3-krát o tom, ako byť súčasťou celku a cítiť svoje miesto

Komunitné centrá, záhrady, festivaly a trhy či aktívne susedské spoločenstvá. Komunita je slovo, ktoré sa skloňuje čoraz častejšie. Byť jej súčasťou znamená nebyť v anonymnom svete úplne sám. Nie je to trend, ale prirodzená ľudská potreba. Ako malé komunity zlepšujú kvalitu života?

Komunita sa spája s angažovanými občanmi. S ľuďmi, ktorí sa spoločne usilujú o zlepšenie verejného priestoru, oživenie kultúrnej alebo umeleckej scény v meste, štvrti či vo vnútrobloku alebo o budovanie živých a priateľských susedských vzťahov. Inšpirujte sa príbehmi a skúsenosťami troch komunít, ktoré majú za sebou niekoľkoročnú živú existenciu.

1. Lokálny trh a ulice bez áut

Viac ako 10 rokov buduje susedskú komunitu na Panenskej ulici v Bratislave občianske združenie Punkt. Nezisková organizácia pomáha aj iným komunitám a odborníkom na mestský dizajn pretvárať naše mestá na lepšie miesta pre život.

Neoddeliteľne je spojená s Dobrým trhom na Panenskej ulici, ktorý je jednou z prvých dodnes fungujúcich komunít. Verejný priestor oživuje od roku 2011. Momentálne sa koná dvakrát ročne – na jar a na jeseň (niekedy v menšej forme aj na Vianoce).

„Ľuďom ponúkame zážitok a ulice bez áut. Súkromné dvory sú počas trhu otvorené pre širokú verejnosť. Okrem lokálnych produktov tu nájdete celodenný kultúrny program, ktorý pripravujeme v spolupráci s partnermi. Je to vlastne taká skladačka komunít od tanečníkov, remeselníkov z Banskobystrického kraja až po evanjelickú cirkev, ktorá priviedla komunitu Rómov zo Šrobárky,“ hovorí Illah van Oijen.

Riaditeľka Dobrého trhu spresňuje: „Dobrý trh vznikol v rámci inej fungujúcej komunity – na susedskej grilovačke. Inšpiráciou nám bol Ben Pascoe, majiteľ kaviarne a antikvariátu, ktorý robieval susedské opekačky v spolupráci s evanjelickým kostolom. Začali sme sa rozprávať o tom, ako aktivizovať verejný priestor a namiesto áut do nich vniesť život.“

Na spoluprácu sa môže prihlásiť ktokoľvek. Novinkou, ktorú združenie prichystalo, je open stage počas ďalšieho ročníka, ktorý je už v máji.

„Komunita presahuje individuálne potreby človeka. Jej sila spočíva v tom, že spolu dokážeme viac.“

A čo znamená komunita pre fotografku, ktorá pochádza z holandsko-americkej rodiny, ale roky žije na Slovensku? „Komunitu vnímam cez schopnosť akceptovať rozdiely medzi ľuďmi. Je to miesto, kde vieme mať spoločný cieľ alebo víziu a spolu robiť veci, ktoré majú presah. Komunita presahuje individuálne potreby človeka. Jej sila spočíva v tom, že jednoducho spolu dokážeme viac,“ zamýšľa sa.

Zlepšenie verejných priestranstiev

OZ Punkt sa podieľa na prepájaní odbornej a laickej verejnosti s cieľom zlepšiť životné prostredie a verejné priestranstvá v mestách. V rámci týchto aktivít vznikol prvý manuál verejných priestorov na Slovensku, na ktorom sa združenie podieľalo. Manuál pre Panenskú ulicu v Bratislave a okolie určuje zásady výstavby v štvrti, vzhľad povrchov ulíc, výber zelene, parkovania či mobiliára vzhľadom na potreby komunity.

Táto historická štvrť je charakteristická množstvom kultúrnych, vzdelávacích a duchovných organizácií, ktoré sú vďaka susedským aktivitám dobre previazané. Do plánovania revitalizácie tejto zóny bola zapojená aj verejnosť. „Podľa tohto manuálu sa zrekonštruovala štvrť, opravili sa zanedbané a poškodené Soferove schody. Prvé revitalizácie sú za nami, ostatné čakajú v zásuvke na správny moment a financovanie,“ dopĺňa Illah van Oijen.

Čo treba vedieť a pracovať s tým?

Komunity zohrávajú dôležitú úlohu v celej spoločnosti. Illah van Oijen považuje za jedny z kľúčových vecí prekonanie strachu a objavenie cesty k spolupatričnosti vďaka lokálnej spolupráci. Táto téma rezonuje čoraz viac aj u nás. Vedeli ste, že Slovensko, donedávna tretia najpolarizovanejšia krajina Európy, poskočilo v rebríčku dokonca na nelichotivé druhé miesto? (Prieskum vypracoval DEKK Inštitút, ktorý sa zaoberá sociálnou kohéziou.)

„Lokálnou spoluprácou možno prekonať strach a objaviť cestu k spolupatričnosti.“

Sociálna kohézia, teda spoločenská alebo sociálna súdržnosť, je termín, ktorým odborníci popisujú spoločenské sily, ktoré spôsobujú, že ľudské skupiny držia pohromade. Kohézia má dve primárne roviny – medziľudskú a medzi ľuďmi a inštitúciami. Je dokázané, že spoločnosti s nízkou kohéziou fungujú výrazne horšie.

2. Susedia z vnútrobloku

Túžba zveľadiť spoločný priestor a spoločné úsilie stopnúť výstavbu parkoviska na hracej ploche na dvore stáli za vznikom ďalšej susedskej komunity. Dostala názov Vnútroblok TOK. „Prvé podujatie sme zorganizovali na deň susedov v roku 2022. Našu komunitu spája lokalita – sme obyvatelia priameho alebo vzdialenejšieho susedstva Vnútrobloku TOK tvoreného ulicami Trenčianska, Oravská, Košická na bratislavských Nivách,“ opisujú Lucia Venczelová a Dominika Šipošová.

Tieto dve susedy stoja za organizovaním podujatí pre tamojšiu komunitu. Lucia je iniciátorkou a hlavou „operácie“, Dominika je nadšeným spoluorganizátorom, partnerom na brainstorming a nočné písanie grantov. Spolu vymýšľajú program, hľadajú možnosti financovania, organizujú a propagujú aktivity na dvore. Veľké podujatia majú návštevnosť vyššiu ako 250 ľudí, na menších, ktoré sa snažia organizovať aspoň raz mesačne, aby na dvore udržiavali čulý ruch, sa stretáva približne 50 susedov.

Čo všetko dokážu?

„Niektoré podujatia už majú svoju tradíciu. Napríklad deň susedov s celodenným programom pre všetkých či kultúrne leto – súbor kultúrnych podujatí, ktorý každý rok prináša na náš dvor klasické hudobné telesá, divadielka, kiná, tanečné workshopy. Záujmu sa tešia aj akcie nadväzujúce na kalendár tradícií – karneval na fašiangy, lampiónový sprievod alebo vianočné kapustnice, či adventná pátracia hra, ktorú už hrajú nielen deti z nášho okolia,“ vymenúvajú.

Program tvoria najčastejšie so susedmi, ktorí sa zapájajú aj organizačným zabezpečením čiastkových úloh: „Kapustnicu či guláš nám varí sused Štefan, suseda Zuzka, detská doktorka, zabezpečuje zdravotný dohľad na futbalovom turnaji, spoločne si pečieme či brigádujeme na dvore. Vnímame, že naša štvrť je bohatá na zaujímavé osobnosti. Chceme ich predstavovať, prepájať a dať na výslnie.“

„Naša štvrť je bohatá na zaujímavé osobnosti. Chceme ich predstavovať, prepájať a dať na výslnie.“

Byť súčasťou celku

A čo pre Luciu Venczelovú a Dominiku Šipošovú znamená komunita? „Byť súčasťou celku, možnosť niekam patriť. Komunita je bezpečie a vízia solidarity a susedskej výpomoci. Komunita je základná sociálna sieť v našom každodennom živote. Predstavuje podporu v každodenných situáciách, vytvára pozitívnu atmosféru a pocit prijatia ako základnej potreby človeka. Komunita bezpochyby zvyšuje kvalitu života,“ zhodujú sa.

Vnímajú, že vplyvom spoločenských zmien sa ľudia uzavreli a najmä staršie ročníky sa otvárajú omnoho opatrnejšie. Veria však, že aktivity, ktoré stále plánujú, pomôžu vytvoriť nové príležitosti na sociálny kontakt pre osamelých a izolovaných. „Vďaka spoločným aktivitám máme možnosť pozorovať pozitívne zmeny v medziľudských vzťahoch a vnímať, ako sa menia neznáme tváre na súdržné susedstvo. A to nám robí najväčšiu radosť,“ dopĺňajú.

„Komunita je bezpečie a vízia solidarity a susedskej výpomoci.“

3. Pestovanie zeleniny aj vzťahov

Častým miestom na aktívny susedský život sú komunitné záhrady. Záhradkárčenie je nástroj, ktorý prepája ľudí. Okrem zlepšenia prístupu k potravinám poskytujú komunitné záhrady priestor na silné sociálne vzťahy na úrovni susedstva. Jednu takúto nájdeme aj v Žiline. Toto mesto má dokonca vypracovaný manuál komunitných záhrad, ktorý stanovuje postup pri ich zakladaní na pozemkoch vo vlastníctve mesta.

Zakoza, teda Žilinská komunitná záhrada, vznikla na jar 2020 na sídlisku Hliny VI. „Prvá vlna pandémie priniesla viac času na uvažovanie o tom, čo chýba nám, čo chýba v našom okolí, čo chýba našej spoločnosti. Bolo potrebné, aby sa stretlo pár podobne naladených nadšených ľudí s podobnou víziou. Tá je jednoduchá – chceli sme vytvoriť priestor, ktorý bude slúžiť na stretnutia, rozhovory, vzájomnú pomoc, medzigeneračnú výmenu skúseností. Zároveň sme chceli vytvoriť zelenú oázu v betónovej džungli, revitalizovať a skrášliť neudržiavaný priestor. A v neposlednom rade sme sa chceli venovať rozširovaniu povedomia o zelených témach,“ spomína si Veronika Chylová, predsedníčka OZ Okopeme a členka komunitnej záhrady Zakoza.

Z pár nadšencov komunita rodín

Na začiatku bola skupinka piatich odhodlancov, aktuálne komunitná záhrada spája 20 rodín a ďalších nadšencov všetkých vekových skupín – od malých detí, ktoré tam objavili raj na hry a nápady a zároveň sa zapájajú do pomoci v starostlivosti o záhradku, cez dynamických ľudí v produktívnom veku, ktorí v manuálnej práci nachádzajú aktívny relax, až po seniorov, ktorí inšpirujú, radia a
nestoja bokom, ani keď je potrebná ťažšia fyzická práca a pomoc.

Keďže ich záhradka je ešte relatívne mladá, gro stretnutí tvoria komunitné brigády, na ktorých sa systematicky venujú jej budovaniu.

„Komunitná záhradka je jedným z najlepších príkladov, ako môže komunita pomôcť v boji proti osamelosti a sociálnej izolácii.“

„Okrem toho je naším hlavným cieľom, aby naša záhradka skutočne žila, a to nielen pestovaním. Organizujeme teda rôzne prednášky a workshopy na ekologické témy (napr. prírodné pestovanie, pôda a voda, kompostovanie, bylinky – ich zber a použitie – a pod.), ktoré sú dostupné nielen členom záhradky, ale aj širokej verejnosti. Cieľom je šíriť osvetu v ekologických témach, ale aj spríjemniť spoločenský život obyvateľom sídliska. Veľkej obľube sa teší náš jarný swap rastlín v máji,“ vysvetľuje Veronika Chylová. Ako dodáva, ich komunitnú záhradu si môže každý pozrieť počas júnového Víkendu otvorených záhrad a parkov.

Pre všetkých – aj pre ľudí bez domova

Záhradka sa nachádza na pozemku mesta, s ktorým má občianske združenie dohodnuté symbolické nájomné. „Na oplátku sme sa zaviazali plniť verejnoprospešný účel. Naša komunita je pre nás viac ako len miesto, kde sa delíme o semienka či záhradnícke nástroje. Ide o vytváranie hlbokých vzťahov, ktoré vychádzajú z každodenných činností. Sila tejto komunity spočíva v tom, že spája ľudí s rôznymi príbehmi a skúsenosťami do spoločného cieľa, pričom každý prispieva svojím spôsobom a tým sa vytvárajú vzťahy, ktoré sú silnejšie ako čisto formálne susedské väzby,“ hovorí Veronika Chylová.

Z jej pohľadu je komunitná záhradka jedným z najlepších príkladov, ako môže komunita pomôcť v boji proti osamelosti a sociálnej izolácii.

„Poskytuje priestor, kde ľudia môžu tráviť čas spoločne, pracovať na spoločnom projekte, rozprávať sa a deliť sa o skúsenosti. Zároveň sa tam znižuje aj bariéra medzi generáciami, kultúrami a životnými príbehmi. Je to príležitosť na zblíženie aj pre ľudí, ktorí by sa inak možno vôbec nestretli. Takisto sa nám podarilo zapojiť do komunity i ľudí bez domova, ktorí nachádzajú v záhradke priestor na sebarealizáciu a spôsob, ako sa začleňovať do spoločnosti,“ uzatvára.