
Zelené mestá – udržateľný život pre všetkých obyvateľov
Ako vytvárať mestá, v ktorých sa všetkým obyvateľom bude žiť dobre a bezpečne napriek extrémnejším klimatickým javom? Túto otázku si kladie celá Európa. Ak na ňu chceme odpovedať realisticky a zodpovedne, treba povedať aj to, že naše mestá sa musia zásadne zmeniť. V čom všetkom?
Čo je Magnifica?

Magnifica je nadštandardná starostlivosť o vybraných klientov VÚB banky. Okrem osobného bankára, samostatnej siete pobočiek, či služby InvestPlan, prináša aj hodnotný obsah, ktorý Vám ukáže, ako si peniaze nielen udržať a znásobiť, ale aj naplno užiť.
Vieme sa postarať o to, aby mestá prosperovali a vytvárali optimálne podmienky na plnohodnotný život v akomkoľvek počasí, v každom ročnom období a v každej životnej situácii?
Termín zelené mesto sa na verejnosti skloňuje vo všetkých pádoch viac ako dve dekády. Opodstatnenie to má v súvislosti s narastajúcimi enormnými javmi a klimatickými zmenami, ktoré sú pre ľudstvo existenciálnou hrozbou. Kým kedysi sa klimatické zmeny dotýkali územne vzdialených tém ako miznutie brazílskych pralesov či topenie ľadovcov, dnes nás ohrozujú za dverami našich domovov alebo na miestach, ktoré sme si obľúbili ako dovolenkové destinácie a sú veľkými písmenami vpísané aj do kultúrnej histórie. Len nedávno sme to videli v podobe záplav a devastácie španielskej Valencie. Ako predísť najväčším hrozbám? Máme na to ešte dosť času?

Mesto – citlivý symbol prosperity
Mestá boli oddávna motorom prosperity celých regiónov a krajín. Platí to aj dnes. Sústreďuje sa v nich život a obrovský rozvojový potenciál:
- vzdelanie,
- pracovné príležitosti,
- kultúra,
- ekonomický aj sociálny kapitál.
Viac ako 70 percent obyvateľov súčasnej Európy žije v mestách a mestských aglomeráciách. Údaje OSN počítajú s tým, že do roku 2050 stúpne tento podiel na 80 percent.
„Mestá sa rozvíjajú do šírky, do krajiny a obsadzujú územné rezervy.“
V mestách však čelíme aj mnohým výzvam. Nesmierne citlivé sú na klimatické hrozby. Týka sa ich znečistenie ovzdušia aj strata prírody. Prečo? Na relatívne malom území je veľká hustota ľudí, ktorí sú ohrození vlnami letných horúčav a dnes už i záplav v ktoromkoľvek ročnom období.

Výstavba – nutnosť i zrada
V mestách sa výrazne koncentruje výstavba, pričom len stavebný sektor sa podieľa na globálnych emisiách oxidu uhličitého 40 percentami. Aktuálna koncentrácia CO2 v atmosfére je až 409,20 ppm, hoci bezpečná hranica je 350 ppm. (Skratka ppm pochádza z anglického parts per milion a týmto pomerom sa udáva maximálne prípustná koncentrácia tuhých látok, oxidov síry alebo dusíka v ovzduší.)
Mestá sa rozvíjajú do šírky, do krajiny a obsadzujú územné rezervy. Pri ich výstavbe sa používajú nepriepustné stavebné materiály, ktoré kumulujú teplo a podnecujú vznik tepelných ostrovov. Zároveň kumulujú odpad. Tieto negatívne prejavy sú dôsledkom ľudskej činnosti a jedinou cestou, ako im zamedziť, je vytvárať zelené mestá. To však neznamená stavať nové, „lepšie“ mestá, ale adaptovať všetky, ktoré máme, do ktorých sa sťahujeme, v ktorých si zakladáme rodiny, s ktorými spájame svoju budúcnosť a ktorých podobu formujeme aj svojimi drobnými každodennými návykmi.
Čo charakterizuje zelené mesto?
V zelenom žargóne zelené mestá svojim obyvateľom zabezpečujú vysokú kvalitu života v rámci parametrov životného prostredia, efektívne využívajú prírodné zdroje a zmierňujú dôsledky klimatických zmien.

Takéto mestá sa snažia aj formou strategických dokumentov a adaptačných plánov navzájom prepojiť sedem najdôležitejších sektorov.
Kvalita mestského prostredia sa sleduje v nasledujúcich oblastiach:
- udržateľná úroveň dopravy,
- udržateľná výstavba budov vrátane priemyselných,
- hospodárne využívanie dažďovej vody a využívanie tzv. šedej vody,
- mestské poľnohospodárstvo,
- využívanie obnoviteľných zdrojov v oblasti energetiky,
- využívanie cirkulárneho hospodárstva a zodpovedné narábanie s odpadmi,
- hospodárne a proporčné využívanie územia cez územné plánovanie – koncepcia tzv. 15-minútového mesta (ak má každý obyvateľ mesta v dosahu 15 minút všetko, čo na svoj život potrebuje, výrazne sa tým znižujú všetky ekologické stopy).
Aj svojimi drobnými každodennými návykmi formujeme podobu miest.
Zelené mesto znamená integrovaný systém klimatických riešení, ktoré majú byť vedomé a systematické.

Udržateľné materiály na poprednom mieste
Mesto, ktoré sa aktívne snaží chrániť a zlepšovať životné prostredie, využívať prírodné zdroje a systematicky znižovať uhlíkovú stopu, možno označiť pečaťou zeleného mesta. Ľudská činnosť – práca, šport a zábava, preprava tovaru i doprava ľudí – musí byť upravená tak, aby bola šetrná k prírode a aby čo najviac využívala prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa.
Veľa sa diskutuje o uhlíkovej stope. Ubúdaním zatienených plôch a pribúdaním betónových a asfaltových sa v mestách veľmi otepľuje prostredie a v lete sa stáva život v nich neznesiteľným. Mestá tento problém vedia riešiť vysádzaním nových zelených plôch – aj na strechách – alebo popínavou vegetáciou na stenách budov.
Na znížení emisií skleníkových plynov môžu participovať prioritným používaním udržateľných materiálov. Pod udržateľným materiálom rozumieme taký, ktorý je obnoviteľný, recyklovateľný alebo energeticky využiteľný a jeho použitie predstavuje pre životné prostredie menšiu záťaž.
Medzi udržateľné materiály môžeme zaradiť napríklad:
- drevo (dá sa použiť na výstavbu bytových súborov alebo rodinných domov),
- prírodné izolácie ako ovčia vlna, celulózová izolácia, konope (výborne udržia teplo v interiéri),
- recyklované materiály (sklo, plasty a iné materiály vhodné na recyklovanie sú zároveň prostriedkom na udržanie cirkulárnej ekonomiky a podnecovanie zeleného správania).

„Európa sa otepľuje najrýchlejšie zo všetkých šiestich kontinentov.“
Efekt mestského tepelného ostrova
Európa sa otepľuje najrýchlejšie zo všetkých šiestich kontinentov. Teploty tu rastú približne dvakrát rýchlejšie, než je svetový priemer. Od roku 2007 bolo zaznamenaných desať najteplejších rokov vôbec. Dá sa povedať, že celá Európa trpí efektom tepelného ostrova.
Extrémne oteplenie predstavuje značné riziko pre verejné zdravie, energetickú infraštruktúru, zdroje a ekonomickú produktivitu. Počet dní s teplotou vzduchu v rozmedzí od 26 do 32 °C v mestách v najbližších 80 rokoch vzrastie o 150 percent a každý rok pribudne ďalších deväť dní s horúčavami.
V súvislosti s ohrevom atmosféry pozorujeme aj ohrev oceánov a pevnín. Predísť najhoršiemu sa dá cez cielené stratégie na urýchlenie prechodu na čistú energiu, ale aj zveľaďovaním prírodných podmienok a neustálym rozširovaním zelených a vodných plôch. V tomto smere je optimistický údaj, že v Európe sa už druhý rok za sebou vytvorilo viac energie z obnoviteľných zdrojov než z fosílnych palív.

„V poradí už druhý rok sa v Európe vytvorilo viac energie z obnoviteľných zdrojov ako z fosílnych palív.“
Zelené mestá – jednoznačne lepší život
Európania chcú žiť v zdravých mestách a považujú to za svoje právo. Mestské samosprávy postupne integrujú do svojich rozhodnutí nariadenia na premenu a záchranu životného prostredia. Viete o tom, že Európa sa plánuje stať do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom?
V Európskej únii bola prijatá stratégia udržateľného rastu s názvom Zelená dohoda pre Európu. Jej cieľom je podporiť účinné využívanie zdrojov prostredníctvom prechodu na čisté obehové hospodárstvo, zabrániť strate biologickej rozmanitosti a znížiť znečistenie.
Na podporu zelených opatrení zaviedla Európska komisia ocenenie Európske hlavné zelené mesto, ktoré podporuje a vyzdvihuje ekologické riešenia, dlhodobé ambície a vedomé rozhodnutia v prospech ľudí a celej planéty. Nositeľmi tohto titulu sú už Štokholm, Hamburg, Lisabon. Výber sa orientuje na hodnotenie 12 oblastí životného prostredia, v ktorých musia mestá preukázať solídne výsledky. Týkajú sa najmä nakladania s odpadom a hospodárenia s vodami, ale aj kvality ovzdušia, biodiverzity, zmeny klímy, energetickej hospodárnosti.
Európska komisia zaviedla ocenenie Európske hlavné zelené mesto. Nositeľmi tohto titulu sú už Štokholm, Hamburg, Lisabon.
Adaptácia je aj imperatív súčasnosti
So zvýšenou urbanizáciou je snaha o tvorbu zelených miest čoraz aktuálnejšia a nutnejšia. Energia z obnoviteľných zdrojov, bicykel a chôdza namiesto auta, ekologická MHD, mestské poľnohospodárstvo – to sú trendy, ktoré už možno vidieť v mnohých husto obývaných sídlach Európy. Naše myslenie a konanie sa musí stať ekologicky uvedomelejším, šetrným k životnému prostrediu i obyvateľom a zároveň dlhodobo udržateľnejším.

Počet zelených miest stúpa i v celosvetovom meradle. Veľkým európskym lídrom je momentálne Barcelona, ktorá sa rozvoju zeleného správania svojich obyvateľov i vedenia mesta venuje cieľavedome. Medzi najzelenšie európske mestá – mestá, kde sa dobre žije, kde je čistý vzduch a dostatok zelene, ktoré využívajú alternatívne zdroje energie a pozornosť obyvateľov úspešne upriamujú na udržateľnosť – patria Viedeň, Kodaň, Amsterdam, ale aj Zürich, Ženeva, Düsseldorf či Frankfurt. Odmenou za námahu všetkých je tamojší mimoriadne kvalitný život.
Kde sa nachádza Slovensko?
Na Slovensku vznikli viaceré odborné organizácie a združenia: Inštitút pre pasívne domy, Arthur, Karpatský rozvojový inštitút, Budovy pre budúcnosť a iné. Za posledných 15 až 20 rokov mali leví podiel na práci v oblasti osvety i podporných dokumentov či workshopov. Aj profesijné združenia – komory architektov a stavebných inžinierov – si túto problematiku vzali za svoju.
Čo sa týka slovenských miest, mnohé sa problematikou udržateľnosti začali zaoberať. Niektoré len zľahka – spracovali akčné plány adaptácie na klimatické zmeny. Väčšinu z nich treba zapracovať do záväzných dokumentov, v prvom rade do územných plánov.
Vznikli aj lokálne iniciatívy a zrealizovali sa pilotné projekty. Príkladov je viac. Opatrenia závisia najmä od:
- pripravenosti konkrétnej samosprávy,
- ochoty robiť investičnú činnosť,
- možnosti vyčleniť ľudí zo stavu zamestnancov na projektový manažment,
- schopností získať financie z európskych zdrojov.
Príkladom môže byť bratislavská Karlova Ves. S európskym grantom, ktorý trval päť rokov, zvládli sériu aktivít a konkrétnych opatrení, a to:
- pri pilotnom panelovom dome spracovali metodický dokument Odolné sídliská,
- v pilotnej škole na Majerníkovej urobili sériu opatrení na jej udržateľné fungovanie,
- pri obytnom komplexe Kaskády vytvorili zelenú zónu s umelým potokom,
- vybudovali nové komunitné vzdelávacie centrum.

„Spracovali akčné plány adaptácie na klimatické zmeny. Väčšinu z nich treba zapracovať do záväzných dokumentov, v prvom rade do územných plánov.“
Aj mesto Trnava zrealizovalo rôzne úpravy verejných priestorov s novou zeleňou a retenčnými nádržami a aj v územnom pláne majú zadefinované vegetačné strechy pri podmienkach povoľovania novej zástavby. Miest, ktoré spravili určité parciálne úpravy, je viac, ale stále nie dosť a stále to nie je systém.
Aké najdôležitejšie kroky podniknúť?
Ak má byť prostredie miest hodnotné na život ich obyvateľov, odolné za každých podmienok a pripravené čeliť hroziacim extrémom počasia, treba konať. Stačí budovy vybaviť inteligentnými technológiami, zatepliť a niektorým spraviť zelené strechy? Stačí systematicky recyklovať odpad a jazdiť na bicykli? Stačí sadiť stromy a zbierať dažďovú vodu? Toto všetko treba robiť. No aj viac.
Koľko ochladenia by mohlo priniesť záväzné opatrenie spájať rozsiahle rekonštrukcie panelových domov a výstavbu nových bytových domov s realizáciami zelených striech? Nemalo by sa drevo zo slovenských lesov využívať pri stavbe moderných mestských drevostavieb, škôl či škôlok u nás? Norma už dnes pripúšťa tento postup pri administratívnych budovách, logistických, obchodných i bytových komplexoch.
„Miest, ktoré spravili určité parciálne úpravy, je viac, ale stále nie dosť a stále to nie je systém.“
Súčasťou udržateľných opatrení je aj nastavenie neobsadzovať krajinu do šírky, ale zmysluplne rekonštruovať a využívať jestvujúce budovy a dávať im nový význam. Alebo budovať v mestách úplne nové športové a relaxačné zóny a parky s vysokou zeleňou a vodnými prvkami.
Kto má všetky tieto kroky robiť? My všetci. Obyvatelia. Samospráva. Štátna správa v legislatívnych rámcoch, v zásadnom a dobre prepracovanom systéme finančných podpôr a uvedomenia si hľadísk dlhších než napríklad jedno funkčné obdobie. Je to naša jediná šanca.