Ako predísť odchodu mladých talentov do zahraničia?
Sme krajinou, s ktorou mnoho mladých ľudí nespája svoju budúcnosť. Pretrhávajú rodinné putá a idú v ústrety neistote, ktorú vnímajú ako veľkú pozitívnu nádej v porovnaní s ekonomickým, sociálnym, kultúrnym a spoločenským vývojom u nás. Dá sa tomu zabrániť? Čo im treba ponúknuť?
Podľa minuloročného prieskumu agentúry Scio len menej ako polovica ľudí vo veku 18 až 29 rokov pripúšťa, že zostane žiť na Slovensku. Väčšia časť mladej dospelej populácie sa zaoberá možnosťou odísť a zariadiť si budúcnosť inde – v modernejších, sociálne a ekonomicky vyspelejších krajinách. Sú to alarmujúce dáta.
Ďalší prieskum, tentoraz agentúry NMS Market Research Slovakia, sa zameral na konkrétne dôvody, prečo mladí ľudia uvažujú o odchode. Prevládli tri hlavné:
- nízka životná úroveň (68 %),
- neistá politická situácia (60 %),
- nedostatok pracovných príležitostí (47 %).
Na štvrtom mieste, už s väčším odstupom, sú príležitosti na vzdelávanie a osobný rozvoj (23 %).
Odchádzajú najmä vzdelaní
Podľa údajov Štatistického úradu SR sa pred troma rokmi zo Slovenska odsťahovalo takmer 4 500 ľudí. Okrem tých, ktorí si odhlásili trvalý pobyt a dostali sa do týchto štatistík, našu krajinu každoročne opúšťa množstvo ďalších jej občanov, ktorí si však trvalý pobyt hneď nerušia.
Podľa posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov žije takto v zahraničí viac ako štvrť milióna ľudí, teda takmer 5 % zo všetkých obyvateľov Slovenska, a nezrušený trvalý pobyt môže znamenať, že s návratom domov stále aspoň teoreticky počítajú.
Tretina z týchto ľudí žije v Česku, pätina v Spojenom kráľovstve, desatina v Nemecku. Roztrúsení sú i v ďalších štátoch Európskej únie, ale aj v Spojených štátoch amerických a v Kanade.
„Odchádzajú ľudia, ktorí by našu ekonomiku mohli potiahnuť dopredu. Namiesto toho zveľaďujú iné krajiny.“
Kufre si balia najmä mladí a vysokoškolsky vzdelaní. Celkovo je Slovensko v odchode mladých do zahraničia druhou najhoršou krajinou v rámci OECD.
Prichádzame o talenty a budúcnosť?
Táto situácia spôsobuje vážne problémy. Nielenže pretŕha rodinné väzby a priateľstvá, ale má aj ekonomické a spoločenské dôsledky. Odchádzajú ľudia, ktorí by našu ekonomiku mohli potiahnuť dopredu. Namiesto toho zveľaďujú iné krajiny.
Na tento problém dlhodobo upozorňuje viacero výskumných štúdií, autorít či organizácií. Napríklad zástupcovia Študentskej rady vysokých škôl vyzvali v roku 2023 rodiacu sa novú vládu, aby s odchodom mladých bojovala a riešenie tejto otázky zaradila medzi svoje priority.
Odchod vysokoškolákov a ľudí na prahu produktívneho života členka študentskej rady Júlia Kubalcová vtedy označila za závažnú výzvu, ktorá má vplyv nielen na akademický sektor, ale aj na celú našu ekonomiku – odliv mozgov znamená stratu intelektuálneho kapitálu Slovenska a potenciálu na inovácie.
Čo rozhoduje o návrate
Jednou z najvýznamnejších organizácií, ktoré majú za cieľ pracovať s ľuďmi s potenciálom stať sa v budúcnosti tvárami a osobnosťami Slovenska, je LEAF. „Dlhodobo pracujeme so Slovákmi, ktorí sa rozhodli odísť, ako aj s tými, ktorí sa rozhodli navrátiť,“ hovorí Katka Brizendine Chebeňová, špecialistka tejto organizácie. „Našou snahou je priniesť Slovákom žijúcim v zahraničí relevantné príležitosti, ktoré môžu prispieť k ich osobnostnému rastu a zároveň ku kultivácii Slovenska,“ dodáva.
„Navrátilci citlivo vnímajú, čo v zahraničí funguje lepšie a naopak.“
LEAF združuje zahraničných Slovákov s rodnou krajinou aj prostredníctvom portálu growni.sk, ktorý ponúka atraktívne pracovné možnosti, mentoring i dobrovoľnícke príležitosti. „Ak sa rozhodnú pre príchod späť na Slovensko, pomáhame im s napojením sa na relevantný súkromný, verejný a mimovládny sektor,“ približuje Katka.
Opisuje, že prvým impulzom na cestu späť na Slovensko najčastejšie býva osobná situácia, konkrétne túžba vrátiť sa k rodine, priateľom a ku komunite. Úlohu však zohráva aj atraktívna kariérna príležitosť či odhodlanie preniesť na domácu pôdu a rozvinúť tam zaujímavý podnikateľský zámer.
Otázka návratu býva aktuálna predovšetkým v zlomových osobných a životných situáciách, napríklad po skončení vysokoškolského štúdia, pri zakladaní rodiny alebo aj keď deti odídu na vysokú školu a odsťahujú sa. „Môže ísť o čerstvého absolventa prestížnej univerzity, no neraz sú to profesionáli s päť- či desaťročnou pracovnou praxou. Sú to vzdelaní ľudia s relevantnými študijnými, pracovnými a životnými skúsenosťami,“ konštatuje na základe svojej praxe Katka.
„Prvým impulzom na cestu späť na Slovensko najčastejšie býva osobná situácia, konkrétne túžba vrátiť sa k rodine, priateľom a ku komunite.“
Výhra pre Slovensko
Slovensko profituje z návratu svojich krajanov viacerými spôsobmi. Navrátilci citlivo vnímajú, čo v zahraničí funguje lepšie a naopak. Vedia oceniť to, čo máme a považujeme za samozrejmosť. Zároveň sa kriticky pozerajú na nefungujúce oblasti.
Firmy i komunity ťažia z ich skúseností a vedomostí, najmä ak ide o špecifické sektory, ktoré sú u nás málo rozvinuté. Navrátenci sú často nositeľmi inovácií, alternatívnych prístupov či nových riešení.
„Veľkým prínosom je aj ich network, teda sieť prepojení, ktoré majú v zahraničí a ktoré vedia využiť pri svojich nových pracovných príležitostiach,“ hovorí Katka. Rovnako je užitočné ich mentálne nastavenie, otvorená myseľ a motivácia zlepšiť veci podľa vzoru v zahraničí. „Veci, ktoré sa predtým nedali zmeniť, zrazu idú. Sú aktérmi zmien – malých či veľkých –, ktoré postupne pozitívne ovplyvňujú spoločnosť,“ konštatuje odborníčka.
Zmierniť odliv, podporiť návrat
Ešte začiatkom septembra 2023 identifikovala Výskumná a inovačná autorita (VAIA) v rámci analýzy Magnet pre talent štyri hlavné oblasti na perspektívnu prácu s ľudským kapitálom. Dôležité je nielen zmierniť odliv talentov zo Slovenska, ale aj zvýšiť návraty zo zahraničia, prilákať perspektívnych cudzincov a zlepšiť intelektuálnu kooperáciu so zahraničím.
„Odliv mozgov znamená stratu intelektuálneho kapitálu Slovenska a potenciálu na inovácie.“
V oblasti návratu Slovákov zo zahraničia materiál konštatuje, že do desiatich rokov sa vracia polovica z tých, ktorí odídu. Čím dlhšie však človek zostáva v inej krajine, tým ťažšie je vôbec začať uvažovať o návrate domov, nieto ešte reálne prísť späť. Potenciálni navrátilci by potrebovali vedieť, že ich opätovný príchod má pre Slovensko mnohé výhody, že ich skúsenosti a znalosti sú žiadaným obohatením pre celú spoločnosť.
Aj táto štúdia potvrdzuje, že podstatný vplyv na návrat zo zahraničia majú komunity, vzťahy a väzby, rovnako ako vytváranie atraktívnych príležitostí na život na Slovensku.
„Čím dlhšie človek zostáva v inej krajine, tým ťažšie je vôbec začať uvažovať o návrate domov, nieto ešte reálne prísť späť.“
Ako predísť odlivu mozgov
Predísť odchodu Slovákov a Sloveniek do zahraničia sa cielene snaží iniciatíva Inspiring Girls. Ide o aktivitu, ktorú u nás zastrešuje organizácia Ženský algoritmus. Riaditeľka organizácie Zuzana Sotáková vysvetľuje: „Zameriavame sa na ukazovanie pozitívnych vzorov a úspešných kariér žien, ktoré sa rozhodli rozvíjať na Slovensku.“
Ide o aktivitu, do ktorej sa zapojilo viac ako 70 úspešných Sloveniek. Rozprávajú o svojej kariérnej ceste a tým inšpirujú mladé dievčatá a chlapcov. Ich príbehy si vypočulo už viac ako 3 700 žiakov a žiačok základných a stredných škôl po celom Slovensku. Ukazujú im, čo je pre úspech dôležité. Dokazujú, že zaujímavú kariéru si možno vybudovať i v rodnej krajine a že aj tu existujú príležitosti na osobný a profesijný rast.
„Pre mladých je dôležité vidieť konkrétne príklady ľudí, ktorí uspeli na domácej pôde. Zvyšuje to ich sebadôveru a motiváciu uspieť doma. Príbehy týchto žien sú konkrétnym dôkazom toho, že to ide aj na Slovensku a že mladí ľudia nemusia odchádzať do zahraničia, aby realizovali svoje sny a kariérne ambície,“ hovorí Zuzana.
Dodáva, že takmer každá spíkerka iniciatívy Inspiring Girls má skúsenosť so zahraničným prostredím – či už išlo o stáž, Erasmus, štúdium, alebo inú pracovnú skúsenosť v cudzine. Získanú perspektívu potom rozvíjajú pri svojom návrate na slovenský pracovný trh. „Tento ‚give-back‘ prístup ukazuje angažovanosť a odhodlanie podporiť ďalšiu generáciu a zároveň pomáha Slovensku udržať si mladé talenty,“ bilancuje Zuzana.
„Pre mladých je dôležité vidieť konkrétne príklady ľudí, ktorí uspeli na domácej pôde.“
Inspiring Girls je celosvetová iniciatíva. Na Slovensku získal tento projekt vlani Národnú cenu kariérového poradenstva.
Odchod je stratou celej krajiny
Tieto príklady ukazujú, že odchod do zahraničia je horúcou témou. Existujú mnohé iniciatívy zaoberajúce sa Slovákmi odchádzajúcimi zo Slovenska a žijúcimi mimo nášho územia či tými, ktorí o odchode len uvažujú. Nateraz je to však boj, pre ktorý sa zapálil najmä neziskový sektor, neraz s podporou podnikateľov alebo niektorých finančných inštitúcií.
Ani projekt Magnet pre talent zatiaľ nenašiel veľkú odozvu na úrovni riadenia krajiny, a to napriek tomu, že s každým strateným talentom Slovensko stráca aj obrovskú celoživotnú pridanú hodnotu. Odhaduje sa, že ide až o 2,8 milióna eur na jedného vysokokvalifikovaného človeka.
