Všetkého veľa škodí – sociálnych sietí i debát s AI

Máte pod kontrolou online svet a jeho vymoženosti? Starší vraj milujú Facebook, mladší Tiktok a všetci AI. Ako sú na tom vaše deti v tínedžerskom veku? Zúria, ak sa im snažíte obmedziť čas strávený v online (ne)realite sociálnych sietí? Ako s tým žiť a ako riešiť spory, ktoré majú tendenciu narušiť už aj tak komplikovaný vzťah medzi tínedžerom a rodičom?

Sociálne siete aj AI sú realitou života tínedžerov. Ponúkajú im priestor na komunikáciu, sebavyjadrenie, zábavu. No majú vážnu odvrátenú tvár. Dokážu nepozorovane narušiť to najdôležitejšie – skutočné vzťahy, obzvlášť vzťah medzi rodičmi a dieťaťom. Prepotrebná komunikácia v tejto kľúčovej, osobnosť formujúcej línii ich vinou ostáva bokom. Obracia sa pokrok proti nám?

Mnohí tínedžeri sa zveria skôr online priateľom ako rodičom. Sociálne siete im poskytujú ilúziu bezpečného priestoru, dokonca pochopenia. V oboch prípadoch ide o zdanie. Moderné technológie nie sú zlé, len sa nesmú vymknúť spod kontroly. Ako vplývajú na rodinné vzťahy a psychiku detí? Prinášame vám takmer tucet obáv v podobe otázok a rozšírených odpovedí, ktoré stoja za premýšľanie:

1. Ničia sociálne siete vzťahy?

Prílišné používanie určite áno. Možno si poviete: Keby nebol Tiktok ani Instagram, vzťahy by stále neboli ideálne. Adolescenti akejkoľvek generácie dávajú jasne najavo, že rodinu nepotrebujú a dôležitejší sú pre nich kamaráti.

To však nie je dôvod na to, aby vzácny čas dospievania prežíval mladý človek iba v online svete. Ak je fyzicky doma, no duchom úplne inde, znižuje sa kvalita vzájomných vzťahov až do takej miery, že o slovo sa hlási frustrácia.

Ak deti neustále scrollujú, bez telefónu ani len nevynesú smeti, nestoja o osobný rozhovor a aj doma posielajú stručné správy, nielenže sa vytvára priestor na konflikty, ale aj sa oslabujú vzájomné putá a na oboch stranách je zraňovaná túžba po hlbokom porozumení.

Sociálne siete síce uľahčujú udržiavanie kontaktov, no obvykle na povrchnej úrovni. Budia zdanie priateľstiev, ale v skutočnosti produkujú skôr letmé známosti. Dôsledkom je pocit osamelosti napriek online spojeniu i pokles schopnosti sústrediť sa a viesť hlboké rozhovory. Mladí zvyknú prežívať aj úzkosť a stres z „digitálneho tlaku“, z potreby byť neustále dostupní.

Dospelí, ruku na srdce

Mnoho rodičov venuje sociálnym sieťam viac času, ako je zdravé. Ak nereagujete na otázky či postrehy, lebo ste na smartfóne, syn či dcéra to môžu prečítať i tak, že o nich nemáte záujem. Nové pozorovania a výskumy odborníkov upozorňujú aj na to, že prepojenie medzi rodičmi a deťmi nahrádzajú nezrelé rovesnícke väzby. Ak vás táto téma zaujíma, prečítajte si o nej viac napríklad v knihe dvojice autorov G. Neufeld a G. Maté Držte sa svojich detí.

2. Oslabujú mentálne schopnosti?

Samy osebe človeka neohlúpia. Nadmerná konzumácia však môže ovplyvniť niektoré mentálne schopnosti, spôsob myslenia a sústredenia sa. Sociálne siete pútajú pozornosť častým prepínaním medzi krátkymi videami, notifikáciami a komentármi. Mozog si zvyká na neustále vyrušovanie. Následne môže mať problém sústrediť sa na jednu vec dlhší čas – na čítanie knihy, prípravu do školy.

„Často bezmyšlienkovite scrollujú, preklikávajú príbehy a sledujú obsah, ktorý ich možno ani príliš nebaví a rozhodne im veľa nedá.“

Záľuba v sociálnych sieťach zvykne viesť aj k povrchnému spracovaniu informácií a oslabeniu schopnosti kriticky myslieť. Pri scrollovaní venujete všetkému vždy len pár sekúnd – zaujme titulok, fotka, stručný názor obľúbeného influencera. Kto takto funguje dlhodobo, môže sa stať pasívnym prijímateľom akýchkoľvek správ. Zhoršiť sa môže aj kreativita, predstavivosť, snaha riešiť problémy či tvoriť niečo vlastné.

Dávka rýchlej odmeny

Sociálne médiá dávkujú rýchle odmeny, ako sú lajk, komentár, nové video. Mnoho tínedžerov striehne práve na to. Nie je to nevinná zábavka. Nenápadne to prispieva k tomu, že deti strácajú ochotu čakať, trpezlivo pracovať na niečom dôležitom – učení sa novej zručnosti, čítaní náročnejších textov atď.

Lepšou správou je, že tento fenomén nie je nezvratný ani automatický. Dôležité je dávať pozor na to, ako a ako často moderné komunikačné platformy používate – vy i vaše deti.

3. Zraňujú dozrievajúcu psychiku?

Online komunity ponúkajú výhody, ako sú kontakty so spolužiakmi a s rovesníkmi s podobnými záujmami, no nadmerná naviazanosť na akýkoľvek takýto priestor, zvlášť v citlivom období dospievania, môže priniesť znížené sebavedomie a zvýšený výskyt úzkostí a depresií.

Súvisí to s fenoménom FOMO. Ide o psychologický jav, ktorý sa prejavuje strachom z toho, že iní ľudia zažívajú niečo zaujímavé a vy nie (resp. nie ste pri tom a premeškávate dôležité udalosti).

„Prezentovaná dokonalosť nemusí odrážať pravdu, no v tínedžerovi dokáže spustiť lavínu pochybností o sebe vrátane pocitu vlastnej nedostatočnosti a nespokojnosti so svojím životom.“

Prehnaná záľuba v sociálnych sieťach zvykne zhoršiť schopnosť čítať neverbálne signály, rozvíjať empatiu, budovať hlboké vzťahy, ktoré sa rodia z kvalitných osobných stretnutí a rozhovorov. Môžu sa objaviť aj poruchy spánku.

4. Nútia mladých neustále sa porovnávať?

Videla si ten outfit v storke od Emy? Bol cool. A Sára bola v Dubaji. Má super život. Aj ja by som taký chcela… Áno, sociálne siete vedú k nezdravému porovnávaniu sa.

V statusoch a vo videách online priateľov sa všetko zdá krajšie a jagavejšie. Prezentovaná dokonalosť nemusí odrážať pravdu, lenže v tínedžerovi dokáže spustiť lavínu pochybností o sebe vrátane pocitu vlastnej nedostatočnosti a nespokojnosti so svojím životom. Mnohí sa cítia smutne a izolovane, pritom možno iba nevidia, že aj ich život je nabitý zážitkami – neraz je dokonca zaujímavejší ako v prípade niektorého známeho na sociálnej sieti.

Porovnávanie spôsobuje mladučkým ľuďom bolesť na duši a môže viesť i k nesprávnym životným krokom, postojom v štýle: Chcem zarobiť veľa, bez námahy a rýchlo. Nebudem predsa denne drieť v robote a nič nemať ako rodičia. To nie je život pre mňa.

5. Spôsobujú častejšie konflikty?

Komunikačné platformy vedia prezradiť viac, ako je niekedy príjemné. Tínedžerom nepadne dobre zistenie, že ich priatelia robili niečo bez nich – boli v kine, v meste na nákupe či v pizzerii a ich nezavolali… Následkom môže byť pocit vylúčenia z partie, strach zo straty priateľov a neprimerané reakcie, napríklad v podobe nekonečného vypisovania správ, ktoré môžu byť zraňujúce.

Aj pri osobnom kontakte hrozia konflikty, no pri písaní správ je riziko vyššie. Chýba v nich tón hlasu, mimika, gestá i kontext, ktoré v reálnom svete pomáhajú informáciu správne pochopiť. Napríklad veta To myslíš vážne? môže znieť ako vtip, ale aj ako výčitka.

Ľudia majú rôzne komunikačné štýly aj citlivosť. Príjemca číta správu pod vplyvom okolností alebo vzťahu k autorovi. Ak je podráždený, ľahko si aj nevinnú vetu vysvetlí ako útok. Pomôcť nemusí ani používanie emotikonov a tzv. emoji.

„Mnohí sa cítia smutne a izolovane, pritom možno iba nevidia, že aj ich život je nabitý zážitkami – neraz je dokonca zaujímavejší ako v prípade niektorého známeho na sociálnej sieti.“

6. Otvárajú priestor šikanovaniu?

Je dôležité vedieť, že s kyberšikanou sa stretáva čoraz viac detí a tínedžerov a ich rodičia o tom často netušia. Preto aj pomoc neraz prichádza omnoho neskôr, ako by mala.

Táto forma šikanovania využíva psychické prostriedky ubližovania a manipulácie. Nezanecháva modriny, škrabance ani zničené veci – skôr hlboké rany na duši.

Na rozdiel od „živého“ šikanovania, ktoré prebieha na jednom mieste, napríklad v škole, virtuálne šikanovanie sa odohráva kedykoľvek a kdekoľvek. Stačí mať mobil a pripojenie na internet. Obeť sa pred ním nemôže skryť ani v bezpečí domova.

Rodičia a najbližší, sledujte zmeny

Ak zaregistrujete, že dieťa je smutnejšie, vyhýba sa online svetu, ktorý predtým milovalo, pátrajte, čo je za tým. Môže to byť práve kyberšikana. Pubertiaci sa tvária, že vás nepotrebujú a že ich nesmierne otravujete, no napriek tomu stojte pri nich a hovorte s nimi. Možno budú ticho alebo sa vám vysmejú a „dajú to na hrdinov“, ale je dosť možné, že sa predsa len rozhovoria. Kyberšikanu nepodceňujte a nesnažte sa ju zvládnuť sami. Deti vedia byť kruté a v moderných technológiách môžu byť o krok pred vami. Syna či dcéru preto chráňte a maximálne podporujte.

Tipy na pomoc nielen pri podozrení na kyberšikanu nájdete aj v infografike.

7. Naozaj vedú k závislosti?

Deti sú na rozvoj závislosti od sociálnych sietí obzvlášť náchylné. Ich mozog sa ešte len vyvíja a je citlivý na odmeny, ako sú lajky, komentáre alebo zdieľania. Každé upozornenie na telefóne vyvoláva pocit uspokojenia a láka ich späť na internet.

Závislosť od moderných technológií má negatívny vplyv na psychické zdravie, medziľudské vzťahy aj každodenné fungovanie. U dieťaťa sa prejavuje rôzne, napríklad:

• trávi hodiny so smartfónom namiesto učenia,
• má problémy so spánkom,
• stráca záujem o aktivity, ktoré ho predtým bavili,
• porovnáva sa s ostatnými a cíti sa menejcenné.

Príbeh, ktorý ešte nemá šťastný koniec

Samuel má 16 a „priateľov“ najmä na sociálnych sieťach. Píšu si hodiny. Reálne sa nestretli a dospievajúci Samo o to ani nestojí. Vždy bol skôr introvert. A rodičia? „Neustále ho upozorňujeme, ale on nechápe. Vraj čo stále riešime. No riešime, lebo toto nie je život. Vymýšľame mu program, snažíme sa, aby bol offline a v realite. Všetko márne,“ vravia nešťastní a bezradní.

„Keď sme mu skryli mobil, dostal amok. Bol agresívny, vulgárny, vyhrážal sa, že si niečo urobí.“

Samuelovi sa mama i otec odmala starostlivo venovali. Vnímajú, že je a vždy bol uzavretejší a ťažšie nadväzuje priateľstvá: „Asi preto je nadšený z online kamarátov. Ale prerastá mu to cez hlavu. Keď sme mu skryli mobil, dostal amok. Bol agresívny, vulgárny, vyhrážal sa, že si niečo urobí. Privolali sme záchranku a skončili sme na urgente v sprievode polície. Náš syn vykazuje známky závislosti, ktorá, ako sme sa dozvedeli, je rovnako silná ako pri známych drogách.“ Samova mama vraví, že hľadajú pomoc psychológa a čakajú, kým sa dostanú do rúk skúseného detského psychiatra.

Nový trend: zámerné odpojenie sa

Mladí ľudia sú citliví a mnohým záleží na vlastnom psychickom zdraví. Potvrdzujú to nové trendy medzi nimi, ku ktorým patrí aj zámerné odstrihnutie sa od sociálnych sietí.

Plánované prestávky odôvodňujú práve strachom zo závislosti i tým, že nechcú prísť o reálny život. Aj tak sa dá predchádzať ničivej závislosti. Vďaka tomu môžu viac športovať, relaxovať v prírode a reálne sa stretávať a rozprávať. Tomu, kto sa obáva, že si s odstrihnutím sa sám neporadí, môžu pomôcť aplikácie, ktoré ho upozornia, že je na sieti dlho a je čas odpojiť sa. Takýto trend môže vyskúšať celá rodina.

8. Sú rajom pre predátorov?

O tom azda nikto nepochybuje. Online predátori sa vydávajú za rovesníkov, prípadne milých cudzincov. Vedia, čo povedať, ako lichotiť, ponúkajú pochopenie. Často cielia na deti, ktoré sa cítia osamelo, neisto alebo potrebujú pozornosť. Tvária sa ako kamaráti, kým pracujú na budovaní dôvery u vyhliadnutej obete. Napokon vyžadujú fotky, videá alebo osobné údaje, ktoré neváhajú zneužiť na vydieranie.

Dieťa zranené na najslabšom mieste

Ani 11-ročná Sofia nemala veľa kamarátok. V podstate iba jednu. Cítila sa osamelá, no napokon sa jej cez zoznamku typu hľadám kamarátku podarilo dať do reči s Peťou.

Za pár dní sa Peťa stala stredobodom Sofiinho života. Rozumela jej, povzbudzovala ju. Keď sa Sofia chvíľu neozývala, posielala jej ustarostené správy, či je v poriadku a či ju niečo netrápi.

„Spýtala som sa na meno a povedala, že je to Peťa. Stále mi v hlave nič nebliklo. Normálne meno, všetko znelo normálne.“

Tento príbeh, žiaľ, nebol o kamarátstve. Dievčatko si vyhliadol online predátor. „Sofi chcela byť zrazu sama a začala si zatvárať dvere do detskej izby. Ona, ktorú som mala stále v pätách, veľa sme sa rozprávali a zatvorené dvere sme v celom byte nepoznali. Nebola som jej len mamou, ale aj náhradou za kamarátky, ktoré si v našom okolí ani v škole nevedela nájsť,“ spomína jej mama. Možno práve vďaka tomu sa znovu dostali do dôverného rozhovoru a Sofia prezradila, že konečne má normálnu kamarátku. „Najskôr som si hovorila – super. A potom mi napadlo – akú kamarátku? Veď som nikoho nevidela, nepýta sa za nikým von. Spýtala som sa na meno a povedala, že je to Peťa. Stále mi v hlave nič nebliklo. Normálne meno, všetko znelo normálne.“

Online predátor s maskou kamarátky

Sofiina mama si aj dnes vyčíta, že povestná kontrolka sa jej nerozsvietila ani vtedy, keď dcérka začala hovoriť, že kamarátka býva v Bratislave: „Žijeme v malej dedinke na Záhorí a Sofia nechodí bez nás do Bratislavy.“ Až raz prišiel klasický tínedžerský výbuch hnevu. Ako inak, pre mobil. Sofia má v mobile rodičovskú kontrolu a obmedzený čas, ktorý môže tráviť na sociálnych sieťach.

„Keď sa podobné výbuchy opakovali a stupňovali a ich podtónom vždy bolo, aby sme jej zrušili rodičovskú kontrolu, začali sme mať zlý pocit. Nakoniec sme jej raz, keď už spala, zobrali mobil.“ A tak rodičia našli celú komunikáciu. V mobile boli stovky správ od „Pete“. Sofia mala byť jej ďalšou obeťou. „Bolo to ako nočná mora, nové a nové správy prichádzali aj počas toho, ako sme mali mobil v rukách my. Snažili sme sa to všetko nejako pochopiť a chronologicky usporiadať. Malo to podobu citového vydierania. Tá Peťa jej vyčítala, aká je kamarátka, keď sa celé hodiny neozýva, že jej chýba. Dodnes neviem, či to bola žena alebo muž. Rozhodne to však nebolo dievča v jej veku. Podstatná hrôza spočívala v tom, že táto Peťa bola prepojená na ďalšieho človeka. Ten do ich komunikácie začal vstupovať a pýtať si od Sofie fotky v spodnej bielizni s tým, že aj Peťa mu ich poslala a obaja sú teraz kamaráti, stretávajú sa už aj reálne a je super, že sa našli a môžu sa kamarátiť…“

Ako zistiť, či nejde o predátora?

Varovným príznakom býva tajnostkárske správanie. Zrazu váš potomok rýchlo zatvára aplikáciu alebo počítač, keď sa priblížite. Vyžaduje, aby ste zaklopali, kým vstúpite do jeho izby. Alebo vás prekvapia prudké zmeny nálad a podráždenosť bez zjavnej príčiny. Zlým znamením môžu byť aj drahšie veci, ktoré nájdete pri upratovaní a ktoré si vaše dieťa nemalo za čo kúpiť.

Nech objavíte čokoľvek, prvým krokom má byť rozhovor – nie policajný, ale rodičovský, milujúci a ochranný. Ďalším – nemenej podstatným – je vyhľadanie odbornej psychologickej pomoci.

9. Nútia deti dozrievať skôr?

Áno, deti dnes pod vplyvom sociálnych médií dozrievajú v niektorých oblastiach skôr ako deti v minulosti. Majú rýchly prístup k informáciám, preto majú na informačnej úrovni viac vedomostí o vzťahoch, sexualite, politike či psychológii. Okrem toho vyrastajú vo svete porovnávania. Vidia dospelý život, „ideálne“ telá, módu, problémy. Cítia tlak na to, aby boli dospelejšie, krajšie, úspešnejšie. Častejšie riešia témy ako identita, názory, hranice a pod. Niektoré deti dokonca preberajú roly, ktoré predtým patrili neskoršiemu veku – ide hlavne o tvorbu online obsahu alebo o sebaprezentáciu. To všetko sa neraz deje bez vedenia dospelým.

„Často ide o zrýchlené vonkajšie dozrievanie, ktoré nie je vždy podložené vnútornou emočnou zrelosťou.“

Buďte na pozore, často ide o zrýchlené vonkajšie dozrievanie, ktoré nie je vždy podložené vnútornou emočnou zrelosťou. Preto je veľmi dôležité, aby deti a tínedžerov pri dozrievaní sprevádzali dospelí, ktorí im pomôžu tieto rozdiely pochopiť a zvládnuť.

• 
• 
• 
• 

10. Môže byť AI nebezpečná?

Umelá inteligencia nesmierne napreduje. Kým pred časom komunikovala neosobne, zrazu sa správa, akoby dokázala cítiť. Pochváli, povie, akú skvelú otázku ste položili, nesúdi, v dobrej nálade povzbudí do ďalšej konverzácie. Krehký dospievajúci človek ľahko podľahne dojmu, že našiel spriaznenú dušu.

„Mladí ľudia sú citliví a mnohým záleží na vlastnom psychickom zdraví. Potvrdzujú to nové trendy medzi nimi, ku ktorým patrí aj zámerné odstrihnutie sa od sociálnych sietí.“

Aj odpovede umelej inteligencie na ťažkosti, ktoré mladých ľudí nesmierne trápia, sú čoraz pútavejšie a presnejšie. Zdajú sa lepšie a praktickejšie ako od psychológa či najlepšieho kamaráta. Dieťa môže nadobudnúť pocit, že konečne má niekoho, kto ho pozná. Zrazu s AI rozoberá všetko – vzťahy, rodinu, školu. Vzniká emocionálne puto. Čudné, však?

Čoraz viac odborníkov upozorňuje, že deťom a dospievajúcim sa z AI môže ľahko „zakrútiť hlava“. Mladý človek si v novonadobudnutej eufórii neuvedomuje, že on potrebuje predovšetkým reálnych ľudí. Bez nich nezískava zručnosti potrebné na život, ako sú empatia, rozpoznávanie emócií, riešenie konfliktov.

Čo s kamarátom AI?

Nesúdiť, nezľahčovať, nevysmievať sa. Prehnaná komunikácia s AI môže byť formou úniku i túžby po kontakte a pochopení. Rešpektujte emócie tínedžera, pýtajte sa, čo mu rozhovory s AI dávajú, ako sa vtedy cíti. Možno vníma pocit bezpečia a to, že je konečne vypočutý. Pomáhajte dieťaťu odlíšiť realitu od ilúzie – hlavne to, že AI nevníma, neprežíva a nemá skutočné emócie, hoci vie veľmi dobre reagovať. Dajte mu vedieť, že AI môže byť napriek tomu niečím, čo mu dodá odvahu hľadať skutočné spojenia s ľuďmi.

11. Je to všetko strata času?

Veľmi často áno. Vyjadrenie dospelého človeka: Poviete si, že si prečítate iba jeden článok a potom pôjdete robiť niečo užitočnejšie. Nakoniec zistíte, že ste na Instagrame alebo Facebooku pobudli tri hodiny. Potom vás mrzí, že ste stratili kopu času, a dušujete sa, že už to nikdy nespravíte, no na ďalší deň sa celá situácia zopakuje.

Ešte horšie sú na tom tínedžeri. Im sa na sociálnych sieťach „deje“ celý život. Na prvý pohľad sa to môže zdať neškodné. Veď čo je zlé na tom, ak sa na pár minút pozriete cez sociálne siete do sveta? Nič. Ale keď to nakoniec spočítate, môže ísť o desiatky hodín mesačne, ktoré sa dali využiť lepšie.

Obráťte ich na vzájomný prospech

Deti i dospievajúci často bezmyšlienkovite scrollujú, preklikávajú príbehy a sledujú obsah, ktorý ich možno ani príliš nebaví a rozhodne im veľa nedá. Mnohí to robia preto, aby im nič neuniklo.

Sociálne siete nám všetkým dávajú pocit, že sme produktívni a napredujeme, lebo prijímame veľké množstvá informácií. V skutočnosti ide skôr o rozptýlenie, pretože sociálne médiá vychrlia počas dňa toľko článkov, videí či statusov, že nikto z nás si nemôže zapamätať, čo vlastne videl a čítal. Myslime na to – vo vzťahu k sebe i k našim dospievajúcim deťom.

Apropo, už ste si niekedy sadli večer spolu ako rodina a rozprávali sa o tom, čo kto čítal alebo videl? Skúste to – možno to bude veľmi krátky rozhovor a možno sa rozvinie zaujímavá a pre celú rodinu podnetná diskusia, ktorá posilní vaše vzájomné putá.