Peter Palgut: Neporušená rýdzosť vidieckeho stredoveku v Gemeri nemá obdobu

Zvolil si cestu, ktorá spája zem s nebom rovnako, ako to robí gotický sloh. Po celom Gemeri zanecháva svoje stopy, no len preto, aby z neho nezmizol unikátny odkaz vidieckeho stredoveku. Využite voľné letné dni, chyťte sa populárneho trendu pomalého cestovania a príďte sa pozrieť na talianske fresky uprostred slovenských lesov.

Peter Palgut je podpredseda a projektový manažér združenia Gotická cesta. Behu na dlhé trate – za ktorý považuje činnosť tohto združenia – venuje spolu so svojimi kolegami všetku kondíciu, srdcový tep aj celé srdce.

V rozhovore sme otvorili tému tzv. pomalého turizmu, ktorý je mimoriadne vhodný pre krajinu, ako je Slovensko.

Zhovárali sme sa o tom:

• ako sa z nadšenia stáva udržateľný turizmus,
• ako kultúrne dedičstvo oživuje región,
• ako zvládnuť nápory návštevníkov,
• prečo je lepšie dotýkať sa podstaty bytia než budovať chladné múzeum s exponátmi.

Nemalý priestor si zaslúžili samotné gotické fresky a náročnosť obnovy pamiatok.

Ak vás zaujíma, či sú gemerské kostoly v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, tak zatiaľ nie. Nachádzajú sa na tzv. čakacom zozname. Združenie sa snaží jasne zadefinovať, či a akým spôsobom je tento región pripravený na finálny zápis do tohto zoznamu svetového dedičstva.

Peter Palgut však rozpráva aj o tom, ako sa buduje dôverný vzťah s vlastníkmi vzácnych gotických pamiatok: „Musia vedieť, že sme pre nich spoľahliví partneri, ktorí chcú pamiatke pomôcť, nie ju zneužiť.“ Celkom na záver prezrádza, aké kľúče by raz chcel nosiť na veľkej kovovej obruči a prečo.

Pamiatky, ktoré formovali Európu

V Gemeri a Malohonte ste sa ako partia nadšencov zo združenia Gotická cesta rozhodli vrátiť život stredovekým kostolíkom. Ako sa darí vášmu úsiliu?

S veľkou radosťou a zároveň pokorou môžem hovoriť o zápise dvanástich chrámov do prestížneho zoznamu Európske dedičstvo (European Heritage Label). A len nedávno sme získali aj uznávanú európsku cenu za kultúrne dedičstvo Europa Nostra 2026. Získali sme ju v kategórii zapojenie občanov a zvyšovanie povedomia.

Za naším projektom stojí tím skúsených odborníkov. Popri samotnej záchrane historických objektov sa dlhodobo venujeme ich sprístupňovaniu verejnosti. Systematicky realizujeme aktivity zamerané na zviditeľňovanie ich nesmiernej historickej a umeleckej hodnoty.

Čím sú gotické kostoly v Gemeri také výnimočné, že upútali aj Európsku úniu?

Celé sa to odvíja od historického príbehu tohto regiónu. Gemer bol v stredoveku nesmierne bohatý vďaka ťažbe nerastných surovín. Miestna šľachta, najmä rod Bubekovcov, mal dostatok financií na to, aby si na výzdobu chrámov najal špičkových majstrov.

Bohatstvo z nerastných zdrojov umožnilo objednať si výzdobu ovplyvnenú talianskymi tradíciami fresiek, nemeckou banskou kultúrou a lokálnym remeslom. Keď dnes vojdete do dedinského chrámu, aký nájdete napríklad Ochtinej alebo do monumentálnej baziliky, aká je v Štítniku, pozeráte sa na ohromujúce maľby vyhotovené pravou talianskou technikou buon fresco. Ich početnosť, kvalita a zachovalosť, to je v stredoeurópskom kontexte unikát.

Čo takýto úspech reálne znamená pre región?

Značka Európske dedičstvo nie je len ocenením na papieri. Je to symbol a hovorí, že tieto pamiatky formovali spoločnú európsku kultúru a hodnoty.

„Celé sa to odvíja od historického príbehu tohto regiónu.“

Pre Gemer je to obrovský impulz. Zviditeľnilo nás to na mape Európy a pritiahlo pozornosť donorov. Vďaka tomu sa nám darí uzatvárať silné a dlhodobé partnerstvá, akým je aj projekt s Nadáciou VÚB. Vďaka nemu putuje 500-tisíc eur na obnovu piatich kľúčových kostolov: v Štítniku, Ochtinej, Rákoši, Rimavskej Bani a Henckovciach.

V akom stave ste pamiatky našli a čo je pri ich záchrane najťažšie?

Stav mnohých pamiatok bol a niekde stále je kritický. Mnohé obce sa vyľudňujú, cirkevné zbory majú málo členov a chýbajú im peniaze na základnú údržbu, nieto ešte na drahé reštaurovanie.

Najťažšie je zabezpečiť kontinuitu. Opraviť strechu je prvý krok, ale ak v kostole nie je život a nemá ho kto otvoriť, pamiatka chradne ďalej. Preto ma teší, že vďaka spolupráci s reštaurátormi a výskumníkmi nadväzujeme na takmer 700-ročnú históriu majstrov, ktorí tieto kostoly stavali.

Udržateľný turizmus ako záchranné koleso

Kultúrne pamiatky často vnímame staticky. Vy sa ich snažíte prepojiť s cestovným ruchom. Ako reagujú turisti?

Záujem rastie každým rokom. Letné podujatia s tematickými autobusmi, s koncertmi a komentovanými prehliadkami bývajú vypredané. Ľudia nehľadajú len vizuálny zážitok. Hľadajú príbeh. Keď vidia ten kontrast – zvonka nenápadný vidiecky kostolík a vnútri nádhera porovnateľná s talianskym umením –, odchádzajú fascinovaní. Snažíme sa však o udržateľný turizmus.

Vracia gotická cesta regiónu jeho identitu?

Nechceme z Gemera urobiť masovú atrakciu, ale miesto na hĺbavé spoznávanie kultúrnej krajiny. Gotická cesta nie je len cesta obzerania pamiatok, je to cesta k samým sebe, k našim koreňom.

Gemer dostal v uplynulých desaťročiach nálepku hladovej doliny alebo marginalizovaného regiónu. My sa snažíme ukázať, že tento kraj má obrovské vnútorné bohatstvo a hrdosť. Ak dokážeme tieto pamiatky zachrániť a zmysluplne prezentovať, neotvárame v regióne len cesty pre turistov, otvárame predovšetkým cestu regiónu k vlastnej identite.

„Ľudia nehľadajú len vizuálny zážitok. Hľadajú príbeh.“

Pomáha gotická cesta výraznejšie naštartovať turistický ruch v tomto regióne?

Je to beh na veľmi dlhé trate. Celoslovenské štatistiky sú relatívne žalostné, keďže štátny systém sleduje v podstate iba počty prenocovaní a návštevy v konkrétnych inštitúciách. V združení si preto už tri roky vedieme vlastnú evidenciu návštevnosti priamo v kostoloch. Sledujeme ju hlavne počas letnej sezóny. Zisťujeme počty ľudí, krajiny pôvodu a to, či prišli individuálne alebo organizovane cez cestovnú kanceláriu.

Čo trojročné dáta ukazujú?

Ukazujú stabilný rast. V našich štatistikách figuruje vždy len jedenásť kostolov, pretože dvanásty býva spravidla zatvorený pre obnovu. Pred troma rokmi sme začínali na čísle 8-tisíc individuálnych návštevníkov za letnú sezónu. Minulý rok sme sa dostali už na 10 500 ľudí.

Má to však svoje špecifiká – zhruba 3 000 návštev pripadá na samotný kostol v Štítniku. Z týchto dát nevieme presne určiť, či ten istý človek navštívil len Štítnik alebo putoval aj po ďalších lokalitách. No trend je jasný.

A čo obdobie mimo hlavnej letnej sezóny?

Návštevnosť viditeľne ožíva napríklad v máji. Vtedy do regiónu prúdi veľa žiakov a študentov z Maďarska. V rámci školských výletov navštevujú pamiatky po celom území bývalého Uhorska a logicky mieria do kostolov v Gemeri, najmä do tých v maďarsky hovoriacich obciach. Boli by sme veľmi radi, keby sa gotická cesta stala jedným z hlavných pilierov cestovného ruchu v regióne.

Ako aktuálne pokračuje zveľaďovanie gemerskej gotickej cesty?

V obci Rimavská Baňa prebieha obnova starej fary. Bude z nej prvé návštevnícke centrum gotickej cesty. Cieľom je mať na každom okruhu tematickej trasy jedno centrálne zázemie, praktický kontaktný bod. Turisti nebudú musieť zložito obtelefonovávať niekoľkých farárov – vstup do okolitých pamiatok vybavia pohodlne na jednom mieste.

„Najťažšie je zabezpečiť kontinuitu. Opraviť strechu je prvý krok, ale ak v kostole nie je život a nemá ho kto otvoriť, pamiatka chradne ďalej.“

Centrum ponúkne aj prezentáciu histórie pomocou digitálnych technológií, priestor na kultúrne podujatia a chýbajúcu turistickú infraštruktúru prispôsobenú rôznym skupinám vrátane rodín s deťmi či školských zájazdov. Ide o významný krok vpred, realizuje sa v spolupráci s krajmi.

Ako spätne vnímate štartovaciu čiaru a vzdialenosť, ktorú ste už prešli?

Keby ste sa ma to opýtali pred ôsmimi rokmi, keď som v združení začínal, absolútne by som nepovedal, že dnes sa budeme nachádzať v tomto štádiu. Ani vo sne by mi nenapadlo, že získame dve významné európske ceny alebo že sa nám podarí rozvinúť spoluprácu naprieč takými rôznymi štruktúrami. Mali sme síce veľké plány, ale nikto netušil, akými cestami sa k nim reálne dopracovať.

Neverili by sme ani tomu, že budeme mať cez sezónu otvorené dvere na kostoloch a v nich vyškolených miestnych sprievodcov. A už vôbec by sa nám nesnívalo, že nám zazvoní telefón z Nadácie VÚB s otázkou, či nepotrebujeme pomoc.

Príspevok od nadácie vzbudil veľkú pozornosť. Ako sú tieto financie prerozdelené?

Aby som to spresnil, vo finále ide o sumu 600-tisíc eur, ktorá je rozložená na päť rokov. Tieto peniaze nejdú na chod nášho združenia. Sú určené na zachovanie kultúrneho dedičstva. Na obnovu konkrétnych kostolov putuje 90 % prostriedkov, zvyšných desať môže ísť na réžiu a spolufinancovanie iných aktivít.

Samozrejme, prináša to so sebou obrovské benefity pre marketing a návštevnosť, no prvoradá je fyzická záchrana budov. Aj keby sme mali tých peňazí desaťkrát viac, stále by sme ich v Gemeri mali kde použiť.

A kde chcete vidieť gotickú cestu povedzme o desať rokov, ak by ste mali prostriedky niekdajších „pánov zo Štítnika“?

Chcel by som, aby nielen spomínaných dvanásť kostolov, ale aj mnohé ďalšie chrámy v Gemeri mohli byť v oveľa lepšom technickom a vizuálnom stave.

„Ak dokážeme tieto pamiatky zachrániť a zmysluplne prezentovať, neotvárame len cestu pre turistov. Otvárame cestu k vlastnej identite.“

Moje najväčšie prianie však smeruje k ľuďom. Želám si, aby o desať rokov v týchto dedinách stále žili obyvatelia, ktorí budú do týchto kostolov reálne chodiť. Chcem, aby ich aj naďalej vnímali ako svoj duchovný priestor, venovali mu voľný čas a starali sa o svoje dedičstvo – či už v spolupráci s nami, alebo s tými, ktorí prídu po nás.

Ufo uprostred a čaro „slow turizmu“

Poďme k samotnej geometrii gotiky. Čo vás na nej najviac fascinuje a ktoré základné prvky by si mali návštevníci všímať?

Som v podstate laik – nie som architekt ani kunsthistorik, profesiou som geograf. Gotická architektúra však má svoje jasné atribúty. Najznámejším prvkom je určite lomený oblúk. Nájdete ho pri vstupoch alebo priamo na klenbách vnútri kostola. Tieto oblúky sú zakončené typickým špicatým lomením, čo je asi najvýraznejšia črta tohto slohu.

Potom sú to gotické ružice na oknách – či už ide o kružby s motívom tzv. mníšky, alebo o okrúhle kamenárske ružice. Tieto špecifické architektonické prvky sa prenášali aj do samotnej konštrukcie gotických oltárov.

Fascinujúce je aj presklenie okien. Pôvodné stredoveké sklo sa, prirodzene, zachovalo málokde. Keď sa však dnes robia repliky výplní, používa sa tradičné liate sklo.

Gotika v západnej Európe je známa najmä monumentálnymi kamennými sochami a bohatou kamenárskou výzdobou. Prečo to v Gemeri vyzerá inak?

V Gemeri hojnú kamenársku výzdobu nenájdete. Dôvod je prozaický – nedostatok vhodného materiálu. V regióne chýbal pieskovec, z ktorého sa tieto prvky bežne tesali. S tým súvisel aj nedostatok špecializovaných kamenárskych majstrov.

Pôsobili tu predovšetkým zruční stavbári. Výnimky existujú, napríklad v Plešivci nájdete krásny kamenný portál, ale je to skôr ojedinelý úkaz. Deficit kamenárskej sochárčiny však naši predkovia geniálne vykompenzovali. Nahradili ju neuveriteľnou bohatosťou a farebnosťou maliarskej výzdoby. Práve preto máme v Gemeri tie fantastické fresky, ktoré dodnes berú dych.

Ak by ste si mali vybrať konkrétne lokality, kde sa táto história spája s ďalšími zážitkami, ktoré by to boli?

V združení nemáme veľmi radi obvyklú otázku, ktorý kostol je náš najobľúbenejší. Každé miesto je absolútne unikátne. Ak sa však na to pozrieme objektívne, najviac skloňovaný je Štítnik.

„Miestna šľachta mala dostatok financií na to, aby si na výzdobu svojich chrámov najala špičkových majstrov.“

Predstavte si, že prídete do dediny, ktorá má dnes zhruba 1 500 obyvateľov, a uprostred nej stojí monumentálna bazilika. Z dnešného pohľadu pôsobí, akoby tam pristálo ufo. Človek sa hneď pýta, čo to tu robí. Odpoveď dáva okolitý areál a neďaleký vodný hrad, ktorý bol rodovým sídlom mocných Bubekovcov, pánov zo Štítnika. Aj súčasné deti teda priamo vedľa seba uvidia, kde šľachta bývala a kde si postavila svoj chrám.

A čo ak niekto hľadá skôr pokojnejšie, komornejšie miesta?

Ak hľadáte skutočný slow turizmus a chcete objaviť takmer zabudnuté, no magické miesto, určite odporúčam obec Rákoš v okrese Revúca. Tamojší nádherný, mimoriadne zachovaný stredoveký kostolík stojí pod kopcom takmer na samote. Ukrýva v sebe fascinujúce vrstvy histórie.

Minulý rok sa nám doň podarilo vrátiť zreštaurované barokové oltáre, takže návštevník vidí symbiózu viacerých storočí. Je to ideálne miesto na to, aby človek spomalil, nadýchol sa atmosféry starých čias a pochopil, v čom spočíva skutočné, hoci niekedy ukryté bohatstvo Gemera.

Sakrálne bohatstvo v hustej sieti

Keď sa hovorí o gotickej ceste, skutočne sa skloňuje najmä dvanásť ocenených kostolov. Nie je škoda, že tie ostatné zostávajú v ich tieni?

V Gemeri je to sakrálne bohatstvo neuveriteľne husté. Skrýva sa takmer v každej dedine, ktorou prechádzate. Samozrejme, nie všetky kostoly sú stredoveké, nájdeme tu barokové aj klasicistické stavby. Špecifikom však je, v akej dokonalej a autentickej rurálnej, dedinskej forme sa tu stredoveká architektúra zachovala. Ak chce niekto vidieť monumentálne katedrály, zájde inam.

Tieto kostoly tu vlastne stoja 700 rokov.

Prežili turecké nájazdy, stavovské povstania, reformáciu, prvú svetovú vojnu, rozpad Rakúsko-Uhorska, viedenskú arbitráž, tvrdý komunizmus aj divoké 90. roky. Vždy mali jasný účel, priblížiť ľudí k Bohu.

„Fascinujúca je práve tá neuveriteľná rôznorodosť a rôznofarebnosť kresťanstva v Gemeri.“

Najlepšie fungujú vtedy, keď ich ľudia nevnímajú chladne ako historickú „pamiatku“, ale ako živý, sakrálny a duchovný priestor, ktorý slúži tomu, na čo bol postavený. Teraz, po siedmich storočiach, sa paradoxne dostávame do fázy, keď hrozí, že v tých dedinách nebude mať kto tie dvere otvárať.

Vy sám pochádzate zo Spiša, čo je historicky viac-menej tradičné katolícke prostredie. Ako na vás v tomto kontexte pôsobí Gemer?

Pre mňa osobne je fascinujúca práve tá neuveriteľná rôznorodosť a rôznofarebnosť kresťanstva v Gemeri. Nájdete tu vedľa seba katolícke, evanjelické aj reformované (kalvínske) kostoly. Pritom väčšina z nich bola postavená v stredoveku, pôvodne teda na účely tradičného katolicizmu. No neskorší historický vývoj ich transformoval.

Návštevníci, ktorí poznajú výlučne katolícke chrámy, sú často v šoku. Vojdete do stredovekého kostola a automaticky čakáte, že vpredu, vo svätyni orientovanej na východ, bude oltár. Pre katolíka je to jadro kostola. Lenže reformovaná cirkev to takto vôbec neberie. Kalvíni oltáre nemajú. Po oboch stranách lode vybudovali galérie a priamo vo svätyni, presne tam, kde by ste hľadali oltár, zrazu stojí organ.

Na čo návštevníci reagujú najsilnejšie? Čo ich v interiéroch najviac fascinuje?

Je to individuálne, ale hlavným artiklom, za ktorým sem ľudia chodia, sú jednoznačne fresky. Hoci stredovekých malieb máme na Slovensku relatívne dosť, v širšom stredoeurópskom kontexte je Gemer magnetom najmä pre turistov z Maďarska.

„Deficit kamenárskej sochárčiny nahradili neuveriteľnou bohatosťou a farebnosťou maliarskej výzdoby.“

Maďari gotickú architektúru a fresky doslova vyhľadávajú. Na území dnešného Maďarska sa totiž z tohto obdobia zachovalo málo, keďže väčšinu pamiatok počas okupácie zničila Osmanská ríša. Preto tak radi chodia do kopcovitých častí bývalého Uhorska – na Slovensko či do Sedmohradska –, kde stredoveká architektúra zostala stáť v relatívne dobrom stave.

Okrem samotného vizuálneho zážitku z malieb čím ešte gotická cesta oslovuje?

Príbehom o tom, ako tieto stavby prežili a ako sa do nich zapísal osud celého nášho geografického priestoru. V týchto stenách vidíte všetko – kedy sa regiónu darilo, kedy prežíval ťažké časy a prečo nastal úpadok. Odráža sa v nich bežný duchovný, sociálny, ekonomický aj globálny život danej éry. Sú to najstaršie stavby, aké v regióne máme.

V médiách sa pre gemerské chrámy často používa familiárne označenie „kostolíky“. Ako to vnímate vy?

Na toto slovo sme v združení chvíľami až alergickí (smiech). Skúste prísť do Štítnika a nazvať tú obrovskú, monumentálnu baziliku kostolíkom. To sa proste nedá. Ale chápem to, mnohé chrámy sú naozaj komorné a intímne, sotva sa do nich vojde 50 ľudí.

Návštevníkov priťahuje presne táto komornosť, intimita a zachovaný duch posvätného miesta. Ak sem príde vnímavý či pobožný človek, dokáže sa vrátiť o stáročia dozadu a dotknúť sa samotnej podstaty bytia. Mnoho ľudí sem neprichádza ako do kultúrnej pamiatky, idú cielene za hlbokým duchovným zážitkom. A tak by to malo byť.

Znamená to, že ich nechcete premeniť na turistické skanzeny.

Presne tak. Naším cieľom rozhodne nie je tieto kostoly muzealizovať, ako sa to na mnohých miestach stáva – urobiť z nich chladné, mŕtve múzeá. Chceme ich prezentovať s obrovskou pokorou k tomu, prečo boli postavené a prečo dodnes stoja.

„Prežili turecké nájazdy, stavovské povstania, reformáciu, prvú svetovú vojnu, rozpad Rakúsko-Uhorska, viedenskú arbitráž, tvrdý komunizmus aj divoké 90. roky.“

Za tým všetkým je viera, práca s ňou a práca s ľuďmi. Čím viac veriacich bude do týchto chrámov chodiť a čím viac ich bude v týchto dedinách reálne žiť, tým väčšiu šancu na záchranu a zachovanie pre budúce generácie tie kostoly majú.

S deťmi tam, kde nechodia návaly turistov

Vy sám máte rodinu a deti. Čo by ste poradili rodičom alebo starým rodičom, ktorí chcú odpútať najmladších od smartfónov a ukázať im napríklad aj klenoty Gemera? Ako v kostoloch zaujať deti – okrem toho, že im ukážeme tie vzácne stredoveké „obrázky“ na stenách?

Klenoty gotickej cesty ležia v maličkých dedinkách. Pokojne môžeme vnímať ako pozitívum to, že tu nenájdete klasickú turistickú infraštruktúru, na akú sú dnes rodiny s deťmi bežne zvyknuté – žiadne akvaparky, veľké hotely či obrovské moderné detské ihriská. Ide o úplne inú formu spoznávania histórie a aj súčasného Slovenska.

Aký konkrétny historický príbeh by teda mohol v očiach detí prebudiť dobrodružného ducha?

Rodičom stačí prebudiť detskú predstavivosť. Dobrým začiatkom je uvedomiť si, že v stredoveku bol takýto kostol často jedinou kamennou stavbou v celej dedine. Všetko ostatné naokolo bolo z dreva. Dôležité je povedať, že v niektorých týchto obciach žilo v stredoveku viac ľudí ako dnes.

A potom je tu ten skutočne dobrodružný, priam filmový motív. Keď na juh Slovenska vtrhla Osmanská ríša, nájazdníci v 16. a 17. storočí dediny bežne vypaľovali. Vtedy sa okolo kostolov začali stavať masívne kamenné múry. Z kostola sa razom stala pevnosť, kde sa pred Turkami dokázala zabarikádovať celá dedina. Aj keď domy naokolo zhoreli, ľudia vnútri hradieb sa zachránili a dokázali tam svoj majetok brániť.

„V tých stenách vidíte všetko – kedy sa regiónu darilo, kedy prežíval ťažké časy a prečo nastal úpadok.“

Dá sa táto „obranná línia“ v regióne vidieť aj dnes?

Samozrejme. Mnohé múry, ktoré dnes vnímame len ako obyčajné ploty okolo kostola, sú v skutočnosti bývalé hradby. Na niektorých miestach na nich deti dodnes môžu nájsť pôvodné strieľne. Môžu sa cez ne pozrieť a predstaviť si, akú časť dediny by odtiaľ dokázali ubrániť s lukom, kušou či prvými palnými zbraňami. Navyše okolo kostolov často stoja staré drevené zvonice, na ktoré sa dá vyliezť. To všetko dáva výletu skvelý dobrodružný podtón.

Čo prinesie nová sezóna

Na aké podujatia sa môžu návštevníci toto leto tešiť?

Sú združenia, ktoré sú v tomto smere určite aktívnejšie. Máme však svoju každoročnú vlajkovú loď – podujatie Gotická cesta otvorená. Posledné tri roky nesie podtitul Zabudnuté dedičstvo. Zvyčajne upriamujeme pozornosť na menej známe lokality, no tento rok sme sa rozhodli pre iný koncept.

V čom bude odlišný?

Zameriame sa na päticu kostolov, ktoré ľudia relatívne dobre poznajú a sú bežne otvorené cez sezónu – na Štítnik, Ochtinú, Rákoš, Kameňany a o niečo menej známu Rakovnicu.

Chceme na ne poukázať z hlbšieho aspektu. Návštevníkom ukážeme, čo všetko sa v nich za ostatných desať rokov podarilo reálne vykonať. Aké výskumy tam prebehli, aké nové poznatky sme o týchto stavbách získali a kam sa posunuli naše ambície.

Výnimočné to bude v tom, že sprevádzať nebudeme len my zo združenia. Do terénu dotiahneme reštaurátorov, archeológov a ďalších výskumníkov, ktorí v týchto chrámoch reálne pracovali. Chceme ľuďom sprostredkovať ich pohľad na vec. Prácu týchto expertov v priestore vidíme dennodenne, no ich samotných verejnosť bežne nestretáva.

„Ak sem príde vnímavý človek, dokáže sa vrátiť o stáročia dozadu a dotknúť sa samotnej podstaty bytia.“

Aj 15. august bude veľkým dňom pre gotickú cestu a pre tých, ktorí po nej kráčajú alebo na ňu ešte len vykročia. Aký bude jeho koncept?

Koncept zostáva rovnaký – kostoly sú otvorené od rána do večera a kedykoľvek prídete, dostanete odborný výklad. Nebude chýbať bohatý kultúrny program. Večer v Ochtinej, vo farskej záhrade s výhľadom na kostol, plánujeme koncert a možno aj premietanie. Zázemie a občerstvenie poskytne Jelšavský kaštieľ, ktorý za posledné dekády prešiel neuveriteľnou premenou.

Práca, ktorá dáva zmysel

Keď sme hovorili o rodinách s deťmi, nedá mi neopýtať sa, či už vaše deti vedia, ktorý kostol je vašou srdcovkou. Stala sa už gotika súčasťou života vašej rodiny?

Mám dve deti. Staršia dcérka má tri a pol roka, a keď sa dá, občas ju už beriem so sebou – či ideme niekoho sprevádzať, alebo máme pracovné stretnutie v niektorom z kostolov. Takže už so mnou čo-to pochodila.

Baví ma sledovať jej reakcie. Vždy keď doma listujeme fotky alebo vidí zábery z nejakej našej medializácie, okamžite reaguje. Ukáže prstom a povie: „A tam som ešte nebola, tento organ som ešte nevidela!“ Takže si myslím, že pomaličky ju to takpovediac začína chytať. Uvidíme, ako to pôjde ďalej, ale ten základ bude mať zrejme celkom dobrý (úsmev).

„Tá architektúra bola stavaná s jasným cieľom. Je to vertikála života – zo zeme až do neba.“

Keď ste unavený a potrebujete tzv. reset, sú pre vás gotické kostoly priestorom, kde dokážete takpovediac vypnúť a odovzdať všetko svetské?

Jednoduchou odpoveďou by bola protiotázka: Vy si chodíte y oddýchnuť do práce? Do priestoru, v ktorom reálne pracujete? Ak máte v živote šťastie, odpoviete áno. A ja to šťastie mám. Pre mňa sú tieto kostoly naozaj miestom, kde ma práca baví, kde vidím zmysel a kde načerpám novú energiu.

Čo je pre vás v tejto práci najväčšou odmenou?

Jednoznačne dôvera. Kľúče od stredovekého kostola vám nikto nedá len tak na počkanie. Za každými otvorenými dverami sú roky mravčej komunikácie, budovania vzťahov a vzájomnej podpory s vlastníkmi – či už sú to cirkevné zbory, alebo farnosti.

Musia vedieť, že sme pre nich spoľahliví partneri, ktorí chcú pamiatke pomôcť, nie ju zneužiť. Takže môžem povedať, že môj osobný sen je nosiť raz veľký kovový kruh s dvanástimi kľúčmi od kostolov gotickej cesty.

„Kľúče od stredovekého kostola vám nikto nedá len tak na počkanie.“

Čo vás v tom priestore najviac nabíja?

Má to dve roviny. Prvú tvoria ľudia a momenty, keď im viem posunúť nejaké vedomosti a hodnoty a vidím, že si z toho niečo pre seba odnášajú. Druhá nastáva, keď prichádzam do kostola úplne sám, bez turistov. Nastúpi samotná gotika.

Tá architektúra bola v stredoveku stavaná s jasným cieľom. Má na človeka – či už je veriaci, alebo nie – hlboké účinky. Je to taká vertikála života – zo zeme až do neba. A mať aj v takých chvíľach v ruke ten kovový kruh by pre mňa znamenalo, že sme našli skutočný kľúč k srdcu celej gotickej cesty v Gemeri.