55
23. januára 2025

Dve diagnózy zaneprázdnených – vyčerpanie a boľavý chrbát

Text: Anka Hnátová
Fotografie: Adobe Stock
Ilustrácie: Dominika Kobetič Colombová

Vedeli ste, že ľudí v produktívnom veku čoraz častejšie trápia bolesti chrbta a vyhorenie a že tieto dva problémy sa dokážu rafinovane prepojiť? Navyše patria k ťažkostiam, ktoré mnohí podceňujú a k lekárovi idú, až keď je veľmi zle. Čo si najviac prajeme k sviatkom? Hlavne veľa zdravia. Ak patríte k tisíckam ľudí s boľavou chrbticou a vyčerpanou psychikou, prinášame vám rady, ako sa na chvíľu zastaviť a prehodnotiť priority.

Čo je Magnifica?

Magnifica je nadštandardná starostlivosť o vybraných klientov VÚB banky. Okrem osobného bankára, samostatnej siete pobočiek, či služby InvestPlan, prináša aj hodnotný obsah, ktorý Vám ukáže, ako si peniaze nielen udržať a znásobiť, ale aj naplno užiť.

Zistiť viac

Pendlujete medzi mítingmi, služobnými cestami, rastúcimi deťmi a starnúcimi rodičmi? Nemáte čas na nič a na svoje zdravie už vôbec nie? Rozbehnite tento pracovný rok s odhodlaním viac sa o seba starať a pravidelne chodiť na preventívne prehliadky.

K „preventívke“ patrí rozhovor s lekárom, pričom ten dokáže včas zachytiť ťažkosti, ktorým možno neprikladáte váhu, napríklad že ste enormne vystresovaní a hrozí vám vyhorenie alebo že vás pomerne často bolí chrbát. Všeobecní lekári upozorňujú, že práve tieto dva fenomény začínajú mať zásadný vplyv na zdravie a výkonnosť ľudí v produktívnom veku.

Ach, ten boľavý chrbát

Koho z času na čas nebolí chrbát? Mnohí tieto bolesti zaháňajú tabletkami, na postihnuté miesto si priložia termofor, trochu si oddýchnu a idú ďalej s predstavou, že už bude dobre. Ak vás boľavý chrbát potrápil viackrát, dá sa predpokladať, že liekmi tlmíte len príznaky problému, ale neodstraňujete príčinu.

„Seknutie možno chápať aj ako obranný reflex. Bez neho by možno chrbtica utrpela omnoho väčšie škody.“

Väčšina ľudí bolesti chrbta podceňuje – možno preto, že sprvu pôsobia neškodne. Za mnohými z nich sú najskôr funkčné poruchy na úrovni chrbtových svalov. Niektoré môžu byť preťažené, iné ochabnuté, čo v konečnom dôsledku znamená, že neodvádzajú dokonalú prácu. Takto postihnuté svalstvo nepriaznivo vplýva na kĺby medzi stavcami. Tie majú daný iba istý rozsah pohyblivosti, takže ak sa pri pohybe vytočíte viac, môže vás bolestivo seknúť. Dôvod? Narušené svaly nedokážu zastaviť v správnom čase nevhodný pohyb kĺbov. Seknutie možno chápať aj ako obranný reflex. Bez neho by možno chrbtica utrpela omnoho väčšie škody.

Daň za náročnú prácu za počítačom?

Mnoho zaneprázdnených ľudí sa naučilo žiť s chronickou bolesťou a domnievajú sa, že k pribúdajúcim rokom akosi patrí ako daň za neľahkú prácu a sedenie pri počítači. Iní občasné ťažkosti považujú za takú banalitu, že ňou nehodno otravovať lekára. Za neriešením problémov môže byť aj to, že starostlivosť o chrbticu nebýva najlacnejšia záležitosť, a to najmä vtedy, keď to chcete robiť poctivo. K tomu sa pridávajú aj praktické problémy, ako je čas na návštevu lekára a fyzioterapeuta, ktorý môže zasahovať do pracovného aj rodinného harmonogramu.

Hoci vás chrbát zatiaľ príliš a často nebolí, nemávnite nad tým rukou. Pre poruchy pohybového aparátu je charakteristické tzv. reťazenie. Keď vás sekne v krku, časom sa môže pridať bolesť v oblasti lopatiek a krížov.

Z čoho obvykle pramení bolesť chrbta? Zvykne sa rozvinúť vinou fyzicky náročnej práce, zdvíhania a prenášania ťažkých bremien, opakovaného ohýbania a otáčania, ale aj v dôsledku sedavého spôsobu života. „Kancelársku“ bolesť chrbta má na svedomí nesprávne držanie tela, zlé pohybové návyky, nevhodná stolička, umiestnenie počítača a klávesnice v zlej výške, málo pohybu (cieleného posilňovania a uvoľňovania chrbtového svalstva).

Príčinou bolestí zvykne byť i spánok na bruchu s hlavou vytočenou nabok či vysoký vankúš, pre ktorý sa šija nakláňa príliš dopredu. Seknutia alebo iné bolesti chrbta zapríčiňuje i náhly prudký pohyb, stres, únava či prievan.

Bolesti chrbta môžu byť aj príznakom nádorov, zápalových alebo reumatických ochorení. Ďalší dôvod, prečo ich neradno ignorovať.

„Seknutia alebo iné bolesti chrbta zapríčiňuje i náhly prudký pohyb, stres, únava či prievan.“

Čo robiť pri prvom seknutí a čo neskôr?

Ak vás prvýkrát zabolí chrbát alebo vás sekne v krku či krížoch, nemusíte ihneď utekať k lekárovi. Ostaňte v pokoji, nerobte vôbec nič a vyhnite sa prudkým zmenám teplôt. Zabudnite však na horúci kúpeľ. Počas pretrvávania problému sa smiete len sprchovať. Vaňa plná horúcej vody by bolesť oslabila, no neskôr by ste sa mohli cítiť ešte horšie. Boľavý krk či kríže si nahrievajte suchým teplom, najlepšie nahriatym uterákom, termoforom alebo vankúšikmi plnenými pohánkou. Pomáha i červené teplo a hrejivé masti či náplasti s kapsaicínom. Aspoň dva dni sa vyhýbajte akémukoľvek pohybu a šoférovaniu.

V prípade, že vás po čase znova raz či dvakrát sekne, naplánujte si návštevu lekára, pričom začnite u svojho obvodného. Vyšetrí vás, pravdepodobne predpíše lieky na bolesť i uvoľnenie napätého svalstva. Nehľadajte výhovorky, keď vás nasmeruje na pravidelné cvičenie alebo aj k rehabilitačnému lekárovi, ktorý vám môže naordinovať cielenú fyzioterapiu, masáže, vodoliečbu, elektroliečbu či iné formy pomoci.

So starostlivosťou o chrbát neprestaňte ani po ukončení rehabilitácií a pokračujte v cvičeniach, ktoré ste sa naučili, aby ste sa nevrátili k nesprávnym návykom. Bolesti chrbta neriešte u rôznych chiropraktikov. Na sociálnych sieťach ich nájdete viac ako dosť, no chrbtica si vyžaduje skúsených lekárov a fyzioterapeutov.

Nesnažte sa rozchodiť vyskočenú platničku

Prečo odborníci tak veľmi apelujú na pacientov, aby bolesti chrbta nepodceňovali? Napríklad preto, že výsledkom zanedbávania môže byť vyklenutá, ľudovo povedané vyskočená medzistavcová platnička. Je to stav, ktorý si neraz vyžaduje hospitalizáciu alebo chirurgický zákrok.

„Bolesti chrbta neriešte u rôznych chiropraktikov. Chrbtica si vyžaduje skúsených lekárov a fyzioterapeutov.“

Medzistavcové platničky pozostávajú z rôsolovitého jadra obaleného pevným prstencom. Spájajú stavce a umožňujú bezproblémový pohyb chrbtice. Ak sa mäkké jadro dostane z „obalu“, napríklad pri nevhodnom pohybe, prejaví sa to dráždením okolitých nervov a silnou bolesťou. Až takou, že nedokážete vstať z postele.

K ďalším príznakom patrí tŕpnutie končatín, bolesť vystreľujúca do nohy, svalová slabosť, problémy s chôdzou. Riziko vyskočenia platničky prirodzene stúpa s vekom človeka. Hrozbou je nadváha, dlhodobé preťažovanie chrbtice pri práci alebo športe, no rovnako aj nedostatok pohybu a sedavý spôsob života. Výrazným rizikovým faktorom je genetika a slabé brušné a chrbtové svalstvo. To spôsobuje, že chrbtica nedostáva efektívnu oporu a stúpa záťaž na medzistavcové platničky.

Ak vyskočenú platničku vždy nejako rozchodíte a nenájdete si čas na návštevu lekára, neskôr vás môžu prekvapiť nepríjemné komplikácie – výrazné poškodenie nervov, zhoršovanie bolestí i straty citlivosti v končatinách. V najzávažnejších prípadoch môže tento stav pokračovať problémami s vyprázdňovaním.

Niet nad správne držanie tela

Najlepšou prevenciou bolesti chrbta je správne držanie tela. Pri sedení, chôdzi, žehlení – jednoducho vždy a všade. Dôležité je správne nastavené pracovné prostredie. Znamená to sedieť rovno s nohami na zemi, kolená majú byť v 90-stupňovom uhle, pričom obrazovka počítača je na úrovni očí. Pri chôdzi držte plecia rovno a kráčajte so zľahka vtiahnutým bruchom – oboje pomáha udržiavať prirodzené zakrivenie chrbtice.

Odučte sa predsúvať bradu. Je to častý zlozvyk pri pozeraní na obrazovku mobilu či počítača. Táto poloha veľmi preťažuje krčnú chrbticu, preto bradu zasuňte vždy, keď sa pri nej pristihnete.

„Najlepšou prevenciou bolesti chrbta je správne držanie tela. Pri sedení, chôdzi, žehlení – jednoducho vždy a všade.“

Nezabúdajte ani na strečing pred športovou aktivitou. Pomáha zlepšiť flexibilitu svalov a znižuje napätie v oblasti chrbtice. Dôležité je aj posilňovanie jednak chrbtových a jednak brušných svalov. Dbajte na to, aby ste nemali nadváhu a aby ste mali v strave dostatok vápnika a vitamínu D, ktoré sú kľúčové pre zdravé kosti a prevenciu osteoporózy.

Pri zdvíhaní ťažkých predmetov sa naučte správnu techniku, aby ste minimalizovali riziko zranenia – zaťažujte nohy, nie chrbát a vyhnite sa vykrúcaniu a prehýbaniu tela. Ak máte sedavú prácu alebo hodiny zotrvávate v jednej pozícii, pravidelne vstávajte a prechádzajte sa, aby ste uvoľnili svaly a podporili ich prekrvenie.

K lekárovi sa poponáhľajte, ak:

  • bolesť chrbta trvá vyše týždňa a neustúpi ani po užití analgetík,
  • vnímate pocity tŕpnutia v rukách a nohách,
  • z ničoho nič sa vám začali podlamovať dolné a horné končatiny a pociťujete v nich slabosť,
  • postrehli ste úbytok svalstva na horných či dolných končatinách,
  • vnímate občasné šklbnutia vo svaloch – môžu byť prejavom problémov s nervami v blízkosti chrbtice.

Vyhorenie je ďalší vážny problém

Ivanka 42 rokov a pracuje ako zdravotná sestra už od svojich 20 rokov. „Posledné tri roky som sa necítila dobre. Bola som vyčerpaná, na nič som nemala energiu, a hoci som veľa spala, nebolo mi lepšie,“ opisuje pocity, ktorým nevenovala pozornosť napriek tomu, že samy od seba nechceli zmiznúť.

Jej príbeh nepokračoval optimisticky: „Prácu som meniť nechcela, lebo niečo také sa mi po štyridsiatke zdalo nepredstaviteľné. Snažila som sa nájsť si nejakú novú záľubu, verila som, že ma nakopne. Začala som chodiť na keramický krúžok. Aj mi to pomohlo, no po pár týždňoch som bola v starých koľajach – unavená, nevrlá, takmer som neznášala svoju prácu.“

Najhoršie bolo, že sa to začalo odrážať aj na fyzickom zdraví: „Predtým som nebývala chorľavá. Zrazu som šla z choroby do choroby, čo prekážalo kolegom aj šéfke. Navyše ma začal veľmi bolievať chrbát a prenasledovali ma čierne myšlienky. Nevedela som, čo robiť. Už som tušila, že to môže byť vyhorenie, ale brala som to tak, že v našej profesii je vyhorený každý druhý človek a napriek tomu všetci ťahajú ďalej.“ To bol jeden z dôvodov, prečo nechcela ísť na péenku.

Okrem toho sa dozvedela, že vyhorenie sa radí k psychiatrickým diagnózam. „Nie že by som sa za to hanbila, ale už viem, akí sú ľudia… A tak som všetko ďalej potláčala a odkladala,“ priznáva Ivanka. Keď sa jedného rána takmer nevedela postaviť, pochopila, že stačilo, hoci ostať doma s diagnózou vyhorenie stále odmietala. „Šla som k lekárke, ktorej som všetko vyrozprávala. Veľmi som sa bála, že sa už nebudem môcť vrátiť do práce. Ale bolo to zbytočné. Péenke som sa nevyhla, no moja skvelá lekárka začala ako hlavný problém riešiť akútny stav mojej chrbtice. Popri tom ma opatrne viedla k tomu, aby som vyhľadala psychológa.“

„Tušila som, že to môže byť vyhorenie, ale brala som to tak, že v našej profesii je vyhorený každý druhý človek a napriek tomu všetci ťahajú ďalej.“

Rozhľadená zdravotná sestra dodržala všetky odporúčania lekárky a veľa si o svojom probléme čítala a počúvala v podcastoch. Jej stav si vyžiadal šesť mesiacov trvajúcu práceneschopnosť, no po nej sa dokázala vrátiť do pôvodnej práce: „Práca ma baví ako kedysi. Aj chrbát lepšie poslúcha. Pre oboje som však musela veľa urobiť. Viac športujem, dávam si pozor na oddych, ale aj na to, aby som vedela povedať nie, keď je toho na mňa priveľa. Škoda, že som nenabrala odvahu riešiť to skôr.“

Dáme si magnézium a ide sa ďalej?

Ivana nie je jediná. Mnohí rovnako ako ona prílišnú vyčerpanosť neriešia. Berieme to tak, že všetci sme vystresovaní a bez energie. Niekto si pridá do stravy magnézium alebo vitamínové doplnky a verí, že časom sa všetko „uprace“. Lenže väčšinou nie.

Magnézium pri strese síce môže pomôcť, no neodstráni základnú príčinu ťažkostí ani priveľa práce či rodinných problémov. Burn out syndróm, resp. vyhorenie je stav úplného fyzického, psychického aj mentálneho vyčerpania. Môže zaň dlhodobé zotrvávanie v emočne náročných situáciách a v strese.

Koho najviac ohrozuje vyhorenie?

Postihuje ľudí, ktorí pracujú v pomáhajúcich profesiách, najčastejšie psychológov, učiteľov, zdravotníkov, lekárov či sociálnych pracovníkov. Vyhorieť však môžu aj právnici, manažéri, novinári, ľudia na kreatívnych pozíciách, no aj tzv. dobráci – ľudia, ktorí majú problém povedať kolegom nie. Vyhorenie môže zaskočiť aj nadmieru zodpovedných ľudí, pretože cítia emočnú a profesionálnu zodpovednosť za všetko, čo sa okolo nich deje. Špecifickou skupinou sú ľudia s vysnívanou prácou. Ťažšie ju totiž oddeľujú od súkromného života a dlhodobo v nej podávajú veľmi vysoký výkon. Syndróm vyhorenia nehľadí na vek, pohlavie, spoločenské postavenie ani finančné zabezpečenie.

Nie je únava ako únava

Prvým varovným príznakom vyhorenia je veľká únava. Ak neviete rozlíšiť, či potrebujete len pár dní dovolenky alebo smerujete k vyhoreniu, začnite dbať na to, aby ste dostatočne spali. Ak máte po odpočinku lepšiu náladu a väčšiu chuť do práce i života, zrejme ide o bežnú únavu. Keď sa však stále cítite rovnako unavene (akoby ste vôbec nespali) a práca sa vám doslova protiví, môže ísť o prvý príznak syndrómu vyhorenia. Čo treba robiť?

„Na Slovensku stále existujú vo vzťahu k psychickým a psychiatrickým problémom predsudky a pocit hanby.“

Ideálne je, ak ako prvého navštívite svojho všeobecného lekára. Vyšetrí vás a vylúči iné príčiny a ochorenia. Neplytvajte časom, vyhorenie totiž môže skĺznuť do chronického štádia. Vtedy hrozí, že sa z vás stane zatrpknutý, ufrflaný a hlavne neobľúbený človek. V pokročilom štádiu sa môžu objaviť až príznaky depresie a vysoké riziko, že pri prílišnom strese, frustrácii a únave si začnete uľavovať alkoholom či liekmi na upokojenie a nakoniec budete mať aj problém so závislosťou.

Oplatí sa vedieť:

  • Ťažší stupeň syndrómu vyhorenia sprevádza zvýšená chorobnosť, opakované virózy, infekcie horných dýchacích ciest, močových ciest, bolesti chrbta, migrény.
  • Typický je pokles koncentrácie a výkonnosti, rastie počet pracovných chýb a hádok na pracovisku.
  • Situácia sa môže až skončiť stratou práce, ktorú ste predtým milovali.
  • Možný je aj konflikt v súkromí – ak ste vyhorení, unavení a nevyhľadáte pomoc, nevplýva to dobre ani na partnerský a rodinný život.

Mnohí sa zbytočne hanbia

Liečba vyhorenia je zvyčajne dlhodobá. Zahŕňa psychoterapeutické sedenia, kde sa pacient učí orientovať vo svojej situácii a emóciách a budovať si hranice. Liečbu urýchľuje včasné zachytenie ochorenia. Problém je v tom, že na Slovensku stále existujú vo vzťahu k psychickým a psychiatrickým problémom predsudky a pocit hanby. Pritom v prípade syndrómu vyhorenia je správne chápať situáciu aj inak – obvykle je dôsledkom toho, že človek veľa pomáha, je zodpovedný, precízne si plní svoje úlohy a nedeleguje ich na niekoho iného.

„V prípade syndrómu vyhorenia je správne chápať situáciu aj inak – obvykle je dôsledkom toho, že človek veľa pomáha, je zodpovedný, precízne si plní svoje úlohy a nedeleguje ich na niekoho iného.“

Niektoré riziká je možné aj poistiť

Ochorenie chrbta a vyhorenie majú veľa spoločného. U ľudí v produktívnom veku sa vyskytujú čoraz častejšie a ich liečba býva dlhá a náročná. Aj to je dôvod, prečo sa mnoho ľudí lieči po vlastnej línii. Nemôžu prísť o príjem, musia sa postarať o finančný chod rodiny a zabezpečiť všetko, čo potrebujú ich deti. Od riešenia zdravotných problémov odrádza aj strach, že zrazu nebude z čoho splácať hypotéku.

Nie je to ľahké, no všetko sa dá riešiť. Niektoré poisťovne ponúkajú poistenie najčastejších ochorení vrátane syndrómu vyhorenia či dokonca operácie prietrže medzistavcovej platničky. Na hrozbu ich prepuknutia a úpravu životného štýlu sa oplatí myslieť aj preto, lebo problémy s medzistavcovými platničkami, seknutia, úrazy, degeneratívne ochorenia chrbtice alebo osteoporóza patria medzi najčastejšie poruchy pohybového aparátu v dospelosti.