53
27. novembra 2024

Branislav Siklienka: Radšej inšpirovať ako presviedčať

Text: Sláva Štefancová
Fotografie: Marek Ganc

Ako otec troch detí nechce zatvárať oči pred tým, či aj ony budú mať kde žiť a rozvíjať svoj potenciál. O zeleni v mestách, zrážkovej vode, tepelných ostrovoch aj adaptačných plánoch, pri ktorých naše samosprávy stále tápajú, sme sa rozprávali s Branislavom Siklienkom, prezidentom Medzinárodného inštitútu výskumu adaptácie na klimatickú zmenu (iCARI).

Čo je Magnifica?

Magnifica je nadštandardná starostlivosť o vybraných klientov VÚB banky. Okrem osobného bankára, samostatnej siete pobočiek, či služby InvestPlan, prináša aj hodnotný obsah, ktorý Vám ukáže, ako si peniaze nielen udržať a znásobiť, ale aj naplno užiť.

Zistiť viac

V rozhovore sme sa poriadne zahryzli do otázok a tém, akými sú:

  • letné prehrievanie miest a postupy odstránenia tvorby tepelných ostrovov,
  • hľadanie iného zmýšľania a konania namiesto prostého zmierenia sa s tým, že mestá sa premieňajú na oblasti, v ktorých sa nedá niekoľko súvislých mesiacov v roku žiť, pracovať ani relaxovať,
  • porovnanie s inými európskymi krajinami – čo všetko robia lepšie ako Slovensko,
  • pohľady na možnú pomoc samosprávam, ktoré nesú na pleciach aktuálne najväčšie bremeno zodpovednosti za implementáciu prospešných opatrení.

Aj na Slovensku registrujeme dôsledky zmeny klímy. Majú podobu extrémnych prejavov počasia, ako sú povodne, zosuvy pôdy, dlhé obdobia sucha, požiare atď. Rezonuje táto téma v spoločnosti?

Ak si pozrieme prieskumy, väčšina obyvateľov vníma tému životného prostredia ako dôležitú. To sa však neodzrkadľuje v prioritách krajiny ani v reálnych činoch.

Túto jeseň sme mali v Bratislavskom kraji obrovské záplavy. Pár dní udalosti rezonovali, ale opäť sme sa dostali do relaxačného módu. Žiaľ, skutočný záujem o životné prostredie nevidím naprieč celou spoločnosťou. Aj v prípade politikov sú zelené témy „prioritou“ len pred voľbami. Po voľbách väčšine z nich zelená vybledne.

Prečo by sme nemali ignorovať klimatické riziká? Čo nás podľa odhadov čaká v mestách v najbližších rokoch v dôsledku klimatických zmien?

Práve v mestách, resp. zastavaných oblastiach pociťujeme zmenu klímy intenzívnejšie. Nachádza sa v nich množstvo nepriepustných povrchov – cesty, chodníky, strechy. Zrážkovú vodu si odvádzame kanalizáciou preč, čím prispievame k narúšaniu malého vodného cyklu a vysúšaniu krajiny.

„Túto jeseň sme mali v Bratislavskom kraji obrovské záplavy. Pár dní udalosti rezonovali, ale opäť sme sa dostali do relaxačného módu.“

Mestá sú v lete extrémne vyhriate. Vzniká efekt tepelného ostrova a pobyt v nich sa stáva neznesiteľným. Následne často prichádzajú prívalové dažde a s nimi záplavy. Predpokladá sa, že početnosť extrémnych javov bude rásť.

Klimatická zmena však nie je otázkou niekoľkých posledných rokov. Akurát jej prejavy už pociťujeme intenzívnejšie. Negatívne dopady sa týkajú životného prostredia, no ovplyvňujú rôzne sektory hospodárstva – stavebný priemysel, energetiku, poľnohospodárstvo atď.

Politici hovoria skôr o boji s klimatickými zmenami, o emisiách, ale nie o adaptácii. Dá sa s týmto javom vôbec „bojovať“ alebo je jedinou cestou prispôsobiť sa a zmieriť sa s tým, že každé leto bude extrémne horúce a prívalové dažde budú spôsobovať škody?

Je pravdou, že v posledných rokoch sa rozprávalo skôr o mitigácii, čiže znižovaní skleníkových plynov. To, čo sa opomínalo, bola práve adaptácia, teda prispôsobovanie sa zmenám. Nie je správna otázka, či sa venovať viac mitigácii alebo adaptácii. Potrebujeme znižovať emisie súčasne s realizáciou adaptačných opatrení.

V lete sa mnohé mestá vinou asfaltu a betónu menia na tzv. tepelné ostrovy. Teplota v centrách býva aj o 10 stupňov Celzia vyššia ako v ich okolí. Ako nám s týmto problémom pomôže zeleň a voda? Môžeme sa vďaka nim tepelných ostrovov zbaviť?

Často sa stretávame s tvrdením, že stromy v mestách potrebujeme sadiť kvôli pohlcovaniu CO2. Lenže to je omyl. Vegetácia v mestách plní primárne ochladzovaciu funkciu a funkciu tienenia. V kombinácii s vodnými prvkami sa ochladzovací efekt zvyšuje.

Preto by sme mali zrážkovú vodu zadržiavať na mieste, kam padne, a nepúšťať ju do kanalizácie a ešte za jej odvádzanie platiť. Navyše ak je zeleň v lete zalievaná, dokáže efektívnejšie ochladzovať a zmierňovať efekt tepelného ostrova.

Platí jednoduchá rovnica, že čím viac zelene a vody v meste, teda rozvinutej modro-zelenej infraštruktúry, tým je to prospešnejšie?

Zeleno-modrá infraštruktúra znižuje teplotný stres a zvyšuje kvalitu života obyvateľov. Čím viac zelene a vodných prvkov v mestách budeme mať, tým príjemnejšie sa budeme cítiť. Netreba zabúdať na to, že zeleň má aj relaxačný a antistresový účinok.

Zrážkovú vodu by sme mali zadržiavať na mieste, kam padne, a nepúšťať ju do kanalizácie a ešte za jej odvádzanie platiť.

Ako v ideálnom prípade budovať zeleno-modrú infraštruktúru?

Dnes je mnoho aktivít sadenia stromov. Nie som si istý, či ich nejaký odborník koordinuje z hľadiska druhovosti, teda čo sa vysádza, kam je vhodné sadiť, aby sme dosiahli požadovaný efekt. Vidíme, že sa sadia druhy, ktoré nie sú vhodné do mestského prostredia a neprispievajú k riešeniu.

Na to, aby sme ochladili mesto, potrebujeme mať zmapované, ktoré oblasti sa prehrievajú, aké je tam prúdenie vzduchu či aké je podložie. Potom vieme simulačným modelom testovať rôzne scenáre. Napríklad dávať stromy s obrovskou korunou nad frekventovanú cestu nie je vhodné, lebo výfukové plyny sa potom udržiavajú v nízkych výškach a kvalitu vzduchu tým nezlepšíme.

Čerstvo dokončený vodozádržný park Karens Minde Culture Park dokáže počas prívalových dažďov zachytiť až 5-tisíc kubických metrov vody vďaka systému jazierok.

Pri pitnej vode sme si vedomí, že ňou zbytočne plytváme, hodnotu dažďovej si však zatiaľ ani neuvedomujeme. Odvádzame ju do kanalizácie. Čo všetko sa dá v meste robiť s dažďovou vodou, aby fungovalo ako špongia?

Kolega z Medzinárodného inštitútu výskumu adaptácie na klimatickú zmenu Milan Klinčok sa bol pred pár mesiacmi inšpirovať v Škandinávii vydarenými projektmi modro-zelenej infraštruktúry.

V dánskej Kodani je čerstvo dokončený vodozádržný park Karens Minde Culture Park. Počas prívalových dažďov dokáže zachytiť až 5-tisíc kubických metrov vody vďaka systému jazierok a otvorených vodných plôch a nádrží, ktoré sú prepojené potrubím. V lete park ochladzuje mesto.

Enghaveparken, verejný priestor z roku 1929, sa zase pred pár rokmi dočkal revitalizácie, v rámci ktorej pribudli aj vodné ihriská pre deti na hranie a ochladzovanie. Pri extrémnych zrážkach dokáže zachytiť až 22 600 kubických metrov vody. Je to jeden z projektov, ktoré majú pomáhať čeliť budúcim klimatickým zmenám v meste.

Tåsinge Plads, námestie v kodanskej štvrti Østerbro, je prvým mestským priestorom, ktorý sa prispôsobil klimatickým zmenám – namiesto asfaltu a nudného trávnika tam pribudla zelená oáza, ktorá zachytáva a akumuluje dažďovú vodu z vozoviek aj zo striech.

„Dávať stromy s obrovskou korunou nad frekventovanú cestu nie je vhodné, lebo výfukové plyny sa potom udržiavajú v nízkych výškach a kvalitu vzduchu tým nezlepšíme.“

Toto je len niekoľko pekných príkladov z Kodane, ako použiť rôzne kombinácie práce s vodou. Mesto sa pre tieto opatrenia rozhodlo po prietrži mračien v júli 2011, ktorá spôsobila škody vo výške 800 miliónov eur. Počas jedného dňa vtedy spadlo okolo 130 milimetrov zrážok, teda približne pätina z toho, čo za celý rok naprší v našom hlavnom meste.

Sú tieto modely realizovateľné paušálne? Môžeme povedať, že čo funguje v Kodani, bude určite fungovať aj u nás?

Princípy fungovania opatrení sú rovnaké. Treba však zvažovať, aké adaptačné opatrenia sú vhodné pre dané miesto a danú budovu. Napríklad zelená strecha bude mať inú skladbu a inú vegetáciu v Portugalsku a inú u nás na Slovensku.

Do úvahy treba brať aj výhľad na vývoj klímy na najbližšie roky. Očakáva sa, že horúčavy, sucho alebo prívalové dažde sa budú stupňovať. Preto dnes odporúčame urobiť – minimálne v prípade zelených striech – predprípravu na závlahu. Zvažoval by som už možno aj vyššie skladby, ktoré zachytia viac vody.

Čo získame tým, že udržíme vodu v krajine, v tomto prípade v mestách?

V prvom rade zlepšíme lokálnu mikroklímu, podporíme kvalitu zelene, prirodzene sa budú dopĺňať zásoby podzemnej vody, zvýšime biodiverzitu, dokážeme predchádzať povodniam a v neposlednom rade to má vplyv na ekonomiku mesta. Využívaním zrážkovej vody dokážeme ušetriť náklady na úpravu a dopravu pitnej vody do domácností. Dokážeme ňou zalievať alebo napríklad aj splachovať.

Máme aj u nás príklady dobrého manažmentu zrážkových vôd v sídlach vo väčšom meradle?

Ukážkovým príkladom manažmentu so zrážkovými vodami je projekt Guthaus v Bratislave, ktorý postavila developerská spoločnosť Corwin. Bytový dom má zelené strechy, pričom dve sú klasické extenzívne s nízkou vrstvou substrátu a tá tretia je vysadená trávovo-bylinnou zmesou a nachádzajú sa tam kry. Tam je výška substrátu vyššia a väčší je teda aj záchyt zrážkovej vody.

„Zelená strecha bude mať inú skladbu a inú vegetáciu v Portugalsku a inú u nás na Slovensku.“

Keď prší, časť objemu vody zadrží zelená strecha a časť odteká zvodmi a kanálikmi v teréne do dažďovej záhrady, kde sa prebytočná voda zhromažďuje. V priebehu 48 hodín voda vsiakne a zároveň sa odparuje, čím zlepšuje lokálnu mikroklímu.

Efekt a opodstatnenosť tohto vodozádržného opatrenia sa preukázali pri nedávnych extrémnych zrážkach, keď nedošlo k žiadnym záplavám. Navyše voda z tohto územia netiekla do kanalizácie, čím nepreťažila sieť a nespôsobila záplavy ani škody.

Guthaus, archív Ing. arch. B. Paulíka

Zeleň v mestách na zníženie tepelných ostrovov môže mať rôzne podoby. Vašou obľúbenou budú určite zelené strechy, keďže sa im venujete profesijne. Ako nám môžu pomôcť v rozhorúčených mestách?

Za prvé vegetačné strechy sa považujú visuté záhrady kráľovnej Semiramis. Aj v severských krajinách sú staré domy porastené trávou a aj naši dedovia si zasypávali pivnice zeminou, na ktorej rástla vegetácia. Tým chcem naznačiť, že zelené strechy boli primárne funkčným riešením a istou formou izolácie.

Zelené strechy v mestách pomáhajú eliminovať tepelné ostrovy, čiže ochladzovať okolitý vzduch. Spomaľujú odtok dažďovej vody do kanalizácie, takže pri prívalových dažďoch sa nedostane do siete celý objem vody naraz. Vegetačné strechy ochladzujú interiér pod strechou.

Zelená strecha na našom rodinnom dome znížila v lete teplotu v izbách pod strechou o 2,5 až 3 stupne Celzia. Vegetačné strechy zabraňujú prenikaniu UV žiarenia na hydroizoláciu, čím predlžujú jej životnosť. Ďalej zachytávajú prach a zvyšujú biodiverzitu.

Aký je potenciál týchto striech v našich zemepisných šírkach?

Potenciálom je každá plochá strecha, ktorá spĺňa technické požiadavky, tzn. minimálne stále zaťaženie musí byť aspoň 95 kg/m2 a strechu musí pokrývať izolácia, ktorá je vyhovujúca (PVC, TPO, EPDM, asfaltové pásy). Nemôže byť degradovaná alebo s končiacou sa životnosťou.

Časť objemu dažďovej vody zadrží zelená strecha a časť odteká zvodmi a kanálikmi do dažďovej záhrady. V priebehu 48 hodín vsiakne a zároveň sa odparuje, čím zlepšuje lokálnu mikroklímu.

Nie je však účelom pokryť každú strechu zeleňou. Pri každej nehnuteľnosti treba zvažovať, aké potenciálne vodozádržné opatrenia vieme aplikovať v rámci budovy a v jej okolí.

Dnes prírastky zelených striech na Slovensku nemeriame. Pre predstavu môžem uviesť, že Česi inštalujú ročne zhruba 400-tisíc, Rakúšania milión a Nemci zhruba 8 miliónov štvorcových metrov zelených striech.

Čoraz častejšie vidíme na strechách kombináciu vegetačnej strechy a fotovoltiky. V čom je toto riešenie výhodné?

Kombináciou zelenej strechy a fotovoltiky zabijeme tri muchy jednou ranou. Vyrobíme elektrickú energiu, zachytíme dažďovú vodu a ochladíme okolitý vzduch. A práve ochladzovanie panelov má pozitívny dopad na ich účinnosť. Okolitá teplota klasickej strechy „zabíja“ výrobu elektrickej energie. Ide o pokles účinnosti v priemere o 0,3 % na každý jeden stupeň nad 25 stupňov Celzia okolitej teploty.

Povrchová teplota klasických striech sa podľa farby povrchu hydroizolácie pohybuje zhruba od 50 do 80 stupňov Celzia. Výskum, ktorý sa robil v Sydney, ukázal zlepšenie dlhodobej účinnosti do 4 %. Naopak, pri vysokých horúčavách na klasickej hydroizolácii účinnosť fotovoltiky poklesla až o 20 %.

„Viedeň je pekným príkladom toho, ako sadiť v obmedzenom priestore, pri budovách a dať zazeleniť fasádu.“

Akými ďalšími spôsobmi dostaneme zeleň do ulíc? A ako sme na tom s vnímaním zelených plôch v hlavnom meste aj celkovo na Slovensku?

V mestách sa stretávame s problémom, že možnosti výsadby zelene sú najmä z dôvodu inžinierskych sietí, odstupov od budov alebo ciest obmedzené. Práve v týchto prípadoch pozeráme po strechách a fasádach. Viedeň je pekným príkladom toho, ako sadiť v obmedzenom priestore, pri budovách a dať zazeleniť fasádu. Používajú sa lankové systémy, aby sa zeleň nechytala na fasádu a nepoškodila ju.

Zelená fasáda nedávno pribudla aj na prístavbe nákupného centra Aupark v Bratislave. Má plochu viac ako 600 štvorcových metrov a so 40 tisícmi rastlín ide o najväčšiu realizáciu svojho druhu na Slovensku a v Česku.

Ďalšou možnosťou je výmena spevnených ostrovčekov alebo iných plôch za plochy zelene. Využívajú sa okrasné trávy a trvalky s nízkymi nárokmi na zavlažovanie. Jedným z riešení, ktoré dnes vidíme v uliciach Bratislavy, je výsadba kríkov a stromov do kvetináčov.

Je to však skôr estetické riešenie ako funkčné a jeho využitie vo väčšom meradle by som neodporúčal. Stromy a kríky v kvetináčoch nechladia a ani neposkytujú dostatočný tieň. Navyše údržba je oveľa náročnejšia a odhadujem, že aj nákladnejšia.

„Nie je však účelom pokryť každú strechu zeleňou. Pri každej nehnuteľnosti treba zvažovať, aké potenciálne vodozádržné opatrenia vieme aplikovať v rámci budovy a v jej okolí.“

Jedna vec je vysadiť zeleň a vhodne vybraté dreviny dostatočného vzrastu, druhá vec starostlivosť o ne, aby vplyvom vysokých teplôt a sucha nevyschli, aby ich v zime nezničila posypová soľ a pod. Zvládajú naše samosprávy aj toto?

Samotná údržba zelene je vo väčšine samospráv problémom. Zasadiť je jednoduché, postarať sa, aby zeleň prežila, oveľa náročnejšie. Vyžaduje si to aktívnu starostlivosť v prvých rokoch, aby sa strom či krík dostatočne rozkorenili a nevyschli. S takýmito prípadmi vyschnutia nových stromov sme sa stretli aj po tomto lete napriek tomu, že mali pri kmeňoch vodné vaky.

Problémom je aj nekvalifikovaný personál, ktorý má na starosti údržbu. Často sú to zamestnanci, ktorí daný odbor neštudovali. Stáva sa, že nevedia rozlíšiť burinu od okrasnej trávy alebo trvalky. Žiaľ, záujem o záhradníctvo ako vedný odbor je nízky a potom tomu zodpovedá kvalita údržby zelene v mestách.

Ako veľmi je dôležitá správna druhová skladba? Zachytila som vašu kritiku vysádzania zelene na Riazanskej ulici v Bratislave. Kritike sa nevyhol ani vyschnutý rozchodník medzi koľajami električky na tzv. dúbravsko-karloveskej radiále. Čo sa v týchto prípadoch spravilo zle? Ako sa z toho môžeme poučiť?

Na Riazanskej sa vymieňal trávnik za trvalky a okrasné trávy. To je samo osebe lepšie riešenie, pretože nová skladba rastlín má vyššiu pridanú hodnotu z hľadiska estetiky, biodiverzity a nevyžaduje si takú náročnú údržbu ako trávnik. Prezentované to bolo ako adaptačné opatrenie, ktoré ochladí priľahlú križovatku. To však nie je pravda. Efekt ochladenia nepocítime, pretože pás, ktorý bol pôvodne zelený, sa vymenil za iný zelený.

Stromy a kríky v kvetináčoch nechladia a ani neposkytujú dostatočný tieň, je to skôr estetické riešenie.

Keď sa robila časť električkovej trate v Dúbravke, bolo tam niekoľko pochybení – od nevhodného substrátu, kde sa použila rašelina, cez nevhodne pripravenú skladbu (nízka vrstva substrátu) po samotné položenie rozchodníkového koberca. Koberec bol premočený v dôsledku veľkých dažďov a kládol sa pri vyše 30-stupňových teplotách. Následne sa jeho farba zmenila zo zelenej na hnedú. Rozchodník sa doslova zachraňoval, aby z neho niečo bolo. Aj dnes vidieť na trati miesta, ktoré sa nezotavili a sú viac zaburinené.

V súvislosti s adaptačnými opatreniami rád hovoríte, že sme akosi zabudli na prirodzenosť a sedliacky rozum našich dedov a chceme mať všetko bezdúdržbové a zautomatizované. Ako to myslíte?

Adaptačné opatrenia sú len zhrnutím múdrosti našich predkov, ako zachytávali a spomaľovali dažďovú vodu alebo ako udržiavali teplotu v domoch či pivniciach. Teda princípy a riešenia poznáme z minulosti. Dnes ich len prispôsobujeme na súčasné podmienky.

Okrem pojmu tepelné ostrovy sa hovorí aj o „zóne zlatovlásky“, teda miestach, kde je stále dostupná pitná voda a sú obývateľné. Patríme do nej aj my. Sú naše reakcie na klimatické zmeny dostatočné na to, aby sme o túto výsadu neprišli?

Odborníci na Slovensku varujú, že ubúdanie zásob pitnej vody predstavuje riziko, ktoré sa môže v budúcnosti zvýšiť. Ovplyvňujú to klimatické zmeny a suchá či prívalové dažde, pri ktorých voda nestíha prirodzene vsakovať, ale aj intenzívne poľnohospodárstvo, využívanie pesticídov a hnojív, ktoré podzemné vody kontaminujú.

„Záujem o záhradníctvo ako vedný odbor je nízky a potom tomu zodpovedá kvalita údržby zelene v mestách.“

Slovensko má vypracovaný akčný plán na implementáciu stratégie adaptácie na zmenu klímy. Zahŕňa napríklad vytvorenie národného informačného systému na poskytovanie klimatických informácií či podporu zelenej infraštruktúry cez dotačné schémy, zlepšenie stavu biotopov atď. Deje sa to už aj v skutočnosti?

Máme vypracované rôzne plány a analýzy na úrovni štátu i samospráv, implementuje sa však veľmi málo opatrení. Keď sa pozrieme na fungovanie štátu v tejto oblasti, mám pocit, akoby adaptácia ani nebola ani témou. Celé sa mi to zdá chaotické, nemá to hlavu ani pätu a chýba kontinuita medzi jednotlivými vládami. Dotačné programy boli spustené, ale tam máme takisto výhrady, akými sú stanovené podmienky čerpania a tiež krátky časový interval na prihlásenie projektov a iné.

Ako to samosprávam uľahčiť?

V septembri sme podpísali memorandum o spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska. Aktuálne finalizujeme strategický dokument, v ktorom špecifikujeme oblasti spolupráce. Keďže samosprávy nemajú dostatok kapacít, aby danú problematiku riešili komplexne, chceme im pomôcť tak, že dostanú dokumentáciu ku skladbe zelenej strechy, špecifikované materiály alebo akú výšku substrátu je potrebné dodržať, aby vegetačná strecha nevyschla.

Tieto inštrukcie dajú projektantovi, resp. architektovi, ktorý im bude projekt pripravovať. Tak sa samospráva vyhne úpravám na úkor kvality alebo „katalógovým“ riešeniam, ktoré nemusia zahŕňať najnovšie skúsenosti a poznatky týkajúce sa fungovania zelených striech vzhľadom na klimatickú zmenu.

Jedným z nástrojov, ako reagovať na dôsledky zmeny klímy, sú adaptačné plány, ktoré mestá vypracovávajú. Čo by mali obsahovať?

Zhrniem to veľmi zjednodušene: analýzu aktuálneho stavu a identifikáciu kritických oblastí (napr. lokality tepelných ostrovov alebo záplavových oblastí), stanovenie cieľa, ktorý chceme dosiahnuť, a navrhnutie opatrení. To, či dosahujeme cieľ, má byť merateľné a nie pocitové, resp. formálne.

Stretli sme sa už s adaptačným plánom, ktorého plnenie malo definovaný ukazovateľ, koľko je uzatvorených partnerstiev s podobnými organizáciami, ktoré riešia klimatickú zmenu. Každý si asi vie odpovedať, že takéto ukazovatele nám v praktickej adaptácii nepomáhajú.

Ktoré slovenské mesto môže ísť v tomto smere príkladom?

Tých niekoľko adaptačných plánov, ktoré sme videli, nespĺňalo podľa nás potrebné náležitosti, reálne ciele a cestu, ako ich dosiahnuť. Inými slovami, boli to skôr formálne dokumenty.

Ste organizátorom konferencie Klimaticky odolnejšie mestá, ktorá sa zameriava na adaptáciu na zmenu klímy s dôrazom na región strednej a východnej Európy. Ktoré myšlienky, nápady či postrehy rečníkov vám najviac utkveli v pamäti?

Mali sme zaujímavé prednášky na tému varovného systému pred záplavami od spolupracovníka Milana Kalaša, ktorý je externým poradcom pre Joint Research Centre pri Európskej komisii. Tento systém by vedeli využívať samosprávy pri prívalových dažďoch a lepšie by tak vyhodnocovali lokálne riziká.

„To, či dosahujeme cieľ, má byť merateľné a nie pocitové, resp. formálne.“

Zaujímavá bola aj prednáška Marka van Kaathovena, ktorého sme objavili na konferencii na Novom Zélande. Prednášal o využívaní zeleného odpadu na zlepšovanie vlastností pôdy v mestách. Mark dostal od magistrátu na starosť park v Aucklande, kde testuje tieto opatrenia na lepšie zadržiavanie vody a predchádzanie povodniam.

Prevláda medzi týmito odborníkmi skôr skepsa alebo optimizmus?

Nezakrývame si oči a hovoríme si pravdu. Všetky naše analýzy a opatrenia vychádzajú z dát a meraní. S emisiami každoročne rastieme, s globálnou teplotou tiež. Tento rok prekročíme stanovený cieľ Parížskej dohody a rast teploty za rok 2024 presiahne jeden a pol stupňa Celzia. Opatrenia robíme pomaly. Čakať optimistický výhľad by bolo asi trúfalé. Potrebujeme sa sústrediť na osvetu, zrýchlenie zavádzania opatrení a vzájomnú spoluprácu, resp. kooperáciu medzi krajinami.

A ako to vnímate vy? Vidíte pohár skôr poloplný alebo poloprázdny?

Ja mám tri malé deti. Keď si predstavím podmienky, aké tu môžu byť o 20 až 30 rokov, mám zimomriavky. Nechcem, aby mi deti vyčítali, že som neurobil nič pre ich budúcnosť. Preto sa snažím robiť osvetu, zelené strechy aktívne inštalujem a prepájam sa s odborníkmi, aby sme mohli najnovšie poznatky prinášať do praxe.

Viem, že existuje časť obyvateľstva, ktorá v klimatickú zmenu neverí. Ja budem radšej inšpirovať tých, ktorí sa chcú pridať a pomáhať adaptovať naše mestá na zmeny, ktoré tu dnes žijeme, ako presviedčať neveriacich.

Branislav Siklienka

Začínal v korporáte, ale jeho poslaním sa stali vegetačné strechy. Cez ne sa snaží prispieť k zlepšeniu klimatických podmienok. Je majiteľom spoločnosti, ktorá zelené strechy realizuje. Odborná i široká verejnosť ho pozná z mnohých projektov ako sympatického a zapáleného človeka. Rád by prebral z letargie všetkých, ktorí ešte vážnosť klimatických zmien nevnímajú ako výzvu.