55
23. januára 2025

Petra Uharčeková: Snažme sa svojmu telu neubližovať

Text: Ivana Paulíková
Fotografie: Lukáš Paulík

Kedysi mala pocit, že špičková medicína sa odohráva tam, kde strieka krv a o živote pacienta rozhodujú minúty. Dnes vie, že kvalitná medicína sa dá robiť aj v ambulancii všeobecného lekára, ktorý má chuť a víziu byť pacientovi nablízku. Tento pohľad prebrala od svojej mamy, dlhoročnej a medzi pacientmi obľúbenej všeobecnej lekárky. O často zaznávaných preventívnych prehliadkach sme sa rozprávali s anestéziologičkou, lekárkou záchranárkou a všeobecnou lekárkou MUDr. Petrou Uharčekovou, MBA.

Čo je Magnifica?

Magnifica je nadštandardná starostlivosť o vybraných klientov VÚB banky. Okrem osobného bankára, samostatnej siete pobočiek, či služby InvestPlan, prináša aj hodnotný obsah, ktorý Vám ukáže, ako si peniaze nielen udržať a znásobiť, ale aj naplno užiť.

Zistiť viac

Stretli sme sa ako redaktorka a lekárka a pustili sa do rozhovoru na tému, ktorá sa týka väčšiny zaneprázdnených ľudí – prečo máme tendenciu odkladať zdravotné prehliadky a v čom všetkom môžu pomôcť. Až pri prepisovaní rozhovoru som si uvedomila, že s touto lekárkou som sa už stretla. Vybavil sa mi chaos a hrôza jedného rána, keď môj prácou preťažený manžel odpadol a pri páde sa zranil. Vľúdnosť a profesionalita, ktorými mi v tom vypätí aj so záchranárskym tímom pomohla, sú istotne dôvodom, prečo sa mi jej tvár tak naliehavo začala vynárať z pamäti. Patrí jej moja vďaka.

Petra Uharčeková o sebe vraví, že je lekárkou 24 hodín denne. Veľa síl vkladá do osvety zdravotnej prevencie a ešte viac do svojho kvalitného praktického výkonu.

Prečítajte si rozhovor, z ktorého sa dozviete, ako veľmi je pre pracovne a rodinne vyťaženého človeka dôležitá pravidelná návšteva všeobecného lekára a aj to, prečo sa dobrý lekár sem-tam rozhodne svojich pacientov postrašiť. Ak očakávate článok plný zákazov a príkazov, zahoďte obavy. Táto lekárka miluje sladké rovnako ako mnohí z nás a nezatratí vás, ani keď sa jej priznáte, že máte radi údené klobásky.

Patríte k lekárom, ktorí aj cez Facebook aktívne pracujú so svojimi pacientmi. Preventívne prehliadky im pripomínate rôznymi výrokmi a apelujete na nich, že je to len polhodinka, ktorá dokáže zachrániť život. Darí sa vám týmto spôsobom oslovovať pacientov?

Na toto ma „zlomili“ moje deti. Hovorili: Mami, nemáš FB, nemáš Instagram, to je, ako keby si neexistovala. Oponovala som im, že každý, komu záleží na zdraví, na preventívnu prehliadku príde a ten, kto nechce prísť, aj tak nepríde.

„Nejde len o ľudský prístup, hoci i ten je dôležitý, ale aj o posun k širšiemu ponímaniu všeobecného lekárstva.“

Súčasnú ambulanciu máme s mamou, lekárkou so 40-ročnou praxou, tri roky. Už po prvom roku som pochopila, že ak chcem svoju prácu robiť tak dobre, ako to vidím vo svojich predstavách, musím nájsť spôsoby, ako pacientov fyzicky dostať do ambulancie. Chvíľu som so sociálnymi sieťami bojovala, ale nakoniec musím uznať, že Facebook má hádam každý vrátane mojich pacientov v seniorskom veku a spätná väzba naozaj existuje.

Aká je vaša vízia poslania všeobecného lekára?

Som z lekárskej rodiny. Vyrastala som v tom, že všeobecný lekár je takmer rodinný lekár. Mamina poznala dve až tri generácie v rodine každého svojho pacienta. Medicínu vnímala celostne, chápala, že všetko so všetkým súvisí. Vedela, čo sa v ktorej rodine vyskytuje, aké sú tam problémy. Tak nejako to beriem aj ja. Nejde len o ľudský prístup, hoci i ten je dôležitý, ale aj o posun k širšiemu ponímaniu všeobecného lekárstva. Tak je to všade na Západe.

Mamina hovorieva, že lekárov obvod bude vždy taký, aký je samotný lekár. Pacientov treba učiť, aby prichádzali a neodkladali problémy na neskôr. Pre nás je to každodenná mravčia práca, vysvetľujeme, o čo nám ide a ako to má byť. Kto má záujem o poctivú medicínu, u nás ju nájde. Preto sme aktívne aj na sociálnych sieťach.

Zaberá tento typ komunikácie na slovenských pacientov?

Mnohí potrebujú len takéto jemné poštuchnutie. Ale sú chvíle, keď je mi do plaču. Sú to tie, keď pacient stojí vo dverách a vraví: Nemám čas, nechcem u vás nijaké vyšetrenie… A my mu vysvetľujeme, že mu nechceme nič zlé, že v ambulancii všeobecného lekára sa dá vyriešiť veľa a v konečnom dôsledku je to on, kto z toho niečo získa a ušetrí svoj vzácny čas.

Patríte k odborníkom, ktorí by všeobecné lekárstvo radi rozšírili o rozmer rodinného lekára?

Určite. A prakticky sa to už deje. Pediatri môžu čerstvých mladých dospelých vyraďovať už od 19 rokov a nemusia si ich ponechávať do 26 či 27 rokov, hoci legislatíva to umožňuje. Ľudia, ktorí majú v tomto veku deti, neraz prídu s otázkou: Môžeme deti priviesť k vám? My im to dovoľujeme, lebo v tom vidíme zmysel a zásadný potenciál na dobrý manažment zdravia. A začínam lepšie chápať, čo vnímala moja mama – za roky praxe poznala mamu, babku, prababku, keď pribudla dospelá dcéra, znova vedela, čo sledovať viac, pretože je to v danej rodine špecifické.

Kedysi starší ľudia hovorili: Keď pôjdem k lekárovi, určite mi niečo nájde, radšej nikam nejdem. Máme to v populácii ešte stále?

Máme určite viac charakteristických typov pacientov. Jednou krajnosťou sú úzkostliví a na seba zameraní ľudia. Vedia prísť s teplotou, ale nenapadne im, že mohli urobiť prvý krok a vziať si lieky na jej zníženie. Potom sú tu pacienti, ktorí sa riadia heslom „mám sa dobre, nič mi nie je, nikam nejdem“. Tých je najťažšie presvedčiť, aby si našli čas na prevenciu. A potom je tu typ uvedomelého pacienta. To sú ľudia, ktorí boli v živote vedení k tomu, aby vedeli, kedy treba ísť k lekárovi, a podľa toho sa správajú.

„Potrebujeme pacienta vidieť, skutočne ho poznať, mať ho vyšetreného, nie predpisovať medikamenty de facto neznámym ľuďom.“

No pacientov si do ambulancie aj aktívne voláme. A tu treba povedať, že so zamestnanými a zaneprázdnenými ľuďmi je to najťažšie. Treba im maximálne vychádzať v ústrety. Pozitívne zareagujú, ak im ponúknete termín, ktorý im nekoliduje s príchodom do práce, takže neraz ich oslovíme iba s ponukou času okolo 6.15 alebo 6.30 h. Pre nich je dôležité, aby to prebehlo rýchlo a v dohodnutom termíne. Platí to aj v prípade ľudí vo veku 50 rokov a viac, ktorí sú z hľadiska zdravotných rizík v súčasnosti najviac zraniteľní.

Bráni ľuďom v preventívnej návšteve lekára strach a psychické bloky?

Myslím si, že toto už nie je príčinou odkladania návštev u všeobecného lekára. Akurát je tu jedna nie dobrá výnimka – návštevu lekára paradoxne odsúvajú ľudia, ktorých už niečo trápi, šípia, že im asi niečo je. Je to špecifická a úzka skupina ľudí, ktorí majú tendenciu potláčať svoje problémy.

Veľmi svojskou skupinou sú pacienti, ktorí preventívnu prehliadku nepovažujú za niečo zmysluplné, pretože chodia k lekárom špecialistom.

Praktickí lekári to majú ťažké aj vzhľadom na to, že mnohí ľudia vás podvedome vnímajú ako nutnú spojku na ceste za špecialistom…

S tým súvisí aj ďalšia vec. Máme pacientov, ktorých takmer nevídame, ale žiadajú od nás predpisovanie liekov od špecialistov na chronické problémy. Je to v našej kompetencii, lenže my jednoznačne potrebujeme pacienta vidieť, skutočne ho poznať, mať ho vyšetreného, nie predpisovať medikamenty de facto neznámym ľuďom. V našej ambulancii v tomto prípade platí, že stopneme predpisovanie liekov, ak vás fyzicky neuvidíme a neurobíme preventívnu prehliadku.

Stále sme teda pri tom, že klasickému slovenskému tvrdohlavcovi sa v záujme jeho vlastného dobra oplatí pohroziť?

Niekedy. Napríklad keď volá dospelé pracovne vyťažené dieťa s tým, že otec potrebuje lieky, predpíšte mu ich. Lenže ak ide o človeka, ktorého sme v ambulancii štyri či päť rokov nevideli, nevieme, či je mentálne a pohybovo v poriadku ani ako mu slúži zrak, a on napriek tomu vytrvalo odmieta prísť na preventívnu prehliadku, čo zostáva?

„Akoby pacienti nevedeli vyhodnotiť, s čím sa má ísť za lekárom a čo zvládnu sami.“

Je to krajný prípad, ale občas nastupujem s „vydieraním“ a seniorovi položím otázku: Chcete ďalej šoférovať a mať vodičský preukaz? Tak príďte, nech obaja vieme, že ste fit a nemusíme písať návrh na stopnutie vodičského preukazu. To je veľmi silný a fungujúci argument.

Je to paradox. Väčšina ľudí v aktívnom veku si myslí, že seniori chodia k lekárom radi, často a že práve kvôli nim ostatní sedia v čakárňach dlho.

To je skôr mýtus. Samozrejme, existujú takíto pacienti. Neraz sú to životom veľmi zatrpknutí ľudia. A potom sú prekvapení, že sa o nich v ambulancii postaráme – vrátane záchytu rozvoja stareckých demencií.

Dáta o demografickom vývoji hovoria, že Slovensko rýchlo starne – je to hrozba pre sociálny i zdravotný systém. Aký je vekový profil pacientov vo vašom obvode?

Obvod sa nám vekovo obmieňa. Máme dosť starších ľudí, ale aj veľa mladších. Naša ambulancia je v centre mesta, v lokalite, kde je veľký dopyt po bytoch v pôvodných malých bytovkách. Kupujú si ich mladí ľudia, ktorí si ich rekonštruujú a plánujú si tam svoj život. Tým sa obmieňa vek pacientov nášho obvodu.

Nedávno prebehli médiami informácie o tom, že Slováci sú „majstri Európy“ v počtoch návštev u lekára. Priemerný občan našej krajiny je vraj ročne 11-krát v niektorej ambulancii. Chodíme k vám zbytočne?

Myslím si, že tieto dáta pochádzajú zo záznamov zdravotných poisťovní. S čímkoľvek pacient príde, lekár to musí zaznamenať. A hoci niektorí chodia s nepodstatnými vecami, iní zasa nechodia vôbec. Netreba z toho robiť jednoduché závery.

Ja sama za obdobie svojej praxe praktického lekára neviem zodpovedne posúdiť, či pribúda pacientov, ktorí chodia s nepodstatnými vecami. Mamina dokáže porovnať desiatky rokov svojej praxe a tvrdí, že občas ten dojem má. Akoby pacienti nevedeli vyhodnotiť, s čím sa má ísť za lekárom a čo zvládnu sami.

Iné je to na pohotovosti. Plejáda pacientov je tam široká a mnohí prichádzajú zbytočne. Keď sa spýtam, čo ich trápi, odpovedia: Mal som teplotu 37 °C. Keď sa opýtam, či si vzali liek proti horúčke, odpovedia: Mal som? Toto všetko sa premieta do záznamov a výsledných dát poisťovní.

A povedali by ste, že nám dorastá na seba až priveľmi precitlivená generácia? V poslednom čase to naznačujú napríklad pedagógovia a psychológovia.

Možno. A súbežne s ňou je tu generácia starších, ktorí sa potrebujú socializovať a lekár sa im zdá vhodný na tento účel. No nič z toho nie je na plošné znižovanie počtu preventívnych prehliadok, ale na edukáciu. A táto edukácia by mala prebiehať v rodinách i školách. A, samozrejme, my praktickí lekári si tiež musíme v tomto smere vychovávať svojich pacientov.

Čo hovoríte na úvahy o znížení počtu a predĺžení frekvencií preventívnych prehliadok, ktoré sa objavili v parlamente? Viete sa s takýmto pohľadom stotožniť?

Periodicita preventívnych prehliadok by sa nemala znižovať. Nevieme, prečo to poslanci navrhli, ale vieme, že nemajú dostatočné znalosti z oblasti všeobecnej medicíny, medicínskej problematiky ani dostatok dát o prevencii. Vystúpili proti tomu viacerí čelní predstavitelia lekárskej obce.

„Vysoký tlak nebolí, ale dá sa skoro zachytiť a liečiť.“

Poviem to takto. Ľudia do 35 rokov nemôžu mať nárok na preventívnu prehliadku iba raz za šesť rokov. Ak mladý človek medzi rečou spomenie, že trpí bolesťami hlavy, ktorý lekár to nechá bez povšimnutia? Kto môže s istotou povedať, že sa tam nerozvíja niečo vážne? Kritické ochorenia vrátane tumorov mozgu sa v populácii posúvajú do nižších ročníkov a šancou na prežitie je skorý záchyt.

Žijeme takým tempom a spôsobom, aké nám táto doba dovoľuje, a šesť rokov je nesmierne dlhý čas. Tieto aspekty si treba uvedomiť.

Pôsobíte aj v rámci urgentnej medicíny ako záchranárka. Viete posúdiť, či sa odklad preventívnych prehliadok neodzrkadlí v urgentných zásahoch?

Finančné úspory neočakávajme. Ešte spornejší je vplyv na život pacienta. Vysoký tlak nebolí, ale dá sa skoro zachytiť a liečiť. Ani tuky v tele – ďalší obrovský problém – dlho nebolia. Upchatá alebo prasknutá cieva sa má riešiť oveľa skôr, ako dospeje do tohto štádia. Onkologické ochorenia takisto dlho tlejú, kým sa prejavia. Vymenovala som len pár vecí, pri ktorých môže byť neskoro, ak sa odhalia až vtedy, keď niečo niekde začne bolieť. Veľa z toho zachytávame v počiatočných štádiách – s dobrými vyhliadkami na liečbu – iba náhodne vďaka tomu, že sa v odberoch objavia odchýlky a pátrame po ich príčinách.

Na Slovensku máme veľmi zlú životosprávu. Bez jej zmeny, ktorá sa často začína spozorovaním rizikových parametrov pri prevencii, nepôjdeme dobrým smerom. Áno, môžeme sa baviť o syndróme bieleho plášťa, ktorý bráni niektorým pacientom prichádzať na preventívne prehliadky a ktorý môže ukazovať falošné výsledky, ale to neobstojí ako dôvod na rušenie tzv. preventívok.

Je syndróm bieleho plášťa až taký rozšírený?

Hlava je vždy šéf. Má vplyv na emócie, takže organizmus môže reagovať nečakane. Syndróm bieleho plášťa nie je úplne zriedkavý, ale zaujímavé je, že v niektorých generáciách je ho viac, v iných menej.

Do istej miery je to aj prirodzená reakcia človeka – cudzie prostredie v ambulancii, príchod skoro ráno a na lačno kvôli odberom, obavy atď. Navyše niektorí muži majú tendenciu poriadne sa večer pred preventívnou prehliadkou najesť, aby ráno nehladovali. Je to, pravdaže, kontraproduktívne, pretože si spôsobia horšie výsledky a zbytočný stres, keď hľadáme, čo to vyvolalo.

Ako je to vo vašej ambulancii – máte čo robiť? Máte pacientov, ktorí „presne vedia“, čo im je, lebo si to už našli na internete, alebo vám umožňujú slobodne pracovať?

Pravdaže, máme celú plejádu „gúgličov“. Pani doktorka, vygúglil som si toto, potrebujem lístok k tomuto špecialistovi a odporúčanie k tamtomu. Vtedy hovorím: Skúsime začať tým, čo vás trápi?

Praktický lekár môže vyšetriť a skontrolovať veľa. Ku komplexnému vyšetreniu patrí vyšetrenie pohybového aparátu, srdca, pľúc. Ak badám patológiu, ktorá je nad rámec našich riešení, už je potrebný špecialista.

„Praktický lekár musí chcieť a vedieť robiť svoju prácu dôkladne a v celej komplexnosti, ktorá mu je umožnená.“

Ani vyšší tlak nepatrí hneď do rúk špecialistu kardiológa, hoci mnohí obvodní lekári tam odošlú pacienta, len čo zaznamenajú jednu drobnú odchýlku. Tým sa zvyšuje zaneprázdnenosť špecialistov a chýbajú im termíny pre ľudí, ktorí ich potrebujú. To isté platí pri jednoduchej liečbe tukov a podobné je to so žiadosťami k neurológom. Pacient príde s tým, aby som ho poslala k neurológovi, lebo ho bolí chrbát. Nechce nič iné, len lístok k neurológovi. A pritom najskôr treba pátrať v ambulancii praktického lekára: Čo robíte? Akú máte životosprávu? Hýbete sa?

Často ide o mladých ľudí so sedavým zamestnaním, ktorí majú totálny nedostatok pohybu, ale sú ochotní nečinne čakať na termín u neurológa dlhé tri mesiace. Niekedy to nevydržím a vravím, že aj ja mám problémy s chrbtom, a ak by som necvičila, neviem, čo by so mnou bolo. Na to mi povedia: Ale vy ste štíhla a máte dobré držanie tela. Lenže to je práve ono – cvičím.

A stále bojujeme aj s klasikou: Pani doktorka, mám chrípku, prišiel som si po antibiotiká. Antibiotiká pri chrípke ani viróze nepomôžu. Patrí k nim pokoj, posteľ, čaj, znižovanie teploty.

Znova smerujem k tomu, že praktický lekár musí chcieť a vedieť robiť svoju prácu dôkladne a v celej komplexnosti, ktorá mu je umožnená.

Stane sa, že pacient od vás nedostane výmenný lístok, ktorý si prišiel pýtať?

Stane. Niektorí sa potom aj urazia. Ak mali roky lekára, ktorý mal takýto prístup, a zrazu sú konfrontovaní s niečím iným, nebýva to ľahké. No platí aj opak. Keď pacientovi navrhnem, nech mi dovolí vyšetriť ho, nasleduje snímka, niekedy infúzna liečba, lieky, vysvetlenie režimových opatrení, zrazu vzniká iný pohľad na zdravotný problém, na prevenciu ako takú, ale aj na vzťah praktický lekár – pacient.

Rada a s hrdosťou hovorím, že v rámci obvodu sa dá robiť veľmi pekná, účinná a pre pacienta nápomocná medicína, keď to konkrétny lekár chce a ide za tým. Veľa pacientov na vlastnej skúsenosti zistilo, že špecialista pri ich probléme urobil presne to isté, čo navrhoval všeobecný lekár.

Povedzme si, ako často má zdravý dospelý človek navštíviť svojho obvodného lekára a na čo má byť pripravený. Ako to prebieha?

Prevencia znamená predchádzanie, teda cítim sa fajn a práve preto mám nárok na kontrolu zameranú na predchádzanie problémom. Snažíme sa odhaliť, čo sa môže vyskytnúť o niekoľko rokov.

Zdravý človek od 40 rokov má na preventívku nárok raz za dva roky, darcovia krvi aj vyliečení onkologickí pacienti každý rok. Základom je vždy pohovor.

„V rámci obvodu sa dá robiť veľmi pekná, účinná a pre pacienta nápomocná medicína, keď to konkrétny lekár chce a ide za tým.“

Pacienta sa pýtame na chronické choroby, úrazy, operácie, závislosti. Odoberá sa aj sociálna a rodinná anamnéza. Z nej sa zisťuje, či má nárok na ďalšie vyšetrenia, ktoré nie sú bežnou súčasťou prehliadky. Meria sa tlak, pulz, teplota, nasýtenie krvi kyslíkom, váha, vypočítava sa BMI. K fyzikálnym vyšetreniam patrí poklep, posluch, pohmat, pohľad. Sestrička odoberie krv a natočí EKG. Potrebný je rozbor moču. Od 40 do 75 rokov patrí k preventívnej prehliadke aj skríning okultného krvácania z dolnej časti gastrointestinálneho traktu (z GIT-u). Naozaj sa netreba báť.

Ako sa k svojmu zdraviu správajú ľudia rôznych vekových kategórií? Badáte rozdiely medzi dvadsiatnikmi, štyridsiatnikmi a šesťdesiatnikmi?

Veľa závisí od pomerov, z ktorých ľudia pochádzajú, a od okolností, ktoré určujú ich život. Ak to mám zovšeobecniť, dá sa povedať, že kategóriu najmladších dospelých dnes charakterizuje, že sú na seba v mnohom prehnane hákliví. Človek v produktívnom veku sa ženie a musí hnať, lebo musí byť v práci alebo vo firme a zarábať. Až keď ochorie, ukáže sa, ako ľahko je nahraditeľný.

Prečo sú preventívne prehliadky dôležité práve pre ľudí v produktívnom veku?

Pretože sa väčšinou pohybujú v prostredí, ktoré na nich kladie obrovské nároky. Navonok sú naučení žiť pod tlakom. Bolia ich kríže zo sedavého zamestnania, ale zvládajú to. Organizmus však v pohode nie je. Zabrať dostáva srdce i cievy, zvlášť ak k tomu pripočítame obvykle nie veľmi zdravú stravu, chronický stres a kontinuálne vyššiu hladinu adrenalínu. Tolerujeme naratív, že úspešní a vyťažení ľudia zarábajú dosť a môžu si zaplatiť nadštandardnú zdravotnú starostlivosť na špičkovej súkromnej klinike. Lenže je toto riešenie?

Čo je riešenie? Z kolotoča stresu obvykle niet kde vystúpiť. Asi je na mieste prirodzená pochybnosť pacienta, čo na tomto všetkom zmení preventívna prehliadka.

Veľmi dôležitá je hlava. Naučiť sa vypínať. Nájsť rovnováhu, ktorá môže byť absolútne originálna, taká, ktorú by nikto nepredpokladal. Človek vyťažený mentálne potrebuje zapojiť fyzickú aktivitu, ideálne bez rozhodovania. Napríklad skupinové cvičenie alebo cvičenie s trénerom, ktorý ho vedie a dáva pokyny, čo cvičiť a v koľkých opakovaniach. Tam dokáže hlava vynikajúco vypnúť a preladiť sa.

Niektoré ženy relaxujú po práci varením a ručnými prácami. Pre iné je to neprijateľné práve preto, že tam stále zostáva plná váha na rozhodovaní a sústredení a práve toto potrebujú odbúrať. Preto je pre ne ideálne odísť z domu a byť v záhrade alebo v lese, behať a pod.

„Človek v produktívnom veku sa ženie a musí hnať, lebo musí byť v práci alebo vo firme a zarábať. Až keď ochorie, ukáže sa, ako ľahko je nahraditeľný.“

Súčasná doba je voči ľuďom v produktívnom veku extrémne málo prajná. Na pleciach majú obrovskú zodpovednosť nielen za svoj život, ale aj za životy svojich detí, svojich rodičov i svojich zamestnancov, takže mentálne dostávajú nesmierne zabrať. Nikto z nás nie je perpetuum mobile, je nutné nájsť si spôsob, ako sa uvoľniť.

Uvedomuje si bežný dospelý človek, čo všetko ho môže vyradiť z pracovného kolobehu a spôsobiť možno až existenčné problémy? Aké sú najvážnejšie chronické zdravotné ťažkosti, ktoré preventívne prehliadky dokážu zavčasu odhaliť?

Myslím si, že dominujú bolesti chrbta – je toho nesmierne veľa a začína sa to prejavovať najmä u pacientov nižších vekových kategórií. Podobne problémy s vyšším tlakom. No málokto si vopred uvedomuje, aký veľký dosah na jeho život to môže mať. Preto ignorujeme najjednoduchšie riešenia rozvíjajúcich sa ťažkostí, akými sú primeraný pohyb či zdravá strava. Niekedy pacientom ukazujem rozkreslené všetky svaly chrbtice a vysvetľujem, že pre správne držanie tela je dôležité posturálne svalstvo, a pritom ide o drobné a malé svaly.

Ako veľmi sa v manažmente svojho zdravia líšia muži a ženy? Čo je pre nich typické?

Muži si viac budujú prekážky – načo, prečo, netreba, nemám čas. Ženy sú iné. Dá sa s nimi ľahšie dopracovať k vyšetreniu i riešeniam. Asi vo všeobecnosti platí, že ženy hľadajú spôsoby, ako zmeny spraviť, a muži dôvody, prečo nie.

A platí aj to, že ak chcete dostať na preventívne vyšetrenie muža, ideálne je osloviť jeho ženu?

Samy to tak zvykneme riešiť. Ak manželke povieme, že manžel by mal prísť na preventívnu prehliadku, reaguje: Jasné, dajte mi termín, postarám sa o to.

„Nikto z nás nie je perpetuum mobile, je nutné nájsť si spôsob, ako sa uvoľniť.“

Ak by ste mali uponáhľanému, pracovne vyťaženému, ale na prvý pohľad zdravému a aktívnemu mužovi po päťdesiatke krátko a rýchlo vymenovať tri dôvody, prečo by nemal vynechať vyšetrenie prostaty, čo mu poviete?

Zaberá ísť na to z hľadiska sexuálneho života. Snažíme sa o domácke prostredie, takže bez zábran padne aj otázka: Tušíte, aké to bude, keď sa nedokážete vycikať? Ďalšia fungujúca taktika je spýtať sa, či uprednostňuje nočný spánok alebo otravné vstávanie a opakované meranie cesty na záchod.

Okrem toho je tu zvyšujúce sa percento výskytu rakoviny prostaty. Súčasní muži si riziko uvedomujú a táto hrozba je dôvodom, prečo sa na vyšetrenie odhodlajú a podstúpia ho. Aj táto diagnóza sa často zachytáva náhodne.

A čo by si od vás vypočula štyridsiatnička, ktorá sa vám zverí, že napriek odporúčaniu gynekológa zatiaľ nebola na mamografickom vyšetrení prsníkov, lebo na internete čítala o jeho údajných škodlivých účinkoch?

Ženy sú zodpovednejšie. Mnohé vedia, že onkologické ochorenia prsníkov, krčka maternice i endometriálne karcinómy bývajú odhalené vďaka skríningu. Zvlášť zodpovedné sú tie, ktoré už majú deti.

Orieškom zvykne byť skupina životom z rôznych dôvodov zatrpknutých žien. Nie je ich veľa, ale je náročné s nimi pracovať. Pomáha hovoriť s nimi, priviesť ich k tomu, že skutočne stále majú pre koho žiť. Stále existuje niekto, kto o ne nechce prísť, alebo niečo, čo ony samy do budúcna nechcú stratiť.

Badáte v ambulancii paradox, že výborne vyzerajúci ľudia vo veku 45 rokov a viac, ktorí cvičia a zdravo sa stravujú, majú čerstvo dospelé deti s nadváhou či až obezitou?

Registrujeme to. Alebo aj iné paradoxy – vyšportovaní pacienti, ktorí napriek svojmu aktívnemu životu majú zvýšené hodnoty tukov a zlého cholesterolu. Niekedy sú to milovníci horaliek a keksíkov, ale môže za tým byť porucha metabolizmu. Tieto tuky nebolia, plávajú voľne v organizme, až sa niekde usadia a spôsobia akútny problém.

Ale ak sa človek o seba stará, športuje, zdravo sa stravuje, vie relaxovať i naplno pracovať, robí to najlepšie, čo sa dá. Funkčný organizmus spaľuje stále – tuky i cukry. Treba to vedieť a viesť k tomu aj dospievajúce či čerstvo dospelé deti.

Od preventívnej prehliadky mnohí očakávame zákazy. Vravíme si: Zasa mi lekárka zakáže jesť sladkosti. Muži už vopred smútia za slaninkou, klobásami a pod. Naozaj musia ísť takéto dobroty zo stravy človeka v istom veku pri spomaľujúcom sa metabolizme preč?

Nie celkom. Veľmi dôležitá je fyzická aktivita. Psychika však tiež zohráva svoju rolu. Ak máte snívať o klobáse, tak si z nej kúsok dajte, ale v doobedňajších hodinách. A športujte, chodievajte na prechádzky. Aj ja som milovníčka sladkého, neviem bez neho fungovať, ale musím to kompenzovať športom. I tu je dôležitá rovnováha a poriadok v hlave.

Čo všetko môžeme ovplyvniť zdravším životným štýlom a lepším manažmentom svojich návykov?

Genetika a predispozícia zohrávajú svoje. Nikto nevie, aké gény má zmutované. Ale snažme sa svojmu telu aspoň neubližovať. Každý má len jedno, iné mať nebude. Nesprávajme sa k nemu macošsky.

„Ak máte snívať o klobáse, tak si z nej kúsok dajte, ale v doobedňajších hodinách. A športujte, chodievajte na prechádzky.“

Ako má vyzerať ľahšia strava pred preventívnou prehliadkou? Dávate v tomto smere pacientom odporúčanie?

Dva-tri dni menej mastné a menej sladké jedlá. Principiálne platí – zostaňte pri svojej obvyklej strave, ale bez excesov. Bôčik večer pred odberom krvi sa na výsledkoch prejaví. Rovnako alkohol alebo aj analgetiká.

Zdá sa, že po pandémii vzrástol počet ľudí s veľmi vážnymi zdravotnými problémami. Týka sa to hlavne ľudí v najlepších rokoch. Majú byť na vrchole výkonnosti s dvadsiatimi rokmi aktívneho života pred sebou a zrazu ich zaskočí ťažké onkologické ochorenie. Existujú o tom relevantné dáta?

Deje sa to. Nedá sa to nevnímať. Tieto ochorenia sa posúvajú do nižších vekových skupín. Doba tlačí naše mysle i telá do výkonov, ktoré sa na nich podpisujú.

Okrem onkologických ochorení patria k strašiakom aj degeneratívne neurologické ochorenia. Aj nástup Alzheimerovej choroby sa posúva do nižších vekových kategórií. Môže tomu súčasný človek vedome zabrániť? Akými krokmi?

Najviac v tomto smere vnímam skoré prepuknutie neurologických ochorení centrálneho aj periférneho nervového systému. Sklerózy rôzneho typu sa objavujú paradoxne medzi mladými ženami, u ktorých by sa objaviť ani zďaleka nemali. Ide o vyrovnané ženy, u ktorých nebol nijaký predpoklad na takúto vážnu diagnózu. Stále sa hľadajú odpovede na otázky, čo je za tým. Diskutuje sa o spôsobe života, spracovanej strave, chronickom strese. Veľa má na svedomí predispozícia a autoimunita. Je ťažké nájsť životnú rovnováhu, ale je to veľmi dôležité.

Na preventívnych prehliadkach nie je priestor na riešenie duševného zdravia, hoci je zraniteľné práve životným štýlom, pracovnou záťažou a asi aj málo optimistickou spoločenskou klímou a nárokmi, ktoré sú na všetkých kladené. Je možné na preventívke odhaliť vyhorenie, úzkosť alebo chorobný smútok, ak to pacient priamo nespomenie?

Na pacientovi veľa vecí jednoducho vidno. Ak ako lekár máte záujem starať sa o svojich pacientov, neraz už pri vstupe do ambulancie na základe gest a mimiky postrehnete, čo sa deje. Len treba mať záujem pátrať a pýtať sa. Ide práve o to, či beriete pacienta za svojho a chcete mu pomáhať. Ja to tak beriem, sú to naši pacienti, sme tu pre nich. Neraz stačia dve-tri slová a pacient vypustí ventil a rozplače sa. Stačí málo a otvorí sa potrebný dialóg.

Pred pár rokmi obletela svet kniha i dokumentárny seriál o tzv. modrých zónach našej planéty. Sú to oblasti, ktorých obyvatelia sa vyznačujú nadpriemerne dlhým životom v plnom zdraví. Myslíte si, že každý človek má potenciál usporiadať si život tak, aby bolo jeho modrou zónou akékoľvek miesto, kde žije? Ako by na to mal ísť?

Nedávno som sa vrátila z podobného miesta v Japonsku. Dozvedela som sa veľa o mentalite týchto ľudí. Sú nesmierne pracovití, ale aj nesmierne disciplinovaní. A čo môže byť pre mnohých prekvapujúce, vedú v podstate jednoduchý život. Jednoduchú majú aj stravu. Málo soli, málo korenín, všetko veľmi prirodzené a prírodné. Poriadok majú ozaj vo všetkom, ale predovšetkým v prijímaní a prežívaní svojho života. O tom to je.

„Neraz stačia dve-tri slová a pacient vypustí ventil. Stačí málo a otvorí sa potrebný dialóg.“

V našich končinách mnohých – priznávam, že aj mňa – nesmierne ničí celkové negatívne nastavenie spoločnosti a ľudí vo všetkých jej vrstvách a v akomkoľvek postavení. Je to zlá klíma na zdravý život z hľadiska fyzickej i psychickej pohody.

K prevencii patrí nastaviť celý život do slušnejšieho a lepšieho módu. Byť vďačnejší za každú chvíľu a každý deň. Starať sa o seba. A sebalásku rozšíriť do okolia. Lebo platí, že ako sa cítim, to aj vyžarujem.

Petra Uharčeková

Praktická lekárka, anestéziologička, lekárka záchranárka. Študovala na Jeseniovej lekárskej fakulte UK v Martine. Zahraničné stáže absolvovala v New Yorku, Dánsku, Česku. Na Slovensku pôsobí aj ako anestéziologička vo Fakultnej nemocnici v Nitre. Už 28 rokov pracuje aj ako lekárka záchranárka. Spoločne s mamou – MUDr. Martou Mančíkovou – vedie v centre Nitry ambulanciu všeobecného lekára pre dospelých.