Investovanie do startupov: obrovské riziko, rozprávkové výnosy aj sociálne inovácie

Článok o tom, načo startupy potrebujú obrovské investície, ako môžu byť užitočné pre spoločnosť aj prečo sa oplatí mať v zakladajúcom tíme ženy, sme pripravili v spolupráci s Petrom Kolesárom, partnerom v spoločnosti Civitta.

Startup obyčajne vzniká tak, že jeho zakladatelia nájdu problém, ktorý dosť silno páli dosť veľa ľudí na to, aby sa ho oplatilo riešiť. Nájsť ho je v začiatkoch podnikania  kľúčové – ale aj najrizikovejšie. Problém nemusí spočívať len v tom, že ľudia si chcú rýchlo a lacno objednať jedlo, ale napríklad aj v škrípajúcom zaradení detí z detských domovov do života.

Prečo startupy potrebujú toľko peňazí a kto im ich dáva

Nájsť problém, overiť, či sú ľudia alebo inštitúcie naozaj ochotné za jeho riešenie platiť, a vyvinúť prototyp riešenia trvá mesiace aj roky a náklady môžu ísť do státisícov eur. Obdobie do získania prvých platiacich zákazníkov je najrizikovejším úsekom vývoja, nie nadarmo sa mu v startupovej hantírke hovorí údolie smrti. 

• Kamaráti, rodina a blázni

Na to, aby to zakladatelia startupov riskli, potrebujú určité zázemie. Často im pomôže aj to, keď majú čo jesť a kde spať. V tejto fáze vstupuje do startupov prvá skupina investorov: volá sa FFF (fools, friends & family). Sú to kamaráti, rodina alebo blázni, ktorí podporia váš nápad v skorej fáze, keď ešte nič nemáte, ale oni vám aj tak veria. S prechodom cez údolie smrti môžu pomôcť aj akceleračné programy či podporné schémy štátu.

• Anjelskí investori

Hneď po bláznoch prichádzajú na rad anjelskí investori. Väčšinou sú to bohatí ľudia, ktorí podporujú zaujímavé veci. Často sa do projektu zapoja vo veľmi skorej fáze vývoja a okrem peňazí poskytnú nádejnému startupu aj svoj čas a skúsenosti. Niekedy sa anjelskí investori spájajú dokopy a tvoria syndikáty, ktoré dokážu vyzbierať viac peňazí. 

• Rizikový kapitál

Fondy rizikového kapitálu vyhľadávajú také startupy, ktoré už našli problém aj riešenie a potrebujú ho dovyvíjať a rozbehnúť v mierke, v ktorej to už začína byť zaujímavé. V tomto štádiu do nich fond rizikového kapitálu môže s vidinou návratnosti v budúcnosti investovať v strednej Európe stovky tisíc až milióny eur (v USA až desiatky či stovky miliónov dolárov).

Je to extrémne riziková investícia, pretože podľa štatistík až 90 % startupov zlyhá. Tie, čo dosiahnu úspech, však môžu priniesť rozprávkové zhodnotenie v rádoch stoviek percent.

Keď už startup pekne rastie, ale potrebuje kapitál, aby mohol poskočiť o úroveň vyššie, prichádzajú na rad ďalšie, väčšie kolá investovania. Ide v nich o sumy od milióna eur vyššie. 

V našom regióne najväčšiu nedávnu investíciu získal estónsky startup Bolt. Išlo o 600-miliónové kolo. Väčšinou sa zapojili zahraniční investori veľké fondy rizikového kapitálu. 

Fondy rizikového investovania sa doslova predbiehajú v investíciách do zaujímavých projektov. Kto má vychytený startup, vyberá si, od koho prijme investíciu. Fondy ich aktívne vyhľadávajú, aby nepremeškali veľkú príležitosť. 

Ak nájdu startupy komerčne zaujímavý problém a jeho riešenie, môžu zvoliť aj dlhšiu a pomalšiu cestu a financovať svoj rast z vlastných príjmov a z úverov. Výhodou takéhoto prístupu je, že si ponechajú úplnú kontrolu nad svojím projektom.

V Európe sú v polovici fondov rizikového kapitálu verejné peniaze

Do startupov sa investuje pomerne veľa verejných peňazí, najmä v Európe. Viac ako polovica fondov rizikového kapitálu má určitý podiel prostriedkov z verejných zdrojov – najčastejšie do nich investuje Európsky investičný fond. Väčšina z týchto peňazí vstupuje do fondov rizikového kapitálu za komerčných podmienok – rovnakých ako majú súkromní investori. 

Je to rozdiel oproti USA, kde nie je vo fondoch rizikového kapitálu až tak veľa verejných peňazí. Naopak, Izrael je známy tým, že jeho národný startupový program bol podporený verejným kapitálom, ktorý sa snažil stimulovať vstup súkromného kapitálu. Zafungovalo to, jeden dolár verejného financovania pritiahol šesť dolárov súkromného investovania.

Štáty investujú do startupov, lebo sa im to oplatí

Startupy nie sú len firmy, v ktorých mladí ítečkári vytvárajú sofistikované technologické hračky a zbierajú na ne miliardové investície. Trendom je „tech for good“ – využitie technológií na riešenie problémov spoločnosti. 

O tento typ startupov sa zaujímajú osvietení investori, ktorým neprekáža nižšia návratnosť investície, ale je pre nich dôležité pomôcť časti spoločnosti. Prostriedky tečú aj priamo z verejných peňazí – tieto startupy totiž umožnia štátom ušetriť tým, že efektívne riešia komplikované problémy. Pre štát nie je kľúčový výnos, ale úspora v oblasti, ktorú startup rieši.

K financovaniu sa tak môžu dostať aj projekty, ktoré nie sú až tak komerčne zaujímavé, ale majú potenciál využívať inovácie pre dobro spoločnosti, aktivizovať občanov a podobne. 

Robotník, žena na materskej, dôchodca – v startupoch by mal mať miesto každý

Startupy najlepšie fungujú v prostredí, ktoré im praje – takéto prostredie sa dá prirovnať k ekosystému. Aby bol ekosystém funkčný, musí byť rozmanitý. Diverzita v inovačnom ekosystéme funguje vtedy, keď sú v ňom ľudia z rôznych prostredí.

Je prospešné, ak sa v startupoch stretnú ľudia z korporátov, zo štátnej správy, z neziskoviek, ale aj technológovia. Ľudia z rôznych krajín, z rôzneho kultúrneho aj medzinárodného kontextu. A, samozrejme, ideálne z rôzneho socioekonomického prostredia a rovnako zastúpení muži aj ženy. 

Výhodou pestrých startupov je, že ľudia z rôznych prostredí dôverne poznajú problémy, ktoré iní ľudia nemusia vidieť. Dokážu vymyslieť riešenia a postaviť na nich úspešné podnikanie. To môže mať pozitívny vplyv na celú spoločnosť. Alebo prinajmenšom, ak sa chceme držať pri zemi, títo ľudia lepšie rozumejú svojmu segmentu – to je takisto praktický benefit, ktorý investori radi vidia.

Rôznorodosť v zakladajúcich tímoch startupov je veľkou témou pre európske iniciatívy, ktoré motivujú ekosystémových hráčov, aby podporovali pestrosť. Takéto startupy tak majú najmä v začiatkoch širšiu paletu možností. 

Ekosystém sa naťahuje aj do vylúčených komunít

Zaujímavé je spojenie podnikavosti ako nástroja na podporu vylúčených komunít alebo komunít zo znevýhodneného prostredia. Jedným z projektov v tejto oblasti je Budúcnosť INAK z dielne Nadácie Pontis. 

Na rôznych miestach na Slovensku zakladá kluby pre deti vo veku od 11 do 15 rokov. Rozvíja ich podnikavosť, digitálne a mäkké zručnosti. Povzbudzuje ich, aby si všímali svoje okolie, rozmýšľali o svete inak a riešili problémy, ktoré vidia okolo seba. Program posilňuje ich potenciál, aby mali šancu na lepšiu budúcnosť.

Startupový spôsob premýšľania tak vstupuje aj do problémov, na ktoré bol štát doteraz krátky. Ak sa startupom podarí vygenerovať riešenia týchto problémov, bude to pozitívna správa pre všetkých. 

Investovať do startupov dnes môže každý

Ak v startupoch vidíte zmysel, nemusíte byť kamarátom začínajúceho zakladateľa ani bohatým anjelským investorom, aby ste do nich mohli zainvestovať. Možností je viacero – od crowdfundingového investovania až po podielové fondy.

*Služba InvestPlan predstavuje investičnú službu investičné poradenstvo podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).

S investovaním do podielových fondov je spojené aj riziko. Hodnota investícií môže rásť, stagnovať alebo aj klesať a nie je zaručená návratnosť pôvodne investovanej sumy. Výkonnosť v minulosti nie je spoľahlivým ukazovateľom budúcej výkonnosti. Tento materiál predstavuje marketingovú komunikáciu vypracovanú spoločnosťou VÚB, a. s. Materiál neslúži na poskytovanie investičného poradenstva a nepredstavuje odporúčanie ani výzvu na nákup, predaj alebo podržanie konkrétneho finančného nástroja. V súlade so štatútmi, resp. predajnými prospektmi môže podiel cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu vydaných alebo zaručených štátmi uvedenými v týchto dokumentoch prekročiť 35 % hodnoty majetku vo fonde, pričom môže dosiahnuť až 100 % tejto hodnoty; investičnou politikou príslušných fondov môže byť v súlade s týmito dokumentmi investovanie prevažne do iných aktív, ako sú prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu. Pre fondy Eurizon Capital S.A. osobitne platí, že ich štatúty (management regulations) sú zverejnené v anglickom jazyku na www.eurizoncapital.lu a že môžu investovať spôsobom kopírujúcim finančné indexy. Daňový režim závisí od individuálnych pomerov každého podielnika, ktoré sa môžu v budúcnosti meniť. Informácie o investičných službách vrátane upozornení v súvislosti s rizikami spojenými s investíciami vo finančných nástrojoch je možné získať na všetkých predajných miestach VÚB, a. s., a na www.vub.sk v sekcii Misia a hodnoty, Ochrana investora.

V aktuálnej ponuke VÚB, a. s., sú aj podielové fondy udržateľného a spoločensky zodpovedného investovania (ESG/SRI), o. i. presadzujúce environmentálne alebo sociálne vlastnosti alebo ich kombináciu v súlade s čl. 8 nariadenia (EÚ) č. 2019/2088 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb („SFDR nariadenie“). Prístup integrácie ESG (environmentálnych, sociálnych, riadiacich) kritérií sa môže líšiť v závislosti od podielového fondu a jeho charakteristík bližšie uvedených v príslušnej fondovej dokumentácii (najmä Predajný prospekt, Kľúčové informácie pre investorov) dostupných v slovenskom jazyku na všetkých predajných miestach VÚB, a. s., a na www.vub.sk/investovanie/podielove-fondy-eurizon-capital, ktoré by ste mali zvážiť pred prijatím konečného investičného rozhodnutia. Viac informácií zverejnených v súvislosti so SFDR nariadením je možné získať v dokumente Zodpovedné investovanie dostupnom na www.vub.sk v sekcii Misa a hodnoty, Ochrana investora.