Infografika: Slovensko 2026 – prehľad konsolidačných zmien

V januári 2026 stúpne minimálna mesačná mzda na 915 eur. Zo súčasných 816 poskočí o rovných 99 eur. Samotná priemerná mesačná mzda sa bude podľa odhadov pohybovať medzi sumami 1 700 až 1 900 eur v hrubom. Stačí to na dobré správy o Slovensku? Pozrite si infografiku. Mapuje, na čo sa oplatí myslieť, keď si ako zamestnanci, živnostníci či zamestnávatelia robíte osobné, pracovné a finančné plány na rok 2026.

Už dnes sa zamýšľate nad tým, ako si usporiadať rodinné financie? Schválená konsolidácia verejných financií dostala mnohé prezývky, medzi inými napríklad i veterná smršť. Prijaté opatrenia majú priniesť do štátneho rozpočtu úsporu vo výške 2,7 miliardy eur.

Ovplyvnia život každého

Najväčšou mierou sa na to budú skladať firmy a ich zamestnanci, živnostníci (SZČO) a bežné domácnosti. Odborníci však varujú, že napriek svojej striktnosti zmeny neprinesú štátnej kase viac ako 1,6 miliardy eur, takže reálne je potrebné očakávať ďalšie rázne opatrenia. Treba s nimi rátať najmä na pozadí pomalšie rastúcej ekonomiky a platnej transakčnej dane, ktorá taktiež zvyšuje ceny potravín, služieb, všetkých produktov a v podstate i práce. Na čo všetko sa treba pripraviť? Prezrite si infografiku, ktorú nájdete nižšie.

Jedna lepšia správa na úvod: posledný konsolidačný balík napokon nezasiahol 2. dôchodkový pilier. Nebude sa otvárať ani výška odvodov do individuálneho sporenia na dôchodok, v roku 2026 sa nebude opätovne znižovať – zostane na 4 % zo mzdového základu.

Životné podmienky a šťastie

Analytici pripraveným opatreniam vyčítajú, že idú predovšetkým na úkor firiem a bežných ľudí a oveľa menej na úkor štátu a jeho správy. Gro úspor spočíva vo zvýšení daňovo-odvodového zaťaženia. Z tohto dôvodu sa očakáva negatívny vplyv na trh práce (vrátane rastu nezamestnanosti) i na príjmy a výdavky rodín. Opatrenia sa odrazia aj na negatívnom demografickom vývoji a môžu sa podpísať pod ďalší odchod mladých ľudí do zahraničia – nielen za štúdiom, ale aj za plnohodnotným zamestnaním či podnikaním.

Nie dobrou správou je, že Slovensko sa pri skúmaní vzťahu medzi životnými podmienkami a pocitom šťastia umiestnilo v tohtoročnom rebríčku šťastia na 50 mieste. Pohoršilo si, pričom tento rebríček vyšiel ešte predtým, ako začali vstupovať do platnosti konsolidačné opatrenia. Z okolitých krajín zaostáva za Českom i Poľskom. Slovensko predbehli aj Rumunsko, Vietnam či Nikaragua.