Mladí investujú, no aj tak bývajú neskôr. Nová finančná realita generácie Z

Na investovanie im stačí pár minút. Na vlastné bývanie môžu šetriť roky. Dnešný dvadsiatnik má vo vrecku prístup na svetové finančné trhy, no zároveň vstupuje do dospelosti v čase, keď je osamostatnenie čoraz drahšie a finančná istota menej samozrejmá.

Dáta o mladých Slovákoch tento rozpor ukazujú pomerne presne. Približne tretina z nich stále žije s rodičmi a 56 percent nemá finančnú rezervu ani na jeden mesiac výdavkov. Polovica pociťuje finančný stres. Na druhej strane štvrtina pravidelne investuje a takmer osem z desiatich má pocit, že svoje financie zvláda dobre.

Nie je to obraz generácie, ktorá sa o peniaze nezaujíma, práve naopak. Mladí majú k finančným nástrojom jednoduchší prístup než ktorékoľvek z pokolení pred nimi a skôr premýšľajú o investovaní či budovaní vlastného kapitálu. Zároveň narážajú na limity svojho príjmu, ceny bývania a otázku, čo bude znamenať finančné zabezpečenie o niekoľko desaťročí.

Aj preto môže byť stereotyp o generácii, ktorá chce jednoducho menej pracovať a viac si užívať, zavádzajúci. Túžba po finančnej slobode nemusí byť únikom od práce. Môže byť reakciou na svet, v ktorom cesta k istote prestáva byť taká priamočiara.

Finančná sloboda neznamená jachtu

Samotný pojem finančná sloboda pritom zvádza k nesprávnej predstave – k obrázkom ľudí, ktorí v tridsiatke predali firmu, žijú z pasívneho príjmu a v pondelok ráno nemusia vstávať z postele. Ale pre väčšinu mladých má oveľa prozaickejšiu podobu.

„Stereotyp o generácii, ktorá chce menej pracovať a viac si užívať, môže byť zavádzajúci.“

„Finančná sloboda v reálnom živote mladého Slováka nie je stav, keď máte všetko. Je to stav, keď si môžete dovoliť robiť dôležité životné rozhodnutia bez toho, aby vás ovládal strach z peňazí,“ vysvetľuje Štefan Hronec, odborník na finančné vzdelávanie vo VÚB banke.

Rozdiel oproti predchádzajúcim generáciám nie je iba v číslach na účte. Mení sa aj predstava o tom, na čo vlastne majetok slúži. Pre generáciu rodičov sa finančné zabezpečenie spájalo s veľmi konkrétnymi míľnikmi:

• so stabilným zamestnaním,
• s vlastným bytom či domom,
• so zabezpečenou rodinou.

Mladšia generácia od peňazí častejšie očakáva aj niečo menej hmatateľné – možnosť voľby.

Iný pohľad na úlohu majetku

Finančná rezerva môže v očiach mladších ľudí, tzv. generácie Z, znamenať, že človek nemusí zostávať v nejakej firme alebo na určitej pracovnej pozícii iba preto, lebo si nemôže dovoliť výpadok príjmu. Vlastný kapitál môže dať priestor na:

• zmenu kariéry,
• rozbehnutie podnikania,
• odchod do zahraničia na určitý čas,
• voľbu rozhodnutí, ktoré neprinesú okamžitý finančný výnos.

Majetok tým nestráca význam, skôr sa mení jeho funkcia. Nemusí byť iba dôkazom toho, čo človek vlastní. Čoraz viac má byť nástrojom, ktorý človeku rozširuje počet možností.

Práve v tom možno spočíva podstatný posun. Finančná sloboda sa prestáva merať iba hodnotou majetku a začína sa merať aj mierou závislosti od najbližšej výplaty. Čím dlhšie človek dokáže robiť rozhodnutia bez existenčného tlaku, tým väčšiu slobodu mu jeho peniaze v skutočnosti poskytujú.

Iná štartovacia čiara, nie nutne horšia

Pri porovnávaní generácií je lákavé hľadať víťaza. Jedna mala lacnejšie byty, druhá má internet v telefóne. Jedna vstupovala na pracovný trh s vyššou nezamestnanosťou, druhá si na vlastné bývanie potrebuje pripraviť podstatne väčší kapitál. Ako však v našom rozhovore v tomto čísle upozorňuje demograf Branislav Bleha, súťaž o to, kto to mal ťažšie, veľa nevysvetľuje.

„Túžba po finančnej slobode nemusí byť únikom od práce.“

Podobne sa na situáciu pozerá aj Štefan Hronec. „Nemyslím si, že dnešní mladí majú automaticky horšiu štartovaciu pozíciu. Skôr ju majú úplne inú. Ich rodičia často riešili nedostatok možností, dnešná generácia, naopak, čelí nadbytku možností, informácií a neistote, ako si správne vybrať.“

Táto neistota má pritom veľmi konkrétnu ekonomickú podobu. Vysoká inflácia zasiahla aj majetok mladých domácností; medzi rokmi 2021 a 2023 klesol reálny čistý majetok najmladšej sledovanej vekovej skupiny o 16 percent. Zároveň je pre mladého človeka náročnejšie nazbierať vlastné zdroje na kúpu nehnuteľnosti a plánovať desiatky rokov dopredu v prostredí, kde sa rýchlo mení pracovný trh aj cena života.

Na druhej strane sa dramaticky znížili vstupné bariéry pri samotnom budovaní finančného majetku. Investovanie už nie je výsadou bonitného klienta s veľkým kapitálom. Začať možno s niekoľkými eurami, cez telefón a bez potreby rozumieť infraštruktúre finančných trhov, ako to bolo nutné kedysi.

Informácie, vzdelávanie aj investičné nástroje sú dostupnejšie. Lenže rovnaká dostupnosť zároveň prenáša viac rozhodnutí na jednotlivca. Kým predchádzajúce generácie budovali značnú časť majetku cez jednu dominantnú investíciu, teda vlastné bývanie, dnešný mladý človek môže paralelne premýšľať o nehnuteľnosti, investičnom portfóliu, podnikaní, ďalšom vzdelávaní či viacerých zdrojoch príjmu.

Viac možností teda automaticky neznamená jednoduchšiu cestu. Znamená predovšetkým viac rozhodnutí a tým aj vyššiu cenu za tie nesprávne.

Investori bez základnej rezervy

Toto je ďalší paradox mladej generácie. Približne štvrtina mladých na Slovensku pravidelne investuje, no zároveň 56 percent nemá vytvorenú finančnú rezervu ani na jeden mesiac výdavkov. „Mladí už nechcú, aby peniaze iba ležali na účte. Chcú, aby pracovali. To je pozitívna zmena. Zároveň však dáta ukazujú, že budovanie majetku a budovanie finančnej rezervy nejdú vždy ruka v ruke,“ vraví Štefan Hronec.

„Mení sa aj predstava o tom, na čo vlastne majetok slúži.“

Samotná ochota investovať teda ešte nemusí znamenať odolné osobné financie. Rezerva a investičné portfólio totiž riešia dva rozdielne problémy. Jedno chráni človeka pred tým, čo sa môže stať zajtra. Druhé mu pomáha pripraviť sa na to, čo bude potrebovať o desaťročia.

Aj preto Štefan Hronec upozorňuje, že istota a možnosť rastu nemusia stáť proti sebe: „Kým generácia rodičov kládla väčší dôraz na istotu, dnešní mladí častejšie vyhľadávajú možnosti rastu. Zdravé financie však vznikajú až vtedy, keď dokážeme skĺbiť oboje.“

Neexistuje univerzálny recept, ktorý by prikazoval odložiť presne 20 percent na rezervu a ďalších 10 percent investovať. Dôležitejšie je poradie:

• najskôr si vytvoriť ochrannú sieť na nečakané výdavky či výpadok príjmu,
• následne odkladať prostriedky na ciele v kratšom a strednom horizonte a popritom budovať dlhodobé investície.

Dôvod nie je iba psychologický. Investor bez rezervy môže pri prvom väčšom finančnom probléme siahnuť na peniaze, ktoré mali zostať investované ešte desať či dvadsať rokov. Ak sa to stane práve počas prepadu trhov, krátkodobý problém ho môže prinútiť realizovať stratu a zároveň ho pripraviť o ďalšie roky potenciálneho rastu.

Rezerva preto nie je konkurenciou investovania. Je podmienkou, ktorá umožňuje nechať investície na pokoji v čase, keď ich človek potrebuje najmenej predávať.

Dôležitým aktívom nemusí byť vždy investícia do finančných nástrojov

Pri budovaní majetku sa veľká pozornosť venuje tomu, kam peniaze investovať. Pre človeka na začiatku kariéry však môže mať ešte väčší význam otázka, koľko ich bude schopný investovať o päť či desať rokov.

Rozdiel medzi výnosom šesť a osem percent je dôležitý. Zvýšenie mesačného príjmu o stovky eur však môže vytvoriť podstatne väčší priestor na pravidelné investovanie. Štefan Hronec preto do rovnice budovania majetku zahŕňa aj investíciu do vzdelania, jazykov, odbornosti a schopnosti zvyšovať svoju hodnotu na trhu práce: „V istom zmysle je jeho kariéra najvýnosnejšou investíciou, akú kedy urobí.“

„Finančná sloboda je stav, keď si môžete dovoliť robiť dôležité životné rozhodnutia bez toho, aby vás ovládal strach z peňazí.“

Finančnú slobodu preto stavia na troch pilieroch: na schopnosti vytvárať príjem, vedieť hospodáriť s tým, čo zarobíme, a napokon na schopnosti peniaze zhodnocovať. Samotný výber investície je až štvrtým krokom.

Malé peniaze, veľa času

Vyšší príjem pomáha, no čakať s investovaním, kým ho dosiahneme, má jednu nevýhodu – strácame čas. „Mnohí mladí ľudia si hovoria: ‚Začnem investovať, keď budem viac zarábať.‘ Lenže o desať rokov zistia, že síce investujú vyššie sumy, ale prišli o to najcennejšie, čo mohli mať. O čas,“ vraví Štefan Hronec.

Práve dlhý horizont umožňuje, aby význam nadobudli aj relatívne malé sumy. Pri modelovom príklade 60 eur mesačne a priemernom zhodnotení šesť percent ročne by napríklad 25-ročná Jana po 40 rokoch dosiahla približne 119-tisíc eur. Peter, ktorý by rovnakú sumu začal investovať až v 35 rokoch, by po 30 rokoch skončil približne na polovici.

Pri mladom investorovi teda nemusí byť najväčším kapitálom suma, s ktorou začína. Môže ním byť čas.

Investovanie sa zmestilo do mobilu. Emócie tiež

Technológie odstránili bariéry, ktoré kedysi držali drobných investorov mimo finančných trhov. Dnes možno začať investovať cez telefón, s malou sumou a prakticky okamžite. Odborník na finančné vzdelávanie však pripomína, že presne tá istá jednoduchosť umožňuje aj okamžite meniť rozhodnutia: „Najväčšou zmenou preto nie je samotná technológia. Najväčšou zmenou je rýchlosť.“

„Viac možností neznamená jednoduchšiu cestu. Znamená viac rozhodnutí a tým aj vyššiu cenu za tie nesprávne.“

Mladý investor má zároveň k dispozícii viac informácií než ktorákoľvek generácia pred ním. Ale spolu s kvalitnými zdrojmi dostáva aj nekonečný prúd tipov, príbehov o mimoriadnych výnosoch, kryptomenách či ľuďoch, ktorí údajne zbohatli cez noc. Investovanie teda môže začať pôsobiť ako séria príležitostí, ktoré treba stihnúť, namiesto dlhodobého budovania majetku. „Kedysi bol problém dostať sa k informáciám. Dnes je problém ubrániť sa im,“ dodáva Štefan Hronec.

Technológia teda nevytvorila automaticky lepších investorov. Vytvorila investorov s väčším výberom, väčšou rýchlosťou a oveľa väčším množstvom podnetov. Disciplína a schopnosť ignorovať šum preto môžu byť v digitálnej ére cennejšie než ďalší investičný tip.

FOMO je dobrý sluha a zlý investičný poradca

Sociálne siete dokážu mladého človeka priviesť k investovaniu. Problém nastáva, keď sa z inšpirácie stane pocit, že musí konať okamžite, pretože všetci ostatní už zarábajú.

Rozdiel je medzi zdravou motiváciou a rozhodovaním pod tlakom. Varovné signály sú pomerne jednoduché:

• investor nerozumie tomu, čo kupuje,
• používa peniaze, ktoré si nemôže dovoliť stratiť,
• cíti časový tlak alebo ho viac zaujíma potenciálny výnos než riziko.

„Hazardné správanie sa začína tam, kde si človek prestane klásť otázku ‚prečo investujem?‘ a začne sa pýtať iba ‚koľko môžem zarobiť?‘,“ varuje expert.

FOMO teda nemusí byť problémom samo osebe. Môže človeka priviesť k investovaniu. Nemalo by však rozhodovať o tom, do čoho, kedy a za koľko investuje.

Väčším rizikom môže byť aj nerobiť nič

Opačný extrém je menej nápadný. Zo strachu pred stratou môže človek nechať svoje peniaze celé roky na bežnom účte s dobrým pocitom, že neriskuje prudké výkyvy trhov.

Ani hotovosť však nie je bez rizika. Jej nominálna hodnota síce nekolíše ako cena akcií, no inflácia postupne znižuje jej kúpnu silu. Štefan Hronec opakuje, že pre mladého človeka s horizontom niekoľkých desaťročí môže byť premárnený čas rovnako relevantným rizikom ako krátkodobý pokles trhu: „Pre mnohých mladých ľudí nemusí byť jedným z najväčších rizík to, že investujú príliš veľa. Oveľa častejšie ním môže byť to, že neinvestujú vôbec.“

„Pointou je, že voľba nestojí medzi hazardom a absolútnym bezpečím. Každá možnosť nesie iný druh rizika.“

Neznamená to investovať bezhlavo. Rozumný finančný plán musí počítať s rezervou aj s rizikom investícií. Pointou je, že voľba nestojí medzi hazardom a absolútnym bezpečím. Každá možnosť nesie iný druh rizika.

Musí byť sloboda zapísaná na liste vlastníctva?

Na Slovensku sa finančné zabezpečenie desaťročia spájalo predovšetkým s vlastným bývaním. Byt či dom neboli iba miestom na život, ale aj majetkom, rezervou na starobu a symbolom toho, že človek sa dokázal osamostatniť. Pre mnohé domácnosti išlo zároveň o najväčšiu investíciu, akú počas života urobili.

Tento model nestráca význam, no pre dnešných mladých je podstatne ťažšie zopakovať ho rovnakým spôsobom. Približne tretina mladých Slovákov stále žije s rodičmi, pričom za tým často stojí práve nemožnosť dovoliť si samostatné bývanie. Vlastný byt teda zostáva veľkým životným cieľom, no cesta k nemu sa predlžuje a vyžaduje vyšší vlastný kapitál.

Zároveň sa mení predstava o tom, čo vlastne znamená mať majetok. Mladšia generácia môže byť v porovnaní s tými predchádzajúcimi mobilnejšia, častejšie môže meniť zamestnanie, mesto či krajinu a nemusí si celý dospelý život spájať s jednou adresou. Popri nehnuteľnosti preto získava väčšiu váhu aj finančný majetok, ktorý možno budovať postupne a ktorý človeku poskytuje inú formu flexibility. „V minulosti bolo vlastníctvo bývania často cieľom. Dnes sa čoraz viac stáva jedným z nástrojov,“ poznamenáva Štefan Hronec.

Nejde teda o spor medzi vlastným bytom a investičným portfóliom. Pre niekoho bude nehnuteľnosť naďalej základom finančného zabezpečenia, inému môže dávať väčší zmysel kombinovať nájomné bývanie s budovaním finančného majetku a pre mnohých bude prirodzenou cestou kombinácia oboch.

Mení sa skôr otázka, ktorú si mladý človek kladie pri budovaní majetku. Namiesto jednoduchého „kedy budem mať vlastný byt?“ môže byť dôležitejšie pýtať sa „aký typ majetku mi v budúcnosti poskytne slobodu rozhodovať o vlastnom živote?“.

Práve tu sa opäť vraciame k širšej definícii finančnej slobody. Nehnuteľnosť môže byť jej významnou súčasťou, no nemusí byť jediným meradlom úspechu. Majetok môže mať podobu domu, investičného portfólia alebo ich kombinácie. Podstatné je, či človeku poskytuje stabilitu a zároveň priestor rozhodovať o ďalších krokoch bez existenčného tlaku.

„Mladšia generácia od peňazí častejšie očakáva aj niečo menej hmatateľné – možnosť voľby.“

Finančné zabezpečenie sa teda postupne prestáva viazať výlučne na jednu adresu. Čoraz viac môže znamenať schopnosť vytvoriť si takú skladbu majetku, ktorá zodpovedá životu, aký chce človek viesť.

Finančná sloboda ako poistka proti demografii

Otázka vlastného kapitálu získava ďalší rozmer aj pri pohľade na demografický vývoj. Ako upozorňuje demograf Branislav Bleha, Slovensko bude starnúť a pomer ľudí v produktívnom veku k seniorom sa bude výrazne zhoršovať. To vytvorí rastúci tlak na súčasný dôchodkový systém.

Pre dnešného dvadsiatnika preto nemusí byť vlastné sporenie a investovanie iba cestou k vyššiemu komfortu. Môže byť spôsobom, ako si vytvoriť väčšiu nezávislosť od toho, ako bude systém fungovať o štyridsať rokov.

Štefan Hronec však nehovorí o zániku štátnych dôchodkov. „Neznamená to, že štátny dôchodok zmizne. Skôr to znamená, že v budúcnosti môže čoraz viac plniť úlohu základného príjmu a nie zdroja životného štandardu, na aký bol človek zvyknutý počas produktívneho života.“

Finančná nezávislosť sa na rozdiel od snov o skorom odchode z práce, ktoré predkladajú ako lákadlá sociálne siete, môže postupne meniť na niečo oveľa prozaickejšie – na osobnú ekonomickú odolnosť.

Nemusíte mať život vyriešený v dvadsiatich piatich

Má to však aj odvrátenú stranu. Rovnaké sociálne siete, ktoré mladých motivujú investovať, vytvárajú dojem, že úspešný dvadsiatnik by už mal mať kariéru, rezervu, investičné portfólio, vlastné bývanie a plán na dôchodok. Štefan Hronec radí úplne inak: „Finančná gramotnosť by nemala mladým hovoriť, čo všetko už mali stihnúť. Mala by im pomáhať pochopiť, že budovanie finančnej istoty je maratón, nie test z dospelosti, ktorý treba zvládnuť do tridsiatky.“

V dvadsiatke preto netreba mať vybudovaný veľký majetok. Oveľa dôležitejšie je začať vytvárať návyky, rezervu, postupne investovať a zvyšovať svoju hodnotu na pracovnom trhu.

„Budovanie finančnej istoty je maratón, nie test z dospelosti, ktorý treba zvládnuť do tridsiatky.“

Finančná sloboda naozaj nemusí byť cieľovou páskou, ktorú treba prekročiť v konkrétnom veku. Lepšie je chápať ju ako postupné rozširovanie možností, ktoré si človek svojimi rozhodnutiami vytvára.