohľad je to triviálne, ale táto synergia má vplyv na celú spoločnosť: zvyšuje pocit šťastia, úroveň zdravia, dĺžku dožitia a mnoho ďalších faktorov. Vyššia úroveň dôvery dokáže priniesť blaho každému jednému človeku, ale aj celej spoločnosti.