
Návrat mozgov: čo ťahá domov Slovákov, ktorí sa vracajú zo zahraničia?
Slovensko sa borí s odchodom mladých, talentovaných “mozgov”. Prečítajte si, ako ich správanie ovplyvnila pandémia a brexit a čo môžeme spraviť, aby sme ich pritiahli späť domov.
S ďalšími východoeurópskymi štátmi máme spoločné, že množstvo obyvateľov svoju budúcnosť vidí aspoň na čas inde než vo svojej rodnej krajine.
Čo je Magnifica?

Magnifica je nadštandardná starostlivosť o vybraných klientov VÚB banky. Okrem osobného bankára, samostatnej siete pobočiek, či služby InvestPlan, prináša aj hodnotný obsah, ktorý Vám ukáže, ako si peniaze nielen udržať a znásobiť, ale aj naplno užiť.
Podľa dát z Inštitútu finančnej politiky z roku 2017 len za posledných 15 rokov odišlo zo Slovenska do zahraničia okolo 300 000 ľudí. Viac ako polovica z nich mala menej ako 30 rokov a boli medzi nimi nadpriemerne zastúpení vysokoškoláci.
Množstvo mladých ľudí odchádza už po maturite. Slovensko má v rámci krajín OECD druhý najvyšší podiel študentov v zahraničí. Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky až 17 % z tých, ktorí v roku 2018 pokračovali štúdiom na vysokej škole, išlo študovať do zahraničia. Ide o akademicky najúspešnejších študentov. Väčšina z nich sa neplánuje vrátiť.
Z končiacich vysokoškolských študentov odchádza do zahraničia približne každý desiaty. Najčastejšie končia mimo Slovenska absolventi lekárskych fakúlt: z LF UK vycestoval v rokoch 2010 až 2013 každý piaty absolvent. Ďalšie v poradí sú fakulty s technickým zameraním. Presne títo absolventi by sa nám zišli doma ako soľ.
Slovensko má dlhé dejiny vysťahovalectva. Za posledných 150 rokov z nášho územia emigrovalo viac ako milión osôb. Významné vlny emigrácie nasledovali po prudkých politických a náboženských zmenách. V 19. storočí sa navyše pridružil rýchly demografický rast a nedostatok pôdy. Komunizmus síce zobral väčšine Slovákom možnosť legálne vycestovať, no napriek tomu len počas neho odišlo zo Slovenska asi 150-tisíc ľudí. S pádom režimu padli aj mnohé obmedzenia a v roku 2012 už v zahraničí pracovalo 4,9 % zo všetkých pracujúcich Slovákov. V roku 2016 toto číslo narástlo až na 6,6 %.
Takmer každá slovenská rodina sa musí vyrovnať s odchodom svojich členov. S blízkymi nám zostávajú len vzťahy na diaľku. Odlúčením trpia nielen tí, ktorí zostali, ale aj tí, ktorí odišli: musia si na novom mieste vybudovať novú sieť vzťahov.
Odliv „mozgov“ má aj svoje pozitíva
Emigrácia nemá len negatívne stránky, spája sa aj s pozitívnymi javmi. Prvý dosah znie cynicky: keď tisícky našich maturantov odídu do zahraničia, nemusíme platiť za ich ďalšie vzdelávanie. Prináša to ročnú úsporu nákladov na vzdelanie vo výške minimálne 125 miliónov eur.
Ďalším dosahom je, že ekonomicky aktívni vysťahovalci posielajú peniaze domov svojim rodinám. V roku 2018 tak na Slovensko prišlo približne 350 eur na obyvateľa (2 % ročného HDP).

No najväčším prínosom odchodu „mozgov“ sú nové kontakty, vedomosti a skúsenosti nadobudnuté Slovákmi v zahraničí. Väzby so zahraničím prostredníctvom vysťahovalcov zvyšujú dovoz, vývoz a investície, najmä vďaka uľahčeniu prevodu peňazí a lepšej informovanosti o obchodných príležitostiach.
Napríklad v prípade emigrácie do USA existuje priame spojenie medzi množstvom emigrantov a objemom priamych investícií do rodnej krajiny. V krajinách OECD, medzi ktoré patrí aj Slovensko, podľa hrubých prepočtov na jedného vysťahovalca pripadá ročne v priemere 2 500 eur zahraničného obchodu.
Tí, ktorí sa rozhodnú vrátiť späť (je ich približne polovica), prinesú so sebou zahraničné know-how a často ho dokážu využiť na zlepšenie akadémie, štátnej správy, podnikania či neziskového sektora.
Prichádzame o 2,2 % HDP
Negatíva však prevažujú. Keďže nám odchádza toľko mladých ľudí a žiadni kvalitní migranti k nám neprichádzajú, prehlbujú sa riziká spojené s demografickou krízou a starnutím obyvateľstva.
Bystrí mladí ľudia nám chýbajú, prichádzame o kvalifikovanú pracovnú silu, a tak aj o investície, o potenciálnych doktorandov a vedcov − má to nepriaznivý vplyv na ekonomický rast.
Podľa Márie Balgovej z Institute of Labor Economics odliv vysokoškolsky vzdelaných „mozgov“ zo Slovenska od roku 2000 znížil kumulatívny rast HDP na obyvateľa spolu o 3,8 percentuálnych bodov, čo je spolu približne 308 eur ročne a 2,2 % HDP na obyvateľa. Únik „mozgov“ taktiež brzdí zlepšovanie kvality slovenských inštitúcií.
Ak by nám neodchádzali najnadanejší študenti a ak by sa čo najviac profesionálov vracalo späť domov, krajinu by to mohlo výrazne posunúť dopredu.
Čo by naše „mozgy“ pritiahlo späť
Návratu „mozgov“ na Slovensko sa už od roku 2012 programovo venuje nezisková organizácia LEAF. Jej misiou je rozvíjať budúcich lídrov, ktorí zdieľajú istý typ hodnôt, najmä o podnikavé líderstvo či charakternosť. Martin Procházka z LEAF tvrdí, že práve medzi Slovákmi v zahraničí sú tieto hodnoty veľmi často prítomné a vynikajú v nich aj vďaka svojej zahraničnej skúsenosti.

V prieskume LEAF z roku 2018 sa výskumníci pýtali Slovákov, žijúcich v zahraničí, čo je pre nich osobne dôležité, ak by niekedy v budúcnosti zvažovali návrat. Na prvom mieste skončila zmena politickej kultúry (uviedla ju vyše polovica oslovených). Vzhľadom na to, že 75 % Slovákov v zahraničí aj naďalej najviac na Slovensku prekáža korupcia, klientelizmus a rodinkárstvo, to nie je žiadne prekvapenie.
Lepšiu kvalitu služieb poskytovaných štátom si ako motivujúci faktor vybralo 45 % respondentov. Až 47 % respondentov uviedlo, že by ich na Slovensko prilákala aj konkrétna zaujímavá pracovná ponuka.
Najviac ich ťahá emocionálne puto
Za komparatívnu výhodu Slovenska takmer polovica respondentov považuje emocionálne puto, ktoré majú k svojej domovine.
Neurobiologička: Návrat na Slovensko si vyžaduje odvahu

Emocionálny vzťah k Slovensku sa javí byť dôležitejším ako pragmatické dôvody (nepresýtený trh, jednoduchší prístup k zaujímavých príležitostiam aj v mladšom veku). Viac ako tretina opýtaných vníma pozitívne aj možnosť pomôcť spoločnosti doma na Slovensku.
Martin Procházka z LEAF vysvetľuje: „Rozhodovanie o návrate je veľmi komplexné a vstupuje doň mnoho faktorov. Cieľová skupina, s ktorou pracujeme, je zároveň príliš inteligentná na to, aby sa dala ,opiť rožkom´. Základom je preto pracovať s ľuďmi, ktorí majú k Slovensku pozitívny vzťah, a ten posilňovať. Silným motivačným elementom sú pevné vzťahy − kamarátske aj profesionálne, preto sa v našich programoch sústreďujeme práve na tento front.”
Pandémia a brexit ovplyvnili návrat na Slovensko
Zatiaľ nie sú k dispozícii spoľahlivé dáta, ktoré by ukázali, ako ovplyvnila návrat „mozgov“ na Slovensko globálna pandémia. „Naša skúsenosť naznačuje, že pandémia mnohým mladým ľuďom prvýkrát ukázala, že hranice predsa len niečo znamenajú. Časť z nich sa dlhé mesiace nemohla vrátiť domov,” hovorí Martin Procházka.
Moje investície majú plán
Vďaka novej službe Investplan je váš bankár schopný namodelovať pre vás vhodné portfólio a poskytovať vám pravidelné investičné odporúčania.

„Z pohľadu študentskej populácie bolo pre viacerých atraktívne zostať študovať z domu, a to najmä z dôvodu nižších nákladov (alebo nedostatku iných možností). V tejto skupine však očakávame návrat do zahraničia za predpokladu, že školy opäť prejdú na prezenčné vyučovanie.
Čo sa týka pracujúcich, pandémia otvorila možnosti práce z domu, čo tiež ľudí motivovalo stráviť dlhší čas na Slovensku, s rodinou. Zatiaľ však nič nenaznačuje, že pandémia by mala vplyv aj z dlhodobého hľadiska. Je to však skvelý podnet na ďalší výskum,” premýšľa Martin Procházka.
Do migračných tokov výrazne zasiahol aj brexit, ktorý prehĺbil hranicu medzi Veľkou Britániou a kontinentom. „Opäť na základe skúseností vieme povedať, že sa v našom okolí pohybujú viacerí, pre ktorých zohral úlohu v rozhodovaní o návrate aj brexit. Je však ťažké určiť, do akej miery a o akú veľkú populáciu ide,” konštatuje Martin Procházka.
Návrat nemusí byť vždy najlepším riešením
Snaha o to, aby sa šikovní Slováci vracali zo zahraničia, je len časťou skladačky v boji o globálny talent. „Slovenskej spoločnosti by prospela zmena paradigmy − to znamená nezameriavať sa len na samotný návrat.
Je totiž veľa prípadov, keď návrat buď nedáva zmysel, alebo človek má väčšiu pridanú hodnotu pre svet aj Slovensko vtedy, ak v zahraničí ostane. Ideálnym cieľom by teda pre nás ako pre krajinu mala byť cirkulácia mozgov, a to jednak slovenských, ako aj zahraničných,” hovorí Martin Procházka.
„O odchode Slovákov sa našťastie v poslednom čase rozpráva čoraz viac, ale ak chceme uspieť v boji o talent, mali by sme sa začať zamýšľať aj nad tým, čo môžeme ponúknuť kvalitným ľuďom zo zahraničia, ktorí so Slovenskom nemajú žiadne väzby,” uzatvára Martin Procházka.