Šimon Staňo: Miliónový nápad? Radšej prieskum, ktorý ukáže, čo firmy potrebujú

Za štyri roky vybudovali startup, ktorý dnes patrí medzi najrýchlejšie rastúce technologické firmy na Slovensku. Ich inteligentný systém pomáha priemyselným podnikom, nemocniciam i hotelom šetriť na energiách desiatky až stovky tisíc eur ročne. Spoluzakladateľ spoločnosti DAITABLE netají ambíciu uspieť aj v zahraničí.

Príbeh mladých zakladateľov ukazuje, že úspešný biznis nemusí vzniknúť z geniálneho nápadu. Niekedy stačí počúvať firmy a hľadať problémy, ktoré ich skutočne trápia.

„Názov našej spoločnosti je odvodený od slov ‚data‘ a ‚AI‘. Ponúkame firmám možnosť zbierať a digitalizovať dáta a pomocou umelej inteligencie zabezpečiť, aby tieto dáta boli udržateľné,“ vysvetľuje Šimon Staňo (29), spoluzakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti DAITABLE. Zaujímavý je nielen originálny názov ich startupu, ale aj jeho logo, ktoré symbolizuje trendové prepojenie energetických a zelených tém.

Šimon Staňo patrí k podnikateľom nominovaným do výberu magazínu Forbes 30 pod 30 na rok 2026 v kategórii startupy a technológie. Prezentoval sa aj v televíznej reality šou Jama levova.

Z rozhovoru sa dozviete, prečo:

• prvý podnikateľský neúspech nie je hneď životnou prehrou,
• sa oplatí podnikať a nebáť sa technológií ani umelej inteligencie (AI),
• sa neoplatí veriť rečiam, že manažéri veľkých firiem sú veľmi často arogantní ľudia, ktorých by ste nemali vyrušovať so svojimi plánmi a víziami.

Pamätáte sa na moment, keď ste si povedali, že chcete robiť niečo vlastné?

Štyri roky som pracoval v korporáte. Mal som dobrý plat, služobné auto aj perspektívu kariérneho rastu. Spomínam si na moment, keď som počas covidovej epidémie pracoval z domu a tri hodiny som sedel nad nudnou excelovou tabuľkou. Vonku bolo krásne počasie a ja som si zrazu uvedomil, že sa trápim s niečím, čo ma nenapĺňa. Navyše som mal pocit, že výsledok mojej práce vlastne nikoho vo firme ani veľmi nezaujíma. Vtedy som si povedal, že so svojím životom musím niečo spraviť. Som predsa mladý, mám energiu, potenciál a nemám záväzky, rodinu. Teraz je ten správny čas!

S podnikaním ste sa však stretli už na vysokej škole. Aký bol váš prvý podnikateľský pokus?

Nie veľmi úspešný. S kamarátmi sme sa prihlásili do univerzitného technického inkubátora STU INQb, ktorý podporoval študentské inovácie. Prišli sme s nápadom ponúkať reštauráciám QR kódy, ktoré by im pomohli riešiť objednávky bez čašníkov. Mentori z inkubátora nám však dali jednoduchú radu: „Najprv sa porozprávajte s potenciálnymi klientmi. Zistite, čo potrebujú, až potom niečo vyvíjajte.“ Spravili sme si prieskum trhu a prišli sme na to, že naše QR kódy nikto nechce. Existovali už tri firmy, ktoré ponúkali podobné služby takmer zadarmo, no aj tak sa im nedarilo.

„Položil som si otázku, ktorý sektor na Slovensku má peniaze a zároveň potrebuje inovácie.“

Neúspech vás očividne neodradil.

Práve naopak. Povedal som si: Okej, najprv si určíme trh, pre ktorý chceme niečo robiť. Položil som si otázku, ktorý sektor na Slovensku má peniaze a zároveň potrebuje inovácie. Odpoveď bola jednoznačná – priemysel.

Vedel som teda, pre koho chcem robiť, ale ešte stále som nevedel, aký produkt by som mohol ponúkať. Mentori mi opäť poradili: „Najprv hľadaj problém, až potom ponúkaj riešenie. Pýtaj sa firiem, čo ich trápi, s čím by potrebovali pomôcť.“

Išli ste na to úplne opačne ako väčšina startupov. Nechodili ste za potenciálnymi investormi s tým, že im ponúkate nápad, ktorý by financovali, ale najprv ste skúmali, čo firmy vlastne chcú. Aký bol výsledok?

Spočiatku som sa pýtal sám seba: Ktorý manažér veľkej firmy sa bude rozprávať s mladým, dvadsaťpäťročným chalanom? Aj moji vtedajší spoluzakladatelia o tom pochybovali. Mňa to však ešte viac motivovalo. Obvolal som desiatky priemyselných podnikov a bol som prekvapený.

Čakal som odmietnutia, ale namiesto toho som dostával pozvania na stretnutia. Vždy som si vypýtal len desať minút, lebo som manažérov nechcel oberať o čas. Často sme však debatovali aj tri hodiny. Boli to erudovaní odborníci, ale zároveň milí a ústretoví ľudia, ochotní rozprávať sa so mnou o svojich problémoch. Možno som im pripomínal ich samých, keď ešte len začínali.

„Čakal som odmietnutia, ale namiesto toho som dostával pozvania na stretnutia.“

Po mnohých rozhovoroch som si začal všímať jeden opakujúci sa problém, ktorý trápil všetky podniky: vysoké ceny energií. Firmy chceli šetriť, ale nevedeli ako.

K akým záverom ste po týchto rozhovoroch dospeli?

V prvom rade som si uvedomil, že najväčším požieračom energií na Slovensku sú podniky zamerané na automobilový priemysel, výrobu plastov, gumy, ocele. Firmy čelia tlaku cien energií, ale zároveň musia riešiť aj zelené témy a uhlíkovú stopu. Navyše ešte stále nie sú – v porovnaní so západnou Európou a svetom – dostatočne digitalizované. Potrebujú teda inovácie.

Vtedy vznikol váš startup?

Vznikal postupne. Spojil som sa s dvoma študentmi – jeden študoval informačné technológie, druhý energetiku – a vytvorili sme systém zameraný na monitoring a optimalizáciu spotreby energie. Je zaujímavé, že predtým sme sa vôbec nepoznali, prepojila nás práve mentorka zo študentského inkubátora.

Vedeli sme, že keď firme ukážeme, kde ju „tlačí topánka“, dokážeme jej pomôcť, skôr než vzniknú väčšie finančné škody. Prihlásili sme sa do startupovej súťaže, na ktorej sa zúčastnili etablovanejšie firmy, ako bola tá naša. A vyhrali sme!

„Firmy chceli šetriť, ale nevedeli ako.“

Postupne sa o nás začali zaujímať nielen médiá, ale aj konkrétni zákazníci. Prvým klientom, ktorý mal záujem o náš produkt, bola pekárenská spoločnosť. Pravdupovediac, v tom čase sme ešte nemali eseročku a účtovníctvu sme veľmi nerozumeli. Ja som dal výpoveď z práce a istý čas som žil len z vlastných úspor.

Dnes je už všetko inak. Váš systém používajú firmy a inštitúcie po celom Slovensku. Ako funguje?

Mnohé priemyselné podniky ešte stále fungujú tak, že niekto manuálne zapisuje čísla z meračov do excelových tabuliek. Ak však dáta nie sú digitalizované, sú nepresné a oneskorené. Zamestnanci sú neraz zavalení papiermi a nemajú čas poriadne ich analyzovať.

My sme vyvinuli komplexný systém energetického manažmentu založený na digitalizácii, dátovej analytike a AI. Zbiera dáta v reálnom čase a pomocou algoritmov bežiacich v pozadí upozorní manažéra na problémy, napríklad na nadspotrebu energie, prekročenie noriem, preťaženie siete, skraty či výpadky. Okrem toho dokáže odhaliť neefektívne správanie zamestnancov, napríklad keď stroje bežia naprázdno. Manažér teda okamžite vidí, kde firma zbytočne stráca peniaze.

Obrazne povedané, manažér bez dát je ako doktor, ktorý môže pri vyšetrení použiť len teplomer alebo požiadať pacienta, aby vyplazil jazyk. Až keď má lekár k dispozícii magnetickú rezonanciu či počítačovú tomografiu, vie určiť presnú diagnózu.

Vašou najnovšou inováciou je virtuálny energetický manažér DAIVE. Čo dokáže?

Náš systém pôvodne len zobrazoval a analyzoval dáta a upozorňoval na konkrétne problémy. Klienti sa nás však postupne začali pýtať: „Prečo vzniklo preťaženie? Odkedy problém trvá? Komu treba zavolať? Ako sa dá predísť poruchám a haváriám?“

Preto sme do systému zapojili AI. Vytvorili sme chatbot DAIVE, ktorý nielen analyzuje dáta v reálnom čase, ale aj dokáže predikovať budúce problémy a navrhovať konkrétne riešenia. Manažér teda už nemusí sedieť nad tabuľkami a grafmi a rozmýšľať, ako ďalej. Chatbot mu prostredníctvom textovej správy či e-mailu automaticky navrhne optimálne riešenie. V energeticky náročných fabrikách môžu tieto optimalizácie znamenať úsporu v desiatkach až stovkách tisíc eur ročne.

„Vedeli sme, že keď firme ukážeme, kde ju ‚tlačí topánka‘, dokážeme jej pomôcť, skôr než vzniknú väčšie finančné škody.“

Je vaša technológia univerzálna, teda môžu ju použiť všetky firmy bez rozdielu, alebo musíte produkt zakaždým prispôsobiť podmienkam konkrétneho podniku?

Náš softvér beží na cloude, preto je škálovateľný. Dá sa rýchlo prispôsobiť potrebám konkrétnej firmy a zväčša potrebujeme pár hodín či dní, aby začal fungovať. Stačí vytvoriť digitálnu dvojičku haly so strojmi a napasovať na ňu dáta. Niektorým klientom však dodávame komplexný systém aj s digitálnymi meračmi a s hardvérom – musíme skrátka zabezpečiť celú infraštruktúru. Iní klienti si vyslovene žiadajú personalizované analýzy a korelácie.

Čo je digitálna dvojička?

Predstavte si priemyselnú halu, hotelový rezort či nemocnicu v 3D modeli, ktorý môžete obracať zo všetkých strán. V prípade nemocnice vidíte celú budovu, po rozkliknutí si prezriete jej pavilóny či jednotlivé oddelenia. Nájdete tam všetky relevantné dáta o ich energetickej infraštruktúre – spotrebu, predikcie, analýzy.

Vašimi klientmi už nie sú len výrobné podniky. Spolupracujete s Prezidentským palácom, s výstaviskom, s hotelovým rezortom či s nemocnicami. Prečo práve nemocnice?

Pred dvomi rokmi som prezentoval náš produkt na lekárskej konferencii. Prekvapilo ma, aké množstvo energie nemocnice spotrebujú. Mnohé budovy sa stavali pred päťdesiatimi a viac rokmi, preto často majú zastaranú infraštruktúru. Vtedy nikto nepočítal s množstvom moderných zobrazovacích a robotických prístrojov, s ventiláciou a so vzduchotechnikou.

V nemocnici treba okrem toho riešiť aj plyn, teplo, vlhkosť vzduchu či kvalitu ovzdušia v operačných sálach. Navrhli sme preto systém s centrálnym dispečingom dát, ktorý dokáže odhaliť napríklad únik vody z prasknutého potrubia či problém so vzduchotechnikou ešte skôr, ako spôsobí škody a objaví sa na faktúre.

„Ak dáta nie sú digitalizované, sú nepresné a oneskorené.“

Považujete sa ešte stále za startup?

Asi už nie. Dnes patríme medzi technologicky najvyspelejších hráčov v oblasti energetického manažmentu na Slovensku. Na rozdiel od iných firiem s podobným zameraním máme výhodu, že rozumieme nielen energetike, ale aj umelej inteligencii. Máme za sebou desiatky projektov, obrat v státisícoch eur.

Naša krajina, Slovensko, je pre nás dobrý testovací trh – vidíme, že náš produkt má zmysel, firmy si ho žiadajú a sú ochotné zaň zaplatiť. Tento potenciál sa však časom vyčerpá, preto je naším cieľom expandovať do zahraničia. Hľadáme väčšie trhy, ktoré rýchlejšie prijímajú inovácie. Už máme klientov v Rakúsku a postupne sa chceme rozšíriť do Česka, Holandska a Škandinávie. Radi by sme sa uplatnili aj na celosvetovom trhu.

Preto sa snažíme prezentovať na medzinárodných výstavách, zúčastňujeme sa na rôznych konferenciách a podnikateľských misiách. Ale najdôležitejšie je mať v krajine, kde chcete pôsobiť, reálneho človeka, obchodného zástupcu, ktorý obtelefonuje potenciálnych klientov, ide s nimi na stretnutie a ponúkne im produkty.

Mnohé slovenské firmy odchádzajú do zahraničia. Dôvodom sú vysoké dane a odvody, ktoré brzdia biznis, ale aj drahé energie a rôzne administratívne prekážky. Presunuli by ste sídlo svojej spoločnosti do inej krajiny?

Chceli by sme ostať na Slovensku a odtiaľ ponúkať svetový produkt. Ak by sa však podmienky výrazne zhoršili, museli by sme uvažovať o zmene. Sme otvorení všetkým možnostiam.

„Obrazne povedané, manažér bez dát je ako lekár, ktorý môže pri vyšetrení použiť len teplomer alebo požiadať pacienta, aby vyplazil jazyk.“

Je dnes ťažšie uspieť v technologickom biznise ako napríklad pred desiatimi rokmi?

Pred desiatimi rokmi som ešte nepodnikal, takže nemám vlastné skúsenosti. Myslím si, že vtedy sa podnikalo s jednoduchšími vecami, napríklad so softvérom na mieru či s klasickými IT modelmi. Dnes potrebujete unikátny a škálovateľný produkt a schopnosť rýchlo ho inovovať.

Obrovská zmena prišla s AI. Keď som začínal, nad prezentáciou pre klienta som sedel celé hodiny. Dnes ju pripravím za hodinu. Už nemusím namáhavo vyhľadávať informácie, robiť grafiku, pripravovať dokumenty. Svoj čas môžem venovať zmysluplnejšej, tvorivejšej práci.

Digitálne technológie už nie sú inováciou, ale nutným technologickým nástrojom. Uvedomujú si to mladí, začínajúci podnikatelia?

Každý mladý človek, ktorý začína s biznisom, by si mal uvedomiť, že budúcnosť je jednoznačne v špecializovaných AI systémoch napojených na konkrétne firemné dáta a procesy. Ale to sa týka aj podnikateľov, ktorí sú na trhu už roky.

Ako som však spomínal, mnohé slovenské firmy ešte stále nemajú ani základnú digitalizáciu dát. A bez dát nemáte čím „nakŕmiť“ umelú inteligenciu, takže ju nemôžete používať. Je to paradox, pretože dnes už aj bežný človek používa ChatGPT, Gemini či iné voľne dostupné nástroje umelej inteligencie.

„V energeticky náročných fabrikách môžu optimalizácie znamenať úsporu v desiatkach až stovkách tisíc eur ročne.“

Máte ekonomické vzdelanie. Nebáli ste sa vstúpiť do sveta technológií a energetiky, ktorý si vyžaduje iné znalosti a zručnosti?

Práve preto som sa spojil s ľuďmi, ktorí rozumejú technológiám a energetike. So spoluzakladateľom Jakubom Peričkom sme sa predtým vôbec nepoznali. Sme úplne iné osobnosti a za iných okolností by sme sa asi nikdy nestretli. Vzájomne sa však vyvažujeme a táto pozitívna rovnováha nás posúva ďalej.

Zároveň si myslím, že ak viete robiť marketing a obchod, dokážete preraziť v rôznych segmentoch. Môžete mať akýkoľvek skvelý nápad, ale pokiaľ ho neviete predať, neuspejete.

Ste mladý človek, vyžaruje z vás energia a pôsobíte ako extrovert. Napriek tomu, ako zvládate vysoké pracovné tempo a neistotu dnešného podnikateľského prostredia?

Nie je to jednoduché. Niekedy pracujem aj šestnásť hodín denne. Nerobím z domu – lepšie sa mi pracuje, keď som medzi ľuďmi vo firme. Naučil som sa však delegovať úlohy na spolupracovníkov.

Kedysi som robil všetko sám, od grafiky až po rátanie dépeháčky. Dnes sa sústreďujem najmä na stratégiu našej spoločnosti, na produkt a klientov. Myslím si, že zakladateľ a riaditeľ nemá pracovať vo firme, ale na firme.

Hlavu si čistím najmä pri športe – pri cvičení v posilňovni, pri behaní a plávaní. Od detstva som sa venoval bojovým umeniam, brazílskemu džiu-džicu a karate, ktoré ma naučili byť disciplinovaný, prekonávať limity a nevzdávať sa. Aj preto vidím paralelu medzi športovcami a podnikateľmi. Párkrát do roka sa vypnem z módu riaditeľ a cestujem. Navštívil som viac ako päťdesiat krajín, napríklad Brazíliu, Aljašku, Japonsko, Čínu. Cestovanie milujem.

„Chceli by sme ostať na Slovensku a odtiaľ ponúkať svetový produkt.“

Spomínali ste, že v začiatkoch vám pomohli rady mentorov zo študentského inkubátora. Aké rady by ste dali mladým ľuďom, ktorí chcú podnikať, vy?

Mladému človeku, ktorý ešte nepozná podnikateľské prostredie, pomôže každá rada. Neskôr, keď už ste obklopený ďalšími podnikateľmi, sa k vám informácie dostávajú akosi automaticky. Keď mi niekto napíše alebo zavolá, rád mu poradím.

Tu je niekoľko mojich tipov:

• Začnite. Nemusíte hneď vedieť, čo presne chcete robiť. Dôležité je niečo vyskúšať. Možno zablúdite do slepej uličky, popálite sa, ale učíte sa vlastnou prácou.
• Nesnažte sa vymyslieť „miliónový nápad“. Oveľa dôležitejšie je rozprávať sa s potenciálnymi klientmi a pochopiť ich problémy. Keď obvoláte firmy a spravíte si prieskum, nemusíte hádať, či je váš nápad dobrý. Klienti vám to povedia sami.
• Nebojte sa pýtať. Prekonajte strach a predsudky, že manažéri sú arogantní a nikdy nemajú čas. Vôbec to tak nie je.
• Začnite čím skôr. Čím je človek starší, tým má viac záväzkov a menej ochoty riskovať. Nemusíte však hneď odísť z práce a žiť len z úspor. Môžete začať pozvoľne popri zamestnaní či škole.
• Vyčleňte si čas. Človek trávi hodiny na sociálnych sieťach, na mobile, pozeraním seriálu či hokeja. Ak dokážete polovicu alebo tretinu tohto času venovať vlastnému projektu, môžete sa rýchlo posunúť dopredu.